icelandTento týždeň je veľmi akčný a ani poriadne neviem kde začať. 🙂 Viac ako o tréningu v chlade, to bude asi o tréningu duševného rozpoloženia, alebo psychohygiene, ale aj to je vlastne veľmi dôležitá súčasť prípravy vrúcneho priateľstva s chladom (nie len s ním), takže začnem na začiatku. Všetko to začalo min. týždeň v piatok a bolo to úplne dokonalé. Super plávanie, super vykecávacia „joga“ :mrgreen: , super 3x žúrka v 1 večer. 😆
Sobota sa viezla v podobnom duchu a ukončil som ju opäť žúrkou, z ktorej som sa vrátil o 24:00. Naparádu …. a keďže v nedelu sa žúrovalo opäť, ale tento krát cez deň (mama mala narodky), tak som v pondelok šiel do práce s miernym pocitom únavy (3 žúrky za sebou som zmákol naposledy pred 20 rokmi 😆 ) a sprevádzajúcim pocitom mierneho napätia a nervozity.

Celý víkend som sa kvôli žúrovaniu nedostal k tréningu a pomaličky mi to začalo vadiť (neviem prečo). V pondelok som si vďaka nervozite jednoznačne povedal, že žiadne nacvičovanie nebude…mám „rád“ tieto moje radikálne nálady. 👿 Stáva sa mi to vždy vtedy, keď som vykoľajený. Keď z nejakého dôvodu dôjde k narušeniu mojej rovnováhy. Mal som tušák, že asi som trochu prehnal svoj výdaj energie, ale tak isto mi bolo jasné, že to je ďalšia veľmi dôležitá skúsenosť, takže som si povedal, že ide sa ďalej a uvidíme, čo príde…náruč zostáva otvorená. 🙂

V utorok večer som si predsa len vliezol do vane a od samej nervozity, ktorú som už mohol krájať, som si rovno do nej ľahol. Trochu som sa pri tomto počine zadýchal, ale telo mi bolo obrovskou oporou a napriek duševnej nerovnováhe sa prispôsobilo teplote do 30 s. Tak som si ležal a dýchal a vnímal a myšlienky mi behali k mojej nervozite a prečo tam vlastne do kelu je. Vnímal som ten chlad naokolo a pri každom nádychu sa mi trup zachvel, ale telo sa držalo parádne a mal som pocit akej-takej vnútornej pohody.

Po 10 min. min. som si sadol a ponoril kolená (nezmestím sa do vane 😆 ) a ešte 5 min. som si takto dýchal. Potom som už vnímal chlad veľmi intenzívne a vďaka nervozite som nedokázal dostatočne sústrediť svoju pozornosť na dýchanie a tak som pokus ukončil a z vane vyliezol. Tento krát ma asi hodinu po tréningu silno striasalo (v porovnaní s relatívne pohodovými reakciami pred tým) na rôznych častiach tela a nevedel som to ovládať. Táto reakcia ma dosť rozhnevala, ale nevedel som s tým nič spraviť a tak som vnímal svoj hnev a triasol sa za PC. :mrgreen:

Vyplýva z toho pre mňa podstatné poznanie. Ak nie som duševne v pohode, nie som schopný podať taký výkon, ako keď v pohode som. Stará známa vec, ale v súvislosti s chladom, môže  mať zásadné dôsledky. Zodpovedný prístup k sebe, telu a chladu má 1. miesto, takže vďaka za  túto lekciu. Ak som v nerovnováhe, je lepšie si dať na chvíľu pauzu, zistiť príčinu nerovnováhy a ošetriť ju, aj keď sa mi to zo začiatku možno nebude úplne páčiť.

V stredu som mal svoje už spomínané veľkolepé bedmintonové intermezzo, kde som od radosti z toho, že prehrávam zápas za zápasom, 1 ranou rozlámal svoju obľúbenú (mám len 1) bedmintonovú raketu na 3 miestach (čísla sú možno dôležité 😛 , ale to som si vtedy vôbec neuvedomil 😆 ). V tom momente sa opät prejavil Rebel a Radikál vo mne (môj obľúbený démon) a ten rozhodol, že stačilo a potrestáme bedminton tým, že si dáme pauzu a víťazoslávne sa pri tom usmieval. Raketu som zasmečoval do  koša, košíky som daroval kamošovi a nonšalantne som odkráčal do šatne, odhodlaný na super studenú sprchu, aby som si dal ešte trošku do tela. Hlavu som mal opäť ako kopček zmrzliny, ale telo si už fičalo, ako keby sme sa vždy sprchovali v studenej. Pri tom ako som bol naštartovaný, som tomu ale neprikladal takmer žiaden dôraz a ešte som si aj tak odrfkol, že ….. „šak už bolo na čase“ a keby som vedel ako, dal by som telu povestnú pochvalnú a mazácku „horalku“! Taký chlapák ten Rebel a Radikál je …. 🙄  😳

Medzi tým som ešte zvládol byť odporný aj na moju polovičku, keď potrebovala moju pomoc a podporu, takže fakt mi išla karta úplne „najsamfasa“ a oheň a síra sa zo mňa valili ako vlna za vlnou. Vo štvrtok v práci som si len tak sedel a nevedl od dobroty, čo zo sebou. Čítať knižky, čo mi dala Lulu na zdieľanie sa mi nechcelo (Rebel a Radikál ešte štrajkoval), tak som si dýchal a cvičil Červienkove duševno-energetické zostavy….a vtedy to prišlo. Čítal som nejaké komentáre na Eprakone a písal popri tom nejaký srdce-rvúci komentár, ktorý som na koniec zase zmazal, keď som si uvedomil veľký smútok.

Bol tam zavesený vo vzduchu a húpal sa. Srdce mi zovrela obruč z titánu a sťahovala, čo to dalo. Bolo mi tak veeeľmi ľúto…a tak som sa ako správny fanúšik Indiana Jonesa a teórie Bojovníka vybral na dobrodružnú „šamanskú výpravu“ za svojím smútkom a ľútosťou – v práci – za PC – v open office s 50 kolegami. Ešte že nás oddeľujú aspoň skrinky a sedím konečne pri okne, kde na mňa len tak nevidieť. Už ste snívali s otvorenými očami? Ja áno – je to vymakaná technika. 😀

Išiel som hlboko, do tmy tmúcej, kde sa úzkosť stále viac zužuje, až som dorazil do temného priestoru, malého ako hlavička špendlíka a aj ja som bol taký maličký. V ňom sa nachádzal nekonečný priestor a v ňom kúsky môjho ja, ktoré som odsúdil do zatratenia…úplného a definitívneho. Hnevom do biela rozžiareným teplotou milióna sĺnk zapečateného na veky amen.

Viem o tomto priestore………a už viac krát som tam bol, liečiť kúsky svojej duše, ale takúto clivotu som cítil iba výnimočne a bál som sa jej ako čert. Zároveň Indiana Jones a Bojovník v úžase sledovali krásu a potenciál tohoto priestoru a deja, ktorý sa odohrával a ich ťah nebolo možné zastaviť. Vo veľkosti detí, tam v temných kútoch a celách sedeli zatvorené, strach, smútok, bolesť, nenávisť a nedostatočnosť. Uvedomoval som si číslo 5, ako keby bolo všetko sústredené do 5 detí – častí môjho ja, ktoré boli zatvorené v železách a vo väzení veľmi hlboko, kam svetlo nesvieti a čo oči nevidia, srdce vraj nebolí. Prd makový!!!! 😛

Všetky som ich vyobjímal, vystískal a vypustil von, nech sa môžu voľne pohybovať. Volal som svetlo, nech to celé prežiari a nech sa môžu všetky moje pocity zase slobodne prejavovať, aby som im lepšie rozumel a mohol ich tak lepšie zaintegrovať do môjho celku. Na to sa niekto nado mnou veľmi zasmial, ale tak s pochopením, ako tato, alebo mama, keď sa prizerajú svojmu dieťaťu, ktoré sa veľmi nemotorne snaží postaviť na nohy a už konečne spraviť aspoň krok. „Pozrel som hore a začul hlas“, ktorý mi vraví, ale veď už vieš, že poniektorým častiam tvojho ja nie je svetlo prirodzeným prostredím, však? Nechaj prirodzenosť, nech sa môže prejaviť. Precíť slobodu prirodzenosti.

 …a ja som pochopil, že moje temnota je krásna a že je v nej pestrý život a láska, ktorá hrá veľmi dôležitú úlohu, ktorej som do teraz až tak veľmi dobre nerozumel. Slávna 5ka si už aj šantila v mojom osobnom tmavom dungeone. Príšerky, krásne ako …. príšerky 😀 na mňa cerili zúbky, syčali a behali po strope, no skrátka si šantili okolo mňa. Môj osobný zverinec démoníkov – právoplatné časti môjho ja. Sú maličký, ale majú obrovskú silu a múdrosť. Ak ich ignorujem (potrebujem), vedia pekne narásť, zviditeľniť sa a vyceriť zúbky…teraz tomu lepšie chápem. Sú to moji verní sprievodcovia, ktorý mi pomáhajú lepšie vnímať seba a všetko naokolo, čo je tiež JA.

Večer sme mali opäť žúrku….kde som zistil, že šéf špedície, ktorá nás pozvala, je tiež ľadový medveď a hneď ma aj pozval na „žúrku“ ľadových medveďov 19.11.  😎  :mrgreen:

….náruč je otvorená…energia (život) plynie slobodne…a oslavuje sama seba….a tak to je

Dnes idem opäť plávať…rovnováha je späť. Niečo mi ale tíško a vtipkujúc šepká, že chlad bude omnoho väčším učiteľom, ako som pôvodne predpokladal. 😉


Najbližšie udalosti:

6. novembra 2017 - 12. novembra 2017

Mesiac s Archanjelmi - Zdravie, vzťahy, práca a vnútorné vedenie – 06.11.2017 - 03.12.2017 Celodenná

20. novembra 2017 - 26. novembra 2017

Happy Joga – 21.11.2017 17:30 - 18:45
Snívači - Joga spánku a snov – 21.11.2017 19:00 - 20:30
Lucidné snívanie kompaktne – 25.11.2017 - 26.11.2017 18:00

27. novembra 2017 - 3. decembra 2017

Happy Joga – 28.11.2017 17:30 - 18:45

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Denník ľadového muža 11.12.2015
Tagy:            

2 thoughts on “Denník ľadového muža 11.12.2015

  • 11. decembra 2015 v 12:35
    Permalink

    Tak teraz si mi uplne ze vyrazil dekel.

    Vrrrrr. NADHERA.

    (aj som sa vcera isla pytat na detaily incidentu s bedmintonovou raketou a hla aku ruzu trpezlivost priniesla 🙂

    Odpovedať
    • 11. decembra 2015 v 12:38
      Permalink

      To ja rád (vyrážam dekle) 😆

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: