srdce1Pokračujeme témou mesiaca „Harmonické vzťahy“ a dnes vám prinášame v skrátenej podobe obsah výbornej knihy „Päť jazykov lásky“ od Gary Champana.

Kniha sa zaoberá prejavmi lásky. Aké prejavy lásky človek najlepšie prijíma a reaguje na ne a tým sa cíti milovaný. Gary Chapman prirovnáva pocit lásky k nádrži. Ak máme od partnera (rodičov, detí, priateľov) dostatočný pocit že nás miluje, citová nádrž lásky sa napĺňa, preteká a my sme šťastní a lásku aj opätujeme. Naopak, ak je naša nádrž lásky prázdna, cítime sa nemilovaní, naše sebavedomie klesá a pre naplnenie našej nádrže volíme nie vždy najlepšie prostriedky – lepšie povedané, niekedy náš partner nerozumie, čo od neho vlastne chceme alebo čo mu chceme povedať.

Každý z nás má tzv. primárny jazyk lásky. Ak náš partner hovorí našim primárnym jazykom lásky, naša citová nádrž lásky sa napĺňa – rozumieme, že nám svojimi gestami, činmi, slovami chce povedať, že nás miluje a jeho lásku prijímame a opätujeme. Ak sa my naučíme vravieť partnerovým jazykom, znesieme mu modré z neba a sami seba do neho katapultujeme ;)

G. Chapman sa v knihe najprv zaoberá zamilovanosťou – poukazuje na jav, keď sa vznášame na bubline zamilovanosti s ružovými okuliarmi a pre našu novú lásku robíme všetko, čo jej vidíme na očiach a ešte aj tony naviac (a tým napĺňame jeho nádrž lásky). Podľa neho stav zamilovanosti nevieme ovládať – jednoducho sa nám to stane – ideme cestou srdca, a aj keď nám možno naši známi a rodina poukazujú na „chyby“ nového partnera, my s našimi ružovými okuliarmi všetko prehliadame. Po vytriezvení (štatisticky najneskôr za dva roky) začneme vidieť partnera inými očami a aj my zmeníme naše správanie na také, akí sme boli pred zamilovaním. Ak už dovtedy žijeme spolu, zmiešajú sa k tomu aj zvyky nášho rodičovského domu a predpoklady, aké pozície zaujímame v našom partnerskom vzťahu. Vtedy nastáva zlom – spoznám a budem milovať môjho partnera takého, aký naozaj je, alebo sa obaja zamotáme do našich očakávaní, predpokladov a odcudzíme sa? V tomto okamihu sa môžu aj obaja rozhodnúť milovať, spoznať a akceptovať sa navzájom a vychádzať si čo najviac v ústrety, niekedy to ale viazne na vzájomnej komunikácii a priamom pomenovaní vecí. A ak je ešte aj naša citová nádrž lásky prázdna, cítime sa nemilovaní, odcudzení, bez lásky. Naša šanca je okrem iného v tom, naučiť sa na aký primárny jazyk lásky môj partner reaguje a hovoriť s ním hlavne týmto – a znova naplniť jeho citovú nádrž lásky.

Aké sú teda tie jazyky lásky? G.Chapman prišiel na týchto päť základných – kliknutím na linku sa dostanete k jednotlivým popisom:

  1. Slová uistenia
  2. Pozornosť
  3. Prijímanie darov
  4. Skutky služby
  5. Fyzický kontakt

Každý z týchto jazykov má ešte rôzne dialekty, t.j. na ktorú oblasť reaguje človek najcitlivejšie.

Zdroj

A tu neverbálne znázornenie jednotlivých jazykov lásky:

 

 

 

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.
Harmonické vzťahy – päť jazykov lásky

3 thoughts on “Harmonické vzťahy – päť jazykov lásky

  • 13. júna 2016 v 8:27
    Permalink

    Ja zbožňujem fyzický kontakt, ale pozornosť je pre mňa asi rovnako dôležitá 🙂

    Odpovedať
    • 13. júna 2016 v 8:50
      Permalink

      Jo a vďaka tomu, som si ale uvedomil, čo si sám môžem „dať“ (ako si pomôcť), aby som na tomto prejave nebol závislý.
      Závislosť, jedno či hmotná (peniaze, práca, alkohol, atď), alebo duševná (vzťahy a ich konkrétna podoba), sú vo vnímaní „lásky“ (voči sebe a svetu) pre mňa veľmi veľký zbrzďovač, až umŕtvovač (odvádzajú pozornosť – umožňujú ako keby zdanlivú nehybnosť-hybernáciu cítenia, asi pre lepšie pochopenie-vyváženie).
      V zmysle „nevidím to, aké to je, ale to, aké by som chcel aby to bolo“, ale to, prečo to chcem vidieť ináč, je samotná podstata, reps. môže byť veľmi dôležitá udička k príčine, prečo som závislý na nejakej forme prejavu (získavania) externej lásky a keďže sa mi nedostáva, vytváram závislosť na niečom inom, aby som odviedol svoju pozornosť a to sa potom vrství tak dlho, až neviem, čo bolo vlastne na začiatku a prečo som začal byť závislý na externých zdrojoch „lásky“ a prečo vnímam sám seba ako neúplného.
      Niekto iný mi má dať to, čo mne chýba (doplniť ma), čo si sám odopieram, resp. nie som toho podľa svojho názoru hoden, pretože v tomto nevyhovujem, som „zlý“ (poškodený-neúplný). Je to samozrejme iba moje pozorovanie a ešte tento experiment-výskum nemám ukončený, takže sú to len také priebežné výsledky, ktoré si niekedy aj trochu protirečia, ale posunulo ma to raketovo, vo vnímania partnerovej úlohy vo vzťahu, vnímania jeho vlastného bytia a potreby byť sám sebou. 😀
      Je to ale všetko ešte v procese, takže z času na čas ešte zbieram ako keby tie mínusové body (či už moje, alebo tie môjho okolia) a potrebujem sa v nich tak trošku hrabkať, aby „sudca mohol zistiť, kto je obeť“. 😉
      Láska ako taká, čistá a bezpodmienečná, je vlastne pre väčšinu populácie zeme virtuálna realita. Nikto ju nepozná a všetci o nej hovoria a snívajú. Preto sa v diskusiách o láske nevieme možno zhodnúť na jej definícii, lebo všetci o nej rozprávame, ale len málo kto sa odváži otvoriť svoje ružové, citlivé vnútro, aby si to sám pre seba precítil. Je to samozrejme veľmi osobné a tým pádom špecifické. Čo človek, to iná potreba, iná konfigurácia, iné riešenie a teda zostáva nám okrem iného vzájomné zdielanie, aby sme si aspoň takýmto spôsobom vedeli predstaviť, o čom si ešte trúfam snívať (čo by som ešte chcel zažiť) a čo už je príliš abstraktné (neuchopiteľné, nepredstaviteľné, nepravdivé).

      Odpovedať
      • 13. júna 2016 v 9:09
        Permalink

        No a až sa mi tieto závislosti podarí očistiť, čo najviac dokážem, možno zažijem veľké prekvapenie, ako taký partnerský vzťah (ale aj vzťah mňa ku mne) môže vyzerať a čo všetko môže prinášať.
        Bude sa to potom možno prejavovať, ako obrovská a nevysvetliteľná gravitácia (príťažlivosť), kde ale nevadí, ak nie som pricucnutý na tom druhom nonstop, alebo ak sa ten 2. správa trochu ináč, ako je moja predstava správneho správania partnera, resp. ak neviem čo a prečo ma priťahuje.
        Bude to ale možno veľmi slobodný (vz)ťah, plný dôvery, viery a vzájomného naplnenia, ktoré sa bude brať ako keby od nikiaľ a možno aj nikam pôjde.
        Nebude treba nič konkrétne, ako je popísané v článku, aby pocit naplnenia bol prítomný, resp. bude stačiť, ak to sebe dokážem dať ja sám…
        …toto je ale veľmi „mladý“ pocit, čo sa týka mňa a ešte veľa krát spadnem späť do starého majetníckeho spôsobu vnímania (partnerskej) lásky, takže, kto som ja, aby som tu kázal o láske. 😉

        To samozrejme neznamená, že keď mi niečo bytostne vadí, tak na silu (lebo som osvietený)zotrvávam v tomto smerovaní, ale je možné, že mi pri tomto prístupe zrazu nebude nič bytostne prekážať a momenty, kde sa budem potrebovať hrabkať v podrobnostiach, nebudú tak dôležité, aby som si ich dlho potreboval pamätať a moju pozornosť budem sústreďovať na momenty, ktoré ma posilňujú (prinášajú mi radosť).

        Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: