vitannikSashHeader

Ako Tinka začala písať Denník vitariánky, začala som aj ja premýšlať aký mám vlastne vzťah s jedlom. Od mojich skorých -teen rokov som vždy bola „väčšia“, ale nikdy som si poriadne nechcela priznať prečo. Jednoduché „Nežer, cica!“ na mňa neúčinkovalo, toto bude zrejme zložitejšie, ako som si myslela :).

Mlsná líška

Posledné dni som si začala viac a viac uvedomovať ako funguje môj deň s jedlom, kedy mám „mlsnú“ hodinku a postupne som začala prichádzať na dôvody. Aby som sa z toho vedela dobre vysomáriť (kedže tých dôvodov prečo som závislá od jedla a jedenia je viac) spravila som nasledovné pozorovanie dňa (pracujem v malom hoteli) :
Môj vzťah s jedlom, deň prvý:
5.30am – budíček
6.30am – niečo rýchle v robote – toast s maslom
9.00am – opäť niečo rýchle v robote, buď toast, alebo nejaké to sladké pečivo, čo by sa inak z raňajok vyhodilo (no škoda toho :D)
12.00pm – 2.00pm – podľa toho kedy skončím v robote, idem domov, opäť rýchlo niečo zjest, chlebík s vajíčkom/včerajšiu večeru, čokoľvek, a keďže nikto nie je doma, tak veľa
3.00pm – pamlsná Sash sa zakráda do kuchyne uchmatnúť ČOKOĽVEK, slané, sladké a hlavne VEĽAAA
5.00pm – začínam variť večeru, nech je hotová kým príde moja druhá polovička, samozrejme treba ochutnávať, sem tam uchmatnúť čosi
6.00pm – drahý je doma, spolu sa navečeriame
7.00pm – nejaký pamlsok opäť
8.00pm – nejaké tie arašidy, slaný pamlsok ku filmu, alebo ku čomukoľvek 😀

Ako vidíte, tu je dôvod prečo mám hrubú vrstvu tuku pod kožou :D. Už žiadne výhovorky, že mám ťažké kosti, tu niečo nie je v poriadku. Moja rodina a priatelia vedia, že po približne roku v Anglicku som dosť schudla. Musím povedať, že to bol viac-menej účinok stresu a zmeny prostredia. Kedže som sa minulý rok usadila s priateľom, kilá začali zase nabiehať naspäť a odrazu mi váha (na ktorú sa večne bojím postaviť) ukazuje strašidelných 95 kg.
S tým nie som happy, vôbec vôbec s tým nie som happy. Začala som analyzovať dôvod, prečo vlastne toľko jem. Prvé čo mi prišlo bola krátka vízia z môjho detstva, kedy som dostala viac pozornosti a pochvaly, keď som „všetko pekne spapala„. A túto MiniSash som teraz videla v žalúdku, stále sa dožadujúc pochvaly a pozornosti.

Deň druhý: Úloha číslo jeden: CESTA DO ŽALÚDKA ZA MOJÍM VNÚTORNÝM DIEŤAŤOM
Spojila som sa s Centrom Zeme a Centrom Univerza, predstavila som moje JA ako sa pomaličky zmenšuje a objavila som „schodíky“ do žalúdka. Keď som sa tam ocitla, moje malé ja ku mne hneď bežalo a chcelo sa hrať. Veľmi rada som za zapojila, no po chvíľke na mňa malá Sash pozrela a hovorí: „Poďme papať, som hladná.“ Tak som sa jej snažila vysvetliť, že ja viem prečo je hladná a že už nemusí byť, pretože dostáva toľko lásky a pozornosti aj bez toho aby papala. Diskusia chvíľku trvala (trpezlivosť s dieťaťom 😀 ), potom pochopila, že už nepotrebuje jesť aby dostala pochvalu. S láskou a radosťou som sa s ňou ešte chvíľu naháňala a šantila, a potom som odišla. Veľká úľava, hlad zrazu ustal aj v mojom TerazJa.
Lenže som cítila, že to ešte stále nie je všetko. Prečo jem TAK VEĽA a toľko krát denne? Začala som analyzovať aké mám vlastne pocity a čo si podvedome myslím, keď vyjedam. A prišla som na to, že je to LEBO MÔŽEM. Nikto mi to teraz NEZAKÁŽE, ani ja. A „na tajňáša“ si to vezmem do spálne a nenajem sa normálne v kuchyni, lebo to by bolo normálne jedlo. A potom to ešte aj zatlačím v hlave, že to som sa predsa normálne nenajedla. Kokoooos, to čo je :D? Čiže to bola otázka slobody. Môjho vlastného rozhodnutia, ktoré som si tak veľmi užívala, že mi nikto nevezme. Vedome som si povedala, že teraz mi moju slobodu nikto neberie. Afirmácia v podobe:
„Som nezávislá žena, ktorá nepotrebuje obhajovať slobodu svojich rozhodnutí.“
V momente ako som si to povedala sa celý tlak (ktorý som si ani neuvedomovala, že tam bol) uvoľnil.. a odišiel. UFF FU!

Deň tretí, stále tu niečo nehrá.
Okej, lenže čo ten hlad? Predstavila som si ho (asi veľmi živo, lebo mi žalúdok zaškvrčal, haha 😀 ) a spýtala som sa:
Čo, alebo kto si?
Odpoveď znela: „Hlad!!!
Ja viem, že hlad nie si, ukáž mi kto SKUTOČNE si!“ Bol môj prísny príkaz.
Zrazu sa celá tá energia začala točiť, otvárať a zjavilo sa tam moje teenage JA, kričiace na moje terajšie ja vety ako:
Som hrozná, nenávidím sa, nikto ma nemá rád, všetci mi len ubližujú, nikdy som nič nedokázala a ani nikdy nedokážem, nie som ničoho/nikoho hodná….!!
Uff.. Ani som sa nesnažila zastaviť ten prúd slov, ktorý sa len chrlil a chrlil. Usmiala som sa na svoje mladšie ja, objala som ho, a posielala toľko lásky, koľko sa mi len dalo. Do energie lásky som vložila aj afirmácie, napríklad:
Milujem sa, odpúšťam si. Som krásna. Viem, že dokážem čokoľvek, ak skutočne chcem, atď..
Musím povedať, toto bola najemotívnejšia časť a aj ma to dosť vyčerpalo. Otvorilo sa zrazu veľa vecí, aj môj vzťah s mamkou, ktorý bol.. No, povedzme, že som nebola ten nakľudnejší tínedžer :D.
Som vďačná za celú túto skúsenosť, z počiatku nebolo ľahké o tejto téme rozprávať otvorene, ale potom to išlo ako po masle. Uvidíme aké ďalšie veci sa vyplavia na povrch a už teraz sa teším na ďalšiu detektívku o tom, ako sa „zrazu tuky nabalili“ :D.

P.S. Včera ku nám prišla kamoška a ponúkla som jej alkoholický drink. Vôbec mi nevadilo, že ja piť nebudem, a že tam budem sŕkať môj čaj (mimochodom, pijem čaj a kávu bez mlieka, OLE :D). A ešte plus, postavila som pred kamošku a môjho drahého veeeľmi dobré, v cestíčku obalené arašidy a… NIČ! Žiadne pohnútky, žiadne ukecávanie samej seba, že by som ich nemala jesť. VEĽKÝ ÚSPECH, YAAY 🙂 !

Sash
<3

I am what I am, I'm everything and End, I'm the darkness and light, I'm an Angel and the Fight :).
Ako inak – O jedle – aneb Sash prichádza na skryté veci

2 thoughts on “Ako inak – O jedle – aneb Sash prichádza na skryté veci

  • 17. marca 2015 v 11:19
    Permalink

    Waaau, aký namakaný príbeh?! Ďakujem za zdieľanie Sash 🙂 Možno ja mám zase niečo podobné s priberaním. Keď som bol v strese, dokázal som pribrať na 104kg (196cm výška) a odpáliť si výrazne zdravie, ale ako náhle som sa opäť „skľudnil“, zdravie sa vrátilo a s ním som aj opäť schudol na 85kg, ktoré som mal naposledy ako 16 ročný. Nevadí mi to, ale začínam tlačiť tie nižšie osôbky pri objímaní (čo teraz robím veľmi často 😛 ) kľúčnymi kosťami, tak by to možno bolo celkom fajnové, mať jednoducho „peknú“ svalovú konštrukciu, ktorá by bola aj pohodlná na „opieranie“ rôzneho druhu 😀 😀 😀 Asi použijem tú tvoju cestu do tela a trocha to tam presondujem 🙂

    Odpovedať
    • 17. marca 2015 v 11:57
      Permalink

      Iskra, ďakujem za komentár!!
      Hej, tá cesta bola namakaná, ani som nevedela koľko toho mám na sebe stále nalepeného z útleho detstva a teen age 🙂 !
      Haha, svalová konštrukcia na opieranie rôzneho druhu ma pobavila, ale tiež už pokukujem po vonku, že si idem zabehať a nejaký ten svalúšik ponaťahovať 😀 .

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: