Včerajší deň začal výborne a pomaly sa kĺzaval do nie až tak výborného. Aj stravou, aj mojou energiou.

Ranný žam žung sa mi stál výborne, cítila som sa ľahká, telo si stálo samé. Ponorila som sa do môjho srdca, zaželala som si krásny deň a vykročila som doňho.

Na raňajko-desiatu som si dala jedno jablko. Potom nám prišla bednička – to už som bola riadne hladná – a narýchlo som pokrájala celý zeler na hranolčeky, posolila, posypala bylinkami, poliala olivovým olejom a mala som desiato-obed. Na obed som k týmto hranolčekom spravila šalát z čiernej reďkovky, cukety a rajčiny. Dovtedy všetko okej. 7038551-funny-coffee-owl-wallpaperKolega mal narodeniny a doniesol tortu. A aby som si aj ja s ním mohla dať, vybehla som do miestnej cukrárne a kúpila dva koláčiky pre diabetikov s čo najviac ovocím. Nejak mi ten koláčik nespravil dobre. Vôbec som si neuvedomila, že asi použili nejaké náhradné sladidlá nie moc bio/eko/raw/super-zdravé a že mi je z nich obyčajne nedobre. A tak sa aj stalo, nebolo mi zle, ale ani dobre. A ešte som aj vynechala moju dennú dávky kávy. Začala ma hlava pobolievať, na to sa mi nič nechcelo. Jaj, ešte na olovrant som si dala guličky z datlí v kokose, to bola výborná sladkosť, toľko fruktózy ma trocha povzbudilo. Ale nakoniec mi najlepšie prospel driemot vo vlaku a následná prechádzka na čerstvom vzduchu. Večeru sme mali už klasickú –  surovú rajčinovú polievku s kúskami papriky, stopkového zeleru a avokáda. Aj keď som bola taká nijaká, pred večerom som šla poskladať ešte poslednú kuchynskú skrinku a potom som už o deviatej zalahla do postele.

Hneď ráno som dala do misky semienka na klíčky, večer som ich prepláchla, som zvedavá, ako budú dnes vyzerať. Neviem zatiaľ koľko vody tam dávať. Dala som ich do umelohmotného obalu od zmrzliny a postavila na hornú poličku do špajze. Ten obal je totiž síce biely (s nejakým kresleným maškrtníkom), ale podľa mňa tam svetlo prejde, tak som ich zavrela do tmavej špajzy, v ktorej nie je tak chladno, ako v špajziach býva.

Včera mi prišlo pár kníh s divorastúcimi jedlými bylinami. Na začiatok budem používať do prípravy jedál tie, čo poznám: púpavu, skorocel (dlhý a široký), medvedí cesnak, žihľavu (ak prídem na to, ako ju oberať). Zatiaľ som sa do prírody ešte nevychystala na zbieranie, budúci týždeň by mi to mohlo vyjsť.

Pozerali sme s Dadkou tie rebriny na cvičenie, dajú sa zohnať už od 60 euro, ešte porovnáme kvalitu, z akého dreva sú a ako sa montujú. Ja si pamätám, že sa mi najlepšie cvičilo na takých, čo mali vrchné tri priečky usporiadané na preskáčku – horná v predu, druhá vzadu, tretia vpredu. Potom bola diera, vynechané asi 2 a potom pokračovali ďalšie priečky. Presne takéto som nevidela, ešte budem gúgliť ;). Už sa teraz teším! Ako sa tam budem vešať! 😀 A samozrejme aj posilňovať :).

Nácvik bdelého snenia som prerušila, ale očividne pokračuje, lebo som včera snívala polo-bdelo. Na určitej úrovni som vedela, že snívam. Ale zase nebolo to na 100%, ako to poznám, keď s plným vedomím sen ovládam. Dva sny boli presne niečo medzi.

Jeden sen bol film s názvom „Zasypaní“ a bol to horor. Niekoľkých ľudí zasypalo v podzemí a hľadali východ. Ja som bola medzi nimi a zároveň pozorovateľom. Dostali sa do nejakých starých miestností a tam začalo strašiť. Z ničoho nič sa začali otvárať a zatvárať ťažké pancierové dvere. Jedni boli ovládané čiernou energiou, bolo ju vidno ako dym, ktorý bolo možné na sekundu zazrieť, keď sa akože stiahol odo dverí. Druhé boli ovládané bielym dymom a bol tak isto strašidelný ako čierny. Oba nezvestovali nič dobré. Na toto som si povedala, že ja takéto hororové filmy snívať nemienim, prinášajú mi strach a to nechcem a tak som sen prerušila :D.

Druhý sen bol tiež polovedomý – pripravovala som ráno semienka na klíčenie :D. Tento dej sa s rôznymi obmenami opakoval asi tri krát. Som si v sne pripravila rannú činnosť. :).

Denník vďačnosti

  • Ďakujem za poobednú prechádzku umožnenú poruchou MHD.
  • Ďakujem, že skrinky na kuchyňu k centru sú všetky poskladané.
  • Ďakujem za parádnu lekciu s tortou.
  • Ďakujem za bylinkové knihy.

Včerajší deň som mala nejaký malátny, telo si vypýtalo viac kľudu. Dnešok skúsim tiež dať bez kávy, uvidím, ako zareagujem. To už aká závislosť. By som si mohla dať dnes za cieľ, prečo vznikla. Zajtra dám vedieť, či som niečo objavila :).

Prajem krásny deň!

 

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Denník vitariánky – deň č. 7
Tagy:        

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: