48CzEn

1383213_413045278796816_262905815_nNegatívne naladení ľudia v našom živote sa nesprávajú negatívne len voči nám, ale voči každému, s kým prídu do kontaktu. To, čo hovoria a robia, je premietanie svojej vnútornej reality navonok – teda je to o ich vlastných problémoch a nastaveniach. Ak ti povedia niečo, čo vyzerá ako osobné, dokonca keby ťa hneď priamo napadli, nemá to pravdepodobne vôbec nič spoločné s tebou.

Toto je dôležité mať na mysli, pretože čokoľvek takíto negatívni ľudia povedia alebo urobia, si nesmieme pripúšťať. Hoci nemáme nijakú kontrolu nad tým, čo hovoria alebo robia, máme pod kontrolou, či im dovolíme také veci hovoriť alebo robiť nám. Len my sami vieme zabrániť tomu, aby sa jedovaté slová alebo činy dostali do nášho srdca a do našej mysle. A ak už máme pocit, že nás títo negatívni ľudia začínajú zdolávať, dajme si pohov, prerušme kontakt a dajme si priestor na uvoľnenie.

Keď sa dištancujeme od negatívnych ľudí, začnú sa diať pozitívne veci. To, že sa od nich dištancujeme, neznamená, že by sme ich nenávideli. Znamená to len to, že rešpektujeme sami seba a svoju potrebu vnútorného pokoja.

„Dnes neumožním nikomu, aby ma stiahol do svojej negativity. Všetko, čo sa mi dnes udeje, sa pokúsim vidieť v tom priaznivom alebo veselom svetle.“

Tento článok sa objavuje súčasne aj na Eprakone.

Dištancujme sa od negatívnych ľudí

5 thoughts on “Dištancujme sa od negatívnych ľudí

  • 2. novembra 2013 v 16:21
    Permalink

    Otazka, a co robit, ak je ten negativny clovek s vami v praci, dokonca je vas nadriadeny a neda sa od neho fyzicky distancovat, a neustale sa vas snazi ubijat svojimi naladami a utokmi. Odtial potial sa tomu da odolavat, ale stalo sa mi, ze som nezvladla situaciu, a vznikol otvoreny konflikt, kde som dala najavo, ze uz toho mam dost. Ako sa k takemu cloveku spravat? Depta vsetkych dookola, presne ako pisete.

    Odpovedať
    • 2. novembra 2013 v 16:57
      Permalink

      Miriam, presne o tom to predsa je… Nedovoliť si nechať sa emocionálne zatiahnuť do záležitosti. Vybudovať si odolnosť. Istotne, nepôjde to okamžite a nepôjde to vždy hladko, ale postupom času sa to začne zlepšovať. Len človek musí prestať chcieť, aby mu niekto podržal stranu („deptá všetkých dookola“ = aj iní tým trpia, nielen ja!), vykašľať sa na svoj sebaobraz a ošetrovať len situáciu. Napríklad začať hrať sám so sebou hru typu „dnes ma nenaštveš“. Alebo „koľko dnes vydržím, než to zas buchne?“

      Dôležité je pochopiť, že všetko to deptanie nie je o vás, ale o ňom. To on je vnútorne nešťastný a nespokojný a aby sa v tom nemáchal sám, snaží sa urobiť aj ostatných nešťastnými a nespokojnými. Ak vám to ide veľmi na nervy a nemáte na výber, nemôžete zmeniť zamestnanie, tak potom si musíte vybudovať tú odolnosť. Ak máte na výber, tak opustite situáciu. Ja som kedysi v takejto situácii (šéf ziapal po kolegoch, na mňa si netrúfol) odišla,lebo som nebola ochotná to znášať. Ale, ako to už život robieva, nič som tým nevyriešila a neskôr som musela podobný typ ošetrovať v inej situácii, kde som už nemala na výber – až kým som sa nenaučila neutralizovať jeho negativitu. Použila som ta to techniku divadelného balkóna – sedela som na balkóne a sledovala som scénu a to, ako sa v nej správam, prečo sa tak správam a čo som mohla urobiť inak. Miesto toho, aby som pozornosť venovala jeho správaniu, venovala som ju výlučne sebe. On bol len nezaujímavý štatista, ktorého som hodila cez palubu v tom okamihu, kedy som prestala naňho emocionálne reagovať. 🙂

      Niekedy pomôže aj to, keď danému človeku prejavíme porozumenie a vypočujeme si ho, prípadne uznáme, v čom má pravdu. (Niečo sa vždy dá nájsť, keď sa chce.) Tým jeho negativitu neodstránime, ale ju trochu zmiernime. No a nabudúce budeme postupovať rovnako a zasa ju trochu zmiernime. A takto ju postupne zmierňujeme až na únosnú úroveň.

      Alebo si povieme „so mnou nie“ (u šéfa sa to dosť dobre nedá, u suseda už skôr) a prestaneme ho brať na vedomie. Proste si postavíme neprehliadnuteľnú a neprepočuteľnú stenu a je pre nás vzduch. V prvom okamihu sa jeho tlak vystupňuje, ale pretože títo ľudia potrebujú našu negatívnu reakciu na prežitie, ak nereagujeme, po čase sa presťahuje jeho pozornosť inam, kde tú reakciu dostáva. 🙂

      Odpovedať
      • 3. novembra 2013 v 19:36
        Permalink

        Dakujem za odpoved. Aj som to tak robila, ked bol konflikt, riesila som viac seba, ako ju. Ale problem je, ze ja sa vzdy rozrevem stiahne mi hrdlo a neviem sa vyjadrit, a tym davam nespravne signaly. ona si mysli ze som precitlivela, no vo vnutri, ked to tak z toho „divadelneho hladiska“ pozorujem, tak sa aj bavim . V hlave viem vsetko zformulovat, no neviem slovne rozumne zareagovat,a sebaobhajoba vyznieva uplne hlupo. Asi sa uz nebudem obhajovat. Boli casy ked, som sa tym trapila, ale naposledy, uz som si povedala dost. si mi ukradnuta, aj to tak nadalej citim. Predtym som sa snazila k nej pristupovat milo, aj ju potesit, (vsetko uprimne.) Ale teraz som v polohe, ze mi vobec nezalezi na jej citoch. Citm iste oslobodenie, ze uz sa nemusim snazit a minat energiu. Ale je to spravne? nemala by som sa radsej snazit ist prikladom, a s laskou sa pokusat otesat tieto negativisticke hrany? Musim dodat, nie je to u nas v praci jedina osoba tohto druhu…. Dumam, naco som medzi nimi ja, clovek, ktory vyhladava harmoniu, Praca je to super, ale ta atmosfera… 🙂 no sranda.

        Odpovedať
        • 5. novembra 2013 v 17:17
          Permalink

          Miriam,

          každý sa správa tak, ako sa správe, pretože momentálne nemá na viac. Nemôžeš nasilu človeka vytrhnúť z jeho biedy. Ak si jej podala pomocnú ruku a ona to neprijala, je to jej rozhodnutie. Tvoje rozumné rozhodnutie je postarať sa, aby jej správanie na tebe nezanechalo stopy. Takže dištancovať sa, odosobniť sa je dobrá cesta. Nemôžeš „zlepšovať“ iných ľudí, ak sa nechcú zlepšovať sami. Alebo nemôžu. Nepoznáš jej situáciu, ale dôveruj, že ona má dostatok schopností na to, aby ju nejako ošetrila sama. A ty máš zas dostatok schopností na to, aby si sa nenechala ničiť. 🙂

          Odpovedať
          • 5. novembra 2013 v 20:12
            Permalink

            Pisete velmi zrozumitelne. Dakujem za odpovede. Pomahaju :-).

            Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: