huge-iceberg-wallpaperObrovské dobrodružstvo spriateľovania s chladom opäť tento týždeň pokračovalo a v stredu som si klasicky po bedmintone šupol studenú sprchu, ale takú fest studenú, až sa mi hlava skoro zmenila na nanuk. 🙂 Wim rozpráva o chlade ako o svojom horúcom priateľovi a tvrdí, že naladenie sa na chlad ako na radcu a blízkeho priateľa, ktorý je prospešný nášmu rastu, je celkom vhodný model vnímania skutočnosti.

Predpokladám, že on to myslí naozaj vážne, že chlad je jeho priateľ, ale na začiatok je možno dobré vedieť, že aj vnímanie studenej skutočnosti, resp. naše nastavenie voči nej, môže a aj hrá veľmi dôležitú úlohu, takže sme kamoši najväčší na svete, ale to my už naozaj sme, čiže nepotrebujem veľmi niečo predstierať…dobre, niekedy ešte potrebujem, ale naozaj na našom vzťahu intenzívne pracujem(e) a verím, že vo veľmi blízkej budúcnosti, z nás bude nerozlučná dvojka ako Pat a Mat. Možno by bolo lepšie, si predstaviť niekoho ako Batmana a Robina. 😆

Taaakže, sprcha prebehla v pohode, tepláky som si zabudol doma, takže domov som išiel v kraťasoch, v ktorých som hral bedminton a s mokrými vlasmi, vyviazanými do drdolu. Pohľad pre bohov, ale …. keď som vyšiel von (bolo cca. 10 stupňov), nebolo mi vôbec zima a ešte cca. 10 min. som vonku klebetil o tejto mnou novo objavenej zábavke s kolegom a cítil som sa úplne v pohode, takže už to fakticky účinkuje a môžem tomu na milión % veriť.  😉

To by sme mali stredu, ale to najväčšie tohto týždňové dobrodružstvo ešte len zdvorilo klope na dvere. :mrgreen: V piatok sme boli s Mikim veštcom dohodnutí, že ak pôjde všetko dobre, ideme na Draždiak a všetko šlo dobre a my sme sa tam o 15:00 nakoniec naozaj stretli. Chvíľu sme sa dohadovali, ktoré bude to najkrajšie a najslnečnejšie miesto, aby sme chytili optimálny „bronz“, ale to sme už aj taho šliapali smerom jazero. Miestečko sme si našli hneď pri Oáze, na mieste, kde labute zvyknú prijímať svoje potravinové dary od spoluobčanov Petržalky a preto, keď sme sa priblížili k hladine, si o nás spočiatku mysleli, že sme prišli kŕmiť a tak nás obkľúčili, pričom 2 vyšli von na breh a dosť asertívne si pýtali svoj diel. My sme sa ale začali namiesto toho neočakávane vyzliekať a tak po chvíľke zjavne mierne zmätené našim konaním, stratili o nás záujem a odišli o pár metrov vedľa, kde boli sľubnejšie objekty záujmu.

No to už sme ale s Mikim v plavkách hypnotizovali odhodlane hladinu. Kto si nevie predstaviť, ako vyzeráme, keď sa tvárime hypnoticky – odhodlane, nech sa na budúce príde pozrieť. Možno bude aj dôvod na kopec smiechu. 😆 Mal som pocit, ako keby som sledoval telenovelu, kde sa hlavný hrdinovia odhodlali ku kľúčovému kroku, ktorý rozhodne o ich bytí a nebytí a úplne zvráti doterajší priebeh deja a tak aj bolo. Do vody sme vleteli s takým odhodlaním, že to vyzeralo, ako by sme pretekali, kto tam bude prvý. 😛 Keď mi hladina vody siahala po krk, som bol konečne spokojný s výsledkom a vnímal som, ako ju vníma moje telo. Bolo to studené, veľmi studené, ale telo neprotestovalo a tak som sa rozhodol spraviť zo 10 temp a teraz si už tak naozaj zaplávať, nech viem, aké to je. Bolo to super! Miki sa tváril celkom v pohode (svoj príbeh nám možno vyrozpráva sám -budem naozaj veľmi rád, až sa tak stane Miki) a tak som si povedal, že sa budem sústrediť na seba a preciťoval, čo to dalo.

Experiment sa opäť podaril s nad rámec uspokojujúcimi výsledkami a 5r. Peťko vo vnútri mňa výskal od samej radosti, že ahaaa, ako to dávame, to je úžasné, pokračuj – makaj cica trochu viacej a usmievaj saaa a spieval do toho, že „žijeme len raz…“. 🙂

Vo vode sme pobudli cca. 10 min. a už keď som mal pocit, že stačí, zavelili sme na ústup smerom k brehu. Trochu som si zaplával, trochu len tak postával a vnímal. Bol v tom opäť rozdiel, či sa hýbem, alebo nie. Keď som len tak stál, mal som pocit väčšieho tepelného komfortu, ako keď som sa hýbal, ale pohyb bol zase taký viac dobrodružný…zvedavosť šliapala na plné „pecky“.

Keď sme vyšli von, boli sme obaja červený, ako paprika. Wim tvrdí, že to je dobré znamenie, že telo sa prispôsobilo a začalo prekrvovať vrchné vrstvy kože, takže opäť vládla nad mieru veľká spokojnosť vo výskumnom tíme Iskra a všetci vedci, si virtuálne podávali ruky a bozkávali sa, ako Brežnev, za starého režimu. 😆

Potom sme sa ešte osušili, Miki si trochu zacvičil takú ako keby power jogu, aby sa zohrial a ja som stále tvrdil, že mne nie je zima (nebola) a stále som niečo rozprával, ale tak trochu koktajúco, lebo z toho chladu som mal opäť celé telo výrazne vytuhnuté a pohyby spomalené. Podstatné pre mňa bolo, že mi nie je zima, resp. že mi to nie je nepríjemné a že som sa nejako nekontrolovane netriasol. Namiesto toho som sa s kľudom Angličana utieral do osušky, ako keby mala voda tých akurátnych cca. 10 stupňov.

Na koniec sme ešte chvíľku pokecali na parkovisku a trochu sa spolu jemne triasli a išli každý svojou cestou, so srdcom naplneným veľkou radosťou a s prísľubom, že ak pôjde všetko dobre, ideme budúci týždeň zase.

To, ako som potom ešte žúroval do 04:00 😯 s Tinou, Dadkou, Soničkou (tie to vzdali o 02:00), Saškou, Lulu a spol., je už ale iný príbeh a ten možno rozpoviem niekedy inokedy…ale pozor! Sila sa vracia a s ňou obrovský prevrat môjho vnímania skutočnosti (seba samého) ako takej. OK, to  je pre dnes ale naozaj už všetko. Cesto na výborný chlebík, čo sa o chvíľku bude piecť, si pýta moju pozornosť a tak pre dnes končím vysielanie.

Na zdravie priatelia!!! 😀


Najbližšie udalosti:

25. júna 2018 - 1. júla 2018

Vedená meditácia – 26.06.2018 19:00 - 20:30

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Tagged on:             

5 thoughts on “Denník ľadového muža 04.12.2015

  • 10. decembra 2015 at 14:20
    Permalink

    Iskra:
    Prosim ta fotodokumentuj tie pohlady pre bohov a to,ked sa tvarite hypnoticky a odhodlane 😀
    `Makaj cica trochu viacej a usmievaj saaa` stav mysle si dosiahol uz aj pri yoge. Uz tie narocne pozy nestojis s kyslym fejsikom; uz mas ten blazeny bohorovny usmev a tak sa mi to paci 🙂

    Miki-Vestec:
    Tesim sa na pribeh. A pretoze viem, ze si gentleman a nesklames slecnu v ocakavani, tesim sa ozaj ze fest 🙂

    Reply
    • 10. decembra 2015 at 15:15
      Permalink

      Soni, tá fotodokumentácia je trochu problém, lebo keď sa tvárim, neviem zatiaľ zároveň aj fotiť 😀
      Potrebujem sa sústrediť na chlad a pri fotení sa sústredím na fotenie…sákriš.
      No budeme asi potrebovať nejakého dovoľného fotodokumentaristu/tku 😛
      … v každom prípade niečo vymyslím(e) 😀

      Reply
      • 10. decembra 2015 at 15:23
        Permalink

        Ja! Ja! Jaa! (hned ako sa vratim z Piestan, pamatas, ta 32stupnova voda….ooom 😀 )

        Reply
  • 10. decembra 2015 at 14:44
    Permalink

    waaa ja som tento clanok az teraz naslaa! paraaada! hihihihi
    Daavate chalaniii!
    Tvoje pribehy sa super citaju 🙂

    Reply
  • 10. decembra 2015 at 15:22
    Permalink

    Pises nadherne a Tvoje pribehy sa vynikajuco citaju.
    Vidite decka takto to vyzera, ked sa niekto rozpise 😉

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: