Dnes podám len takú rýchlu správu o včerajšku.
kvapkakrviRáno som šla na odber krvi a našla som jeden parádny podvedomý program v sebe. Cítila som, že moje telo je v strese – búšilo mi srdce, nebolo mi nejak dobre, nechcelo sa mi ani vstať, ani žam-žung hneď ísť cvičiť. Jednoducho som cítila strach. Na vedomej úrovni vôbec, ale na podvedomej parádne. Vyskúšala som „prítomný okamih“: teraz som tu a teraz a nie na odbere. Vedome to šlo, telo som uvoľnila, aj dych a srdce som naďalej cítila až v hrdle. Ok, toto nepomohlo. Uvedomovola som si, že TERAZ v TOMTO MOMENTE sa mi ukazuje môj tieň, moje podvedomie! Paráda! Ide sa na to! Ide sa sliediť! A tak som začala stopovať, sliediť, sledovať, čo za strach sa mi to akurát ukazuje. Použila som metódu emocionálneho uspokojenia: precítila som, kde môj strach v tele sídli a povedala som si: „Teraz viem, ako sa cíti ….“ a do trojbodky som dávala rôzne názvy strachov, ktoré som si myslela, že cítim. Nebolo to ľahké, ťažko sa mi ten strach hľadal. Použila som strach z omdletia – nič sa neudialo. Z kolapsu – trochu sa niečo uvoľnilo. Zo smrti – nič. Zo straty kontroly – BINGO! Fu, cítila som, ako sa rozpúšťa. Nie síce úplne dočista, ale čo sa dalo, zmenilo sa. To už som sedela pred ordináciou a čakala, že ma každú chvíľu zavolajú. Povedala som si, že s radosťou odovzdávam moju krv, otváram sa, nech sa páči. Samozrejme, odber toľko mála krvi trvá asi ani nie minútu, hneď to bolo za mnou (toooľko kriku pre nič 😀 ). Radšej som si obzerala šanóny v ordinácii ako kuknúť na ruku. Len sestrička zrazu „Jéj a vy jak s radosťou darujete!„(„Sie sind aber spendierfreudig!“) Výrok som pochopila, ako prešla k stolu a začala si alkoholom čistiť ruky od mojej krvi. Pozriem dole a vidím, že od toľkého „otvorenia“ ako vytiahla ihlu, tak krv ešte nejakým spôsobom vystrekla zo žily. Včera niekto povedal, že normálne z týchto žíl nestrieka krv, no ale stalo sa :D. Tak vďaka takejto „maličkosti“ sa mi ukázal ďalší môj strach a ďakujem za to. Mohla som ísť domov a stáť žam-žung.

Pred večerom sme tiež stáli žam-žung, tento krát v skupine a znova som precítila, o koľko lepšie to je. O koľko ľahšie sa mi stojí, keď nás je viac. Ako sa energia spája, násobí, napĺňa nás. Meditácia potom bola niečím výnimočná. Viedla nás Ansata, strážkyňa esejských učení. Keď som si chcela pripraviť na večer meditáciu, nešlo to. Vždy som dostala vo vnútri správu, nechaj to tak. Príde ti počas meditácie, čo budeš hovoriť. Keďže sa mi to deje častejšie, viac som sa tým nezaoberala a počkala som si, čo príde. Ansata nás podstate viedla k našej sile. Viac napíšem do zvlášť článku.

Čo sa týka stravy, nebolo všetko surové. Keďže zatial nerobíme klíčky, povedala som si, že budem brať bielkoviny z vajec. A tak som zjedla dve surové žĺtka (vyšľahané s trochou agáve sirupu) a ku nim som si dala plátok vianočky čo bolo treba ešte spotrebovať. Dadka robila také zdravé pampúchy so sójovým tvarohom a vyšľahanými bielkami, aj z tých som si dala dva-tri. Ostatok bol surový.

6994389-stones-sand-circlesDenník vďačnosti:

  • Ďakujem za možnosť, dostať kus môjho tieňa na svetlo.
  • Ďakujem obom Jožkom za ich otvorenosť a úprimnosť. Vnímam, prijímam a rozumiem, že sa naše cesty nateraz zčasti rozchádzajú. Ďakujem za cestu, ktorú sme spoločne prešli a ďakujem a teším sa na naše stretnutia v budúcnosti.
  • Ďakujem za žam-žungový kruh, milujem a vychutnávam si nie len spoločné cvičenie, ale aj ten nádherný spoločný kruh v tichu.
  • Ďakujem za meditačný kruh.

Prajem vám krásny deň!

 

 

 

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Denník vitariánky č. 4 – objavila som ďalší strach
Tagy:                    

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: