Viete, ako sa hovorieva, že kto vie, ten robí, a kto nevie, ten učí?
Možno to nie je celkom tak. Možno vedia obaja, len ten druhý má väčšiu chuť to zdieľať ďalej.
Ale verím, že dobrý učiteľ je ten, kto zažil čo najviac možných variant a nezdarov na vlastnej koži. Pretože tak dokáže mať empatiu s tými, čo nimi práve prechádzajú. Tak dokáže rozpoznať, čo sa pre nich práve deje. Vďaka tomu je schopný uvidieť alternatívne cesty, ktoré sa núkajú. Je schopný ukázať SVOJ príbeh a učí len jeho zdieľaním.

Ako som k tejto fasa múdrosti došla? Jogou. Čítate o tom, ako mi joga zachránila život – príbeh tretí.

Pôjdem na to okľukou ako kohút, čo krúži okolo slepičky, ale okľuky robia príbehy dobrými príbehmi. Začiatkom tejto jesene som dostala do daru nádherný prsteň. Priam až rodinný šperk. Počas šoférovania som z neho nespustila oči (a snáď prvýkrát ani ruku z volantu, aby som sa naň mohla dívať). Vtedy mi to došlo.  Že som bola korunovaná.  Ako koho prečo začo?

Pretože som prebrala zodpovednosť. Zodpovednosť za svoj život. Za to, čo tvorím a ako sa to manifestuje. S jedným dôležitým dodatkom – skrz a naprieč časom. Pýtate sa wft?

Okej, takto: ako veľký fanda Dona Juana si fičím na nobody is doing anything to anybody, much less to a warrior (alebo Nikto nikomu nič nerobí, a už vôbec nie bojovníkovi.) Fičať na tejto vlne je fajn. Rozpustí sa veľa sebaľútosti, situácie dostávajú iné proporcie, škála možných reakcií a výsledkov je omnoho širšia, zaujímavejšia a príjemná. Kebyže mám umeleckú náladu, tvrdím, že svet dostáva iné farby. Ach, koľká krása. LENŽE.

warrior_4

Všetko fajn až do bodu, kedy som akosi šípila, že ľutovanie sa za vlastné ťažké detstvo aka difficult childhood syndrome je možno dobré ak ste rapper alebo utrápený (zarábajúci) umelec, ale možno nie až tak dobré inokedy. A napriek tomu som sa nevedela prestať tak nádherne ľutovať. Dialógy s Otcom na túto tému prebiehali približne v tomto duchu:

S: Čo si teraz navarím, to si eventuálne aj zjem. Dobre. Ale čo môžu batoľa, škôlkar a malý školák takého zrobiť, že si denne potom odjedajú z takej blenovej kaše? Načo to bolo potrebné?

Starý úchyl (SU): Aby si sa niečomu naučila. Aby si zažila. Aby si bola niekto, kto si dnes, a kto budeš a vždy si bola.

S: Čomu akože? To by zo mňa vyrástlo až také monštrum, že aby sa tak nestalo, bolo potrebné ma lámať, a potom ešte raz, a potom odznova? Tak to teda díky moc, SU…*kyslýsmajlík*

SU: ….

Ale späť k príbehu. Ako si fičím po diaľnici, zľahka cez rýchlostný limit, zízam na svoj šuter a M83 spieva dokola `no ti-i-ime`, sa čas skutočne zastaví. Ďalšia epifánia. Došlo mi. Heuréka. Akosi sa prihodilo, že už nereptám. Že už som svoj životný príbeh prijala. Že už ho mám rada. Že malej ani veľkej už netreba ľútosť. Občas ešte potrebujú súcit. Sú-cit, ako sú-zvuk. Spolucit. Súcit nie je ľútosť. Je pochopenie. Je `aj toto mám zažité`.

(Ja viem, že to chronologicky nedáva zmysel. Korunovácie sa dejú až PO zložení určitého sľubu. Ale poznáte tie udalosti,  kedy je to úplne jedno, lebo aj tak sa to všetko deje naraz – len mozog časovo vyhodnotí jedno ako `prv` a druhé ako `potom` ? Jedna z nich.)

Pretočme obtýždeň dopredu. Hlbinná meditácia je niekedy ako dobre vykrtkovať záchod, ktorý bol ucpatý hoodne dlhú dobu. Splachujete, splachujete, šak nič sa nedeje, a zrazu viete, že sa ide krtkovať & all the shit will come up. Jasné. Tak prečo neísť hneď na dvojdňový seminár.

Polku semináru som strávila osciláciou medzi dvoma jogínskymi pózami – dieťaťom (kedy srdce už nemôže byť viac chránené) a malasánou, na preskačku s malasánou s dvihnutým zadkom – očividne jedna z obľúbených silových póz môjho tela, keď treba liečiť zo zeme. Bojovníci sú podobní, ale už čerpajú aj z neba.

Krtkovanie malo za sprievodný jav, že som sa cítila úžasne opustená (all the shit coming uuup), a nedalo mi nepofňučky, že šak okej, ale stále nechápem, prečo to detstvo bolo nutne také, aké si ho pamätám, lebo viem, že to vyhnanie z raja má korene tam.

SU to láskyplne komentoval:  Dostala si šuter. Ešte stále pindáš? 😀

malasana (2)

A potom mi pripomenul jednu z mojich hodín jogy. Stáli sme malasánu – pózu z možno zjavných dôvodov obvykle ľahšiu pre ženy ako pre chlapov. Mne odjakživa sedela ako riťka na šerblík, t.j. mohla som si v nej čítať knižky. A to bol ten problém. Jednému jogínovi sa nedala urobiť a ja som mu chcela poradiť, lenže NEVEDELA SOM AKO. Pretože som si nevedela predstaviť, s čím by v nej tak mohol mať problémy. Stehná? Boky? Alebo ho to proste ťahá pri jeho korunovačných klenotoch?

Nuž, spravila som to, čo obvykle, keď neviem sama od seba – spýtala som sa. Lenže po odpovedi som nebola o nič múdrejšia. (Okej, o niečo predsa hej – NEŤAHALO ho pri korunovačných klenotoch 😀

Čo z toho vyplýva? Keďže moje telo neprekonalo nikdy tie prekážky, na ktoré on práve narazil, bola som v tom momente ako učiteľ nepoužiteľná. (Okej, možno nie tak úplne – nadšene a s vervou som mu kázala zhlboka dýchať 😀

Tie prekážky, ktoré som prekonala, mi umožňujú úžas nad šírkou ľudského cítenia. Úžas nad schopnosťou môcť znovu a znovu rozprávať svoj príbeh. Pretože príbehy nikdy nie sú vytesané v kameni. Sú živé. Sú menné. Sú živé, pretože ich rozprávame. Sú menné, pretože ich pretvárame vždy, keď ich rozprávame. Vždy, keď na ich základe konáme. Príbeh, o ktorom nik nevie, nejestvuje. 

Každá prekážka, s ktorou sa počas jogy stretnete, je súčasťou vás v tej dokonalej verzii pózy, ktorou už v jednej z realít ste. Zároveň. No t-i-i-ime.

Since words don’t really teach; it is the clarity of your example that does.  (Abraham/Esther)

Aha, a ešte jedna vec. Zistila som, že už mi nepôsobí žiadnu potiaž zasadať si na bársjaké tróny pri šamanských cestách a meditkách. Hihihi.

Ich Jogínske Veličenstvo

Soňa

 


Najbližšie udalosti:

16. októbra 2017 - 22. októbra 2017

Praktický kurz lucídneho snívania – 21.10.2017 - 22.10.2017 Celodenná

23. októbra 2017 - 29. októbra 2017

Happy Joga – 24.10.2017 17:30 - 18:45
Snívači - Joga spánku a snov – 24.10.2017 19:00 - 20:30
Strom života - vedená meditácia – 27.10.2017 18:00 - 20:00

30. októbra 2017 - 5. novembra 2017

Happy Joga – 31.10.2017 17:30 - 18:45

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

10 spôsobov, ako mi YOGA zachránila život – Príbeh tretí
Tagy:            

9 thoughts on “10 spôsobov, ako mi YOGA zachránila život – Príbeh tretí

  • 2. novembra 2015 v 21:12
    Permalink

    Sonicka, az teraz som pochopila, co si otazkou s tym „monstrom“ myslela! Vtedy nie a nie to pochopit – ja som totiz pocula: To by zo mna vyrastlo az take monstrum – s mojim vykladom: teraz si myslis ze si monstrum a pytas sa, preco si take monstrum vyrastla!!! a nedavalo mi to zmysel!

    Jaaaj a tie krtkovace su mi doverne zname, ked sa borim v hlbinach mojich strachov a napäti a prebratych presvedceni..ochh…

    Inak, ta posledna anglicka veta tam nema preklad, pridala by si? Pre nas neanglictinarov 🙂 Dakujeeeem!

    Odpovedať
  • 2. novembra 2015 v 21:27
    Permalink

    K: Všetci neangličtinári tu majú šikovné a rýchle prstíčky a zázrak menom google translate 😀

    (Krakenko, marš späť do močiara! – Ospravedlňte nás, dnes ešte nebol vonku, koťuha jedna šupinatá…. 😉

    Keďže slová v skutočnosti nikoho nič neučia; je to jasnosť tvojho príkladu, čo iných učí. (Abraham/Esther po slovensky)

    Odpovedať
    • 2. novembra 2015 v 21:53
      Permalink

      Dakujem!
      Poznam google translatora, ako veeeelmi nepresneho prekladaca, vid horna veta prelozena pomocou tohto nastroja: „Vzhľadom k tomu , slová nie je naozaj učiť ; to je jasnosť vášho príkladu , ktorý robí .“
      🙂 🙂 🙂

      Odpovedať
  • 2. novembra 2015 v 22:36
    Permalink

    Niet za co dakovat. Krakenko posiela cmuky z mociaru (uz je spokojny, tancovali sme na dirrty Lil Wayna:

    yeah I do my dirt but that`s for the flowers to grow in ( boli nas prekladat LilWayna do slovenciny ale budiz: bahnim sa vo svojej spine, lenze z nej vyrastaju tie kvety` 😀

    Odpovedať
    • 3. novembra 2015 v 7:16
      Permalink

      :)))) jeeej – teraz ozaj vdaka za ten preklad, ja som si ho prelozila uuplne inaaak a je taky kraasny 😀 jak lotosoveee kvetyy bahenneeee 😀 /moj preklad bol á la: pripravujem bahno pre rast kvetov 😀

      Odpovedať
      • 3. novembra 2015 v 11:13
        Permalink

        Sak vyborne si si prelozila, tak viac zahradkarsky, ale v podstate uplne spravne 😀

        Presne tie lotosove napadli vzdy prv aj mne. Lil je proste umelec – aj ked je cela pesnicka o tom, ako velmi by trtkal, je vysoko lyricka 😀

        Odpovedať
        • 4. novembra 2015 v 10:25
          Permalink

          …Sonička, túžby sú tým najhorľavejším palivom inšpirácie pre akýkoľvek druh umenia. Vždy to tak bolo, aj vtedy, keď ľudia sa ešte nenazývali ľuďmi a umenie umením 🙂 🙂

          Odpovedať
          • 4. novembra 2015 v 14:39
            Permalink

            …a ešte jeden citát mi prišiel dnes do cesty – len tak na margo lyriky 🙂 :

            „Pohasne -li oheň nadšení, nerozumějí sami básnici tomu, co napsali, třebaže podle odborníků vyslovili pravdu “ (Platon )

            Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: