1800043_470257246412970_393751319_oNa poslednej kvantovke sme strávili chvíľu rozoberaním, čo pre nás znamená intuícia a ako sa „to“ cíti, keď ju používame. Vzhľadom na to, že sme mali rôzne interpretácie – predstavy, možno bude aj tento článok niekomu pomôckou, pri svojom zorientovaní sa. Hneď na začiatok by som rád spomenul, že každý z nás, má svoj výnimočný spôsob, ako tento výnimočný „nástroj“ používa a preto neviem o intuícii rozprávať ako o niečom, čo má jednoznačný návod – popis použitia, funkčnosti, či prejavu 🙂

Keď zavriem svoje oči a pár krát sa nadýchnem a vydýchnem, podarí sa mi väčšinou ukľudniť svoju myseľ na toľko, že môžem počúvať svoj vnútorný hlas – tak ja volám svoju intuíciu 🙂 Je to samozrejme náročnejšie, keď je myseľ zvyknutá, že má „blabotať“ bez prestávky, ale aj tak sa dá tento hlások započuť. Ženy budú mať s jej používaním možno väčšiu skúsenosť, ale nemusí to byť pravidlo. V každom prípade každý, kto z času na čas potrebuje používať svoju vnútornú múdrosť (matky, umelci, kreatívny ľudia, skrátka hoci kto, pre koho platí, že nečakane môže nastať situácia, kde nepozná odpoveď a potrebuje improvizovať) má  s týmto špecifickým nástrojom už svoju skúsenosť. Je to ten moment, keď sa zahĺbim do seba a z tej hĺbky zrazu vypláva na povrch vedomia informácia a vždy je to tá akurátna rada, či odpoveď 🙂

V jej prejave jej veľmi pomáha, ak sa viem v momente položenia otázky, v čo najväčšej miere odosobniť od toho, ako ma odpoveď vyzerať podľa mojich akurát platných spoločensko-existenčných noriem, filtrov vnímania, či svetonázoru. Toto je taká trošku „zákerno-vtipná“ nástraha, vzhľadom na to, že bez týchto pravidiel hry, sa mi veľa krát ťažšie hľadá rovnaký menovateľ v rozhovore s človekom, ktorý normy (pravdu) považuje za nevyhnutné/potrebné pre život (a teda aj so mnou). Je to pre mňa síce ťažšie, ale dá sa to. Je to pre mňa lekcia v rešpektovaní svetonázoru iných ľudí. Je rovnako dobrý/zlý, ako ten môj. Nie menej a ani viacej – rovnováha. To že „ten druhý“ to možno nepotrebuje takto vnímať, nie je môj problém a jeho právo 😛 Jedine, že by to môj problém bol a potom môže vybehnúť Dunčo a pátrať po príčine, prečo to takto vnímam 🙂 Takže vďaka za všetkých učiteľov, ktorí práve týmto spôsobom vnímajú svoj život a križujú moju cestu.

Intuícia – vnútorný hlas – múdrosť, je so mnou vždy a vždy k nej mám prístup, ak viem dostatočne stíšiť hluk, ktorý vytvárajú moje strachy a drámy – myšlienky. Intuícia je niečo ako „sprievodca“, ktorý je vždy na príjme. Som s ním spojený ako keby zlatou nekonečnou šnúrou (červený telefón „pána prezidenta“). Veľa krát už ku mne rozprávala, keď som bol v nebezpečenstve, alebo bolo treba okamžite konať a z času na čas dokonca preberá opraty riadenia. Vtedy nečaká na otázku. Niekedy je však môj monológ taký hlasný, že ju počujem veľmi nejasne, alebo ju úplne ignorujem. Preto je pre mňa veľmi dôležité dokázať viac-menej „majstrovsky“ používať (používať) môj ďalší veľmi potrebný nástroj – moje myšlienky a filtre vnímania. Akákoľvek forma vnímania tu a teraz je na to vhodná, aj keď ja úplne milujem meditáciu a kreatívne hry. V podstate sa meditatívne dá robiť úplne všetko – žiť život kedykoľvek chcem. Môj najnovší osobný projekt 😀

Čo je to intuícia?

3 thoughts on “Čo je to intuícia?

  • 30. marca 2015 v 22:40
    Permalink

    …čerstvý príklad :
    svoje účtovné doklady celý rok zhromažďujem na kôpku, ktorú potom raz ročne odnesiem pani účtovníčke, tá to spracuje, vypíše daňové priznanie a to ja potom odnesiem na príslušný úrad, bez toho, aby som sa v tom ďalej akokoľvek rýpal a vŕtal. Nie preto, že by som tomu nerozumel. ( čo je síce fakt, ale viem, že ak by som chcel, tak by som sa v tom zorientoval ), ale preto, že všetky tie kolónky , priehradky, chlieviky sa mi z celej duše hnusia. Napriek tomu sa pred pár dňami asi hodinu pred odchodom na daňový úrad vo mne ozvalo niečo prudko patologické. Bola to voľajaká obsedantná porucha v mojom správaní či čo, ktorá ma napriek vnútornému odporu prinútila prelistovať to, čomu sa hovorí peňažný denník. Ako som tak štítivo listoval stránkami, zrazu mi do očí udrela vážna chyba. Jedna pravidelne sa opakujúca položka bola zaradená v úplne zlom stĺpčeku. Najprv som tento jav iba tíško pozoroval, dúfajúc, že ide len o dajaký optický klam, ale v momente, keď som znovu uveril svojim očiam ma pochytila zlosť na účtovníčku (že ako mi to narušilo môj denný plán a nedajbože koľko nepríjemností a opletačiek mi to následne mohlo spôsobiť ), Táto zlosť bola vzápätí vystriedaná radosťou a obdivom k tej zvláštnej sile kdesi vnútri mňa, strážiacej moju bezpečnosť a pohodlie. No a v tejto finálnej eufórii som odpustil aj spomínanej účtovníčke – veď tiež je to len človek a koniec koncov, čo by som si bez nej počal ? ! 🙂

    Odpovedať
  • 14. apríla 2015 v 21:28
    Permalink

    mmm tak ja to nemam presne takto, u mna to nejak nesuvisi so stisenim mysle, intuicia mi robi uplne nezavisle od mysle, niekedy prave uplne naopak, ked mi mozog ide zamestany na plne obratky niecim uplne inym…je to skratka uplne iny kanal a inak to prichadza….aspon u mna.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: