13.11.2015

Vo štvrtok som vynechal, nakoľko som sa rozhodol, že 1 deň telu dám na regeneráciu. V stredu večer som si ešte namiešal takého veľmi liečivého smoothieho (banán, jablko, hruška, zázvor, stopkový zeler, zelerová vňať, cesnak, med, špenát, citrón) a ten mi zabral úplne vymakane. Celý štvrtok som už necítil ani hrdlo a ani priedušky a tak som si povedal, že žiadne ozajstné nebezpečenstvo tam vlastne nebolo. Len signály na mierne spomalenie a bolo fajn, že som ich počúval.

beautiful-icebergV piatok, sme mali numerológiu II. s Judith a bol to zase 1 z tých úplne dokonalých dní (v poslednej dobe ich je veľmi veľa), strávených v spoločnosti úplne nádherných ľudí s veľkou dávkou zábavy, srdečnosti a mega dávkou poznania. Ďakujem si za takéto dni stále znova a znova. Nazývam ich stretnutia s mojou veľkou vesmírnou rodinou a múdrosťou a pocitovo je to podobné vianočnej večeri, keď sú všetci okolo 1 stola a nikto nechýba a vládne veľmi dobrá a ukľudnujúcia – láskyplná atmosféra. Ale o tom som nechcel.

Keď som došiel domov, povedal som si, že je čas na ďalšiu skúsenosť s chladom a tak som si pustil vaňu s 12 stupňovou vodou, spravil dýchacie cvičenie s holotropným dýchaním na cca 5 minút. Keď bola vaňa plná (cca. 10 cm pod kolená), som si vliezol dovnútra, najprv na stojáka. Dýchal som stále holotropne, nakoľko ten chlad bol výrazný, ale už nebol tak „cudzí“. Po chvíľke som skonštatoval, že nohy sú v pohode a chlad zostavá „vonku“ a tak som si sadol na zadok. Vodu som mal nad pupok, nohy komplet ponorené a ruky cca. po lakte tiež (chrbát na šikmo, ale snažil som sa ho držať rovný – jóga nepustí) a dýchal veľmi rýchlo a hlboko do brucha cez ústa, lebo cez nos som nestíhal to, čo som potreboval.

Telo sa do cca. 2 minút prispôsobilo a dych som spontánne spomalil. Stále som dýchal vedome a do brucha, ale už nebolo treba tak rýchlo a tak úzkostlivo. Bolo v tom viac kľudu a mieru. Bolo to v poriadku – dobré. Chlad vody mimo tela a telo ponorené do toho chladu. Bolo to ako nádherný tanec 2 postáv, ktoré sa vzájomne veľmi rešpektujú, dokonca tam bolo niečo výnimočné – také vášnivé. Nikto nie je viac a ani menej. Rovnováha je prudko potrebná a moje vedomie ju stále sledovalo, každý pohyb vody, či tela bol podstatný a zaznamenaný veľkou dôslednosťou, ale nebolo to kŕčovité pozorovanie.

Všetky svaly sa postupne uvoľnili a bolo to také nejaké veľmi ladné. Zavrel som oči a počúval pravidelnosť dýchania, pozoroval dvíhanie brucha a hrudníku a chlad obklopujúci moje telo nad pupok a reakcie tela. Pomaly som sa dostával do stavu meditácie a kontemplácie. Po cca. 15 minútach, keď ponorená časť tela vnímala vodu ako dobrú, som sa posunul zadkom do stredu vane a pomaly spustil trup pod hladinu až po krk. Bolo to veľmi studené a okamžite som potreboval zrýchliť dýchanie a zvýšiť prietok vzduchu dnu a von. Dýchal som zhlboka, do brucha a hlasno. Vnímal som, čo vraví telo. Bolo to ako keby vyplašené kričanie a chcelo ísť von z toho „zmätku – chladu“.

Bola to výraznejšia reakcia, ako keď som si v utorok kľakol do vody a sadol si na päty. Trup mám zjavne citlivejší na zmeny ako ruky a nohy. Dýchal som do toho strachu z chladu a vnímal som ho s rešpektom. Strach bol veľký a hlučný a viera – odhodlanie v pokus a jeho prínos tiež a tak sme si tam spolu ležali, dýchali, báli sa, nemo kričali a pozorovali (5 v 1). Obrovské množstvo dát v krátkom čase. Vedec vo mne skákal od radosti a výskal ako malé dieťa… veď ten pokus vlastne od začiatku riadi moje vnútorné dieťa 🙂

Vydržal som s ponoreným trupom niečo cez 2 minúty a potom som sa vynoril opäť do pása. Bol som rád, že som to dal. Spokojnosť s ďalším krokom „mojim“ smerom sa dala krájať – škeril som sa od ucha k uchu. Sledoval som ďalej moje telo a chvelo sa celý čas len príležitostne a veľmi jemne. Potom ako som sa vynoril, sa trup začal chvieť v pravidelných cca. 15 s intervaloch, ale opäť veľmi jemne. Bolo to ako keď telom prebehne jednorázovo elektrika zhora nadol. Vybral som štupeľ z vane a opäť počkal kým odtečie voda. Poďakoval som sa jej za pomoc a stále sledoval telo. Napriek incidentu s trupom, zostal Pozorovateľ šéfom a telo zostalo uvoľnené. Keď voda odtiekla, ešte som chvíľu zostal sedieť vo vani a sledoval, čo povie telo na zmenu prostredia. Chvenie sa trošku zintenzívnilo, ale cca. po 4-5 minútach prestalo. Nebolo to nepríjemné.

Vo vani som ležal 18 minút. Bolo to úžasné a stále som z toho nadšený, že som to dal. Potom som sa opäť zvalil, ako ma matka príroda stvorila do postele a pri otvorených dverách na vetračku som sledoval, čo telo vraví. Bolo to v pohode a keď ma z času na čas ovial prúd čerstvého cca. 15 stupňového vzduchu, som mal pocit, ako by som mal telo namazané mentolom. Príjemne to chladilo a vytváralo také zvláštne, ale príjemné napätie na pokožke. Celková regenerácia (spamätanie sa), bola pocitovo rýchlejšia a po cca 15min. som bol psychicky opäť takmer v „normále“, ako pred pokusom. Psychika sa zjavne prispôsobuje podobne rýchlo, ako telo. Spal som ale opäť ako na ihlách, aj keď to napätie v nohách už nebolo také intenzívne ako po 1. x. Napriek tomu, som sa asi na hodinu v noci zobudil a sledoval telku. Nič zaujímavé nedávali…

Dnes ráno je ale sobota a tak som spal do cca. 08:00 a mám pocit, že som v pohode, aj keď to mierne napätie a teplo v nohách cítim stále, ale je to v pohodeee.  😎


Najbližšie udalosti:

25. júna 2018 - 1. júla 2018

Vedená meditácia – 26.06.2018 19:00 - 20:30

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Tagged on:             

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: