7019818-holding-hands-loveV podstate sa môj (náš?) celý život stále krúti okolo vzťahov. Je to až zvláštne, aká je okolo tohto fenoménu zvláštna „mágia“. Náš najdôležitejší vzťah je na začiatku života asi k rodičom a potom neskôr sú to ešte deti, súrodenci, či partneri, kde sa cítime najviac citovo pripútaní – prepojení – naviazaní. Jednoducho túto skupinku zvykneme nazývať „rodina“. Samozrejme dá sa o tom diskutovať a každý tu bude mať asi svoj špecifický mix vnímania. Podľa môjho osobného „výskumu“, sú to ale práve tieto vzťahy, ktoré formujú môj základný „svetonázor“. Filter, cez ktorý vnímam a tým pádom aj vytváram svoju realitu (svoj život).

Ja vnímam túto rovinu nasledovne:

smerom dnu (ja) <= môj vzťah => smerom von (nie ja)

Ak zoberiem do úvahy pravidlo „ako hore tak dolu, ako vonku tak vo vnútri“, tak sa tieto 2 pohľady prekrývajú, resp. je medzi nimi priama úmera. Niečo ako znak jin-jang. Je to celok, ktorý je vždy vzájomne spojený a vyvážený a vždy sa vzájomne ovplyvňuje. Každá jeho časť obsahuje všetky informácie celku a aj sa nimi riadi.

Podľa seba vidím teba“. Staré porekadlo, ale stále platí. Niekedy v rannom veku, možno 2 až 5 rokov, som si postupne spravil názor na seba. Podľa toho, ako na mňa reagovali moji rodičia a najbližšia rodina. Od tej chvíle som filtrom seba“hodnoty“ začal priebežne vážiť (posudzovať) všetko ostatné.

Ak som pravidelne počul „toto nechytaj!“, „zase si to pokazil!“, „čo mám s tebou robiť?“, „ čo len z teba bude?“, „si škaredý(é) chlapec (dievča), keď sa takto správaš!“, „to si nemôžeš vziať, na to nemáme peniaze“, „bez práce nie sú koláče“, „nezaslúžiš si to a to“, „nechoď tam, čo keď sa ti niečo stane?“, „dávaj pozor na peniaze!“, „úspech si treba zaslúžiť!“, „iba tvrdá a poctivá práca, prináša výsledky a uspokojenie“, „kto nerobí, nech neje“, je možné, že budem seba vnímať ako človeka, ktorý nie je dostatočne silný, schopný a samostatný, aby sám rozhodoval a prevzal zodpovednosť za to čo robí, resp. budem vnímať svet, ako nebezpečný priestor, kde je skôr vhodné niekde sa schovať do „bezpečia“ (postaviť okolo seba nepreniknuteľný múr), alebo je potrebné mať silného ochrancu, či o všetko po čom budem túžiť, treba bojovať a môj sebaobraz bude možno veľmi neistý, resp. vystrašený.

romance-624249_1280Ak som v detstve pravidelne počúval opačnú pesničku: „si veľmi šikovný“, „do toho, ty to dokážeš!“, „ide ti to od ruky!“, „nevadí, sú to len črepy“, „pozri, takto sa s tým narába“, „vždy existuje riešenie!“, „vždy je dosť pre všetkých!“, „máš čas, rozhodni sa v pokoji“, „smiech lieči“, „čo na srdci to na jazyku“, „láska je liek“, „trpezlivosť ruže prináša“, tak je možné, že budem prekypovať sebavedomím, pocitom slobody a budem mať možno nezvyčajný sebaobraz o tom, že ja si všeličo zaslúžim a všetkého je dostatok.

Väčšinou sa asi jedná o zmes oboch, pochvál/povzbudení a výčitiek/výstrah a podľa toho, čo prevyšuje, tak tam sa vnímanie života skĺzne v sume. Systém „cukor – bič“ vždy vedel patričným spôsobom vycvičiť poslušnú bábku 😀 V podstate nie je ani jedno zlé, alebo dobré. Je to vždy to najlepšie, čo rodičia dokážu svojmu dieťaťu dať. Pre jedinca je ale podstatný výsledok, ako sa sám cíti – ako vníma seba/svet. Dieťa nemá veľmi na výber, ale dospelý, sa už nemá na čo vyhovárať (jedine, že by mal 😀 ).

Viac krát som sa stretol s názorom, že v našich životoch prevažuje negatívne vnímanie. Sústredíme sa na potenciálne nebezpečenstvo, čo bolo svojho času nevyhnutné na prežitie. Dnes už to možno nie je taká nevyhnutnosť. U mňa to tak ale bolo úplne jednoznačne a môj život bol jeden veľký boj a kopec odmietania. Stále a vždy som bol ako keby v strehu. Aj keď celkovo som mal skôr pocit, že všetko je v poriadku a som v pohode. Moje vnímanie života v strehu zodpovedalo prirodzenému stavu bytia – pravde, aký som poznal od svojej rodiny. Len som pravidelne v krčme pri pive a kvante cigariet, často kritizoval a posudzoval iných, alebo som sa vysmieval tým, ktorých som považoval za „hodných“ výsmechu. V práci som bol nekompromisný, ale doma som riešil veľa tém cez kompromis.

Otcovi som vyčítal aj dýchanie a mamu som zbožňoval takmer bez výhrad. Skúšky akéhokoľvek charakteru boli pre mňa obrovskou prekážkou a tak som sa im snažil vyhýbať, čo najviac sa dalo. Autoritami som pohŕdal a zároveň som z nich mal strach. Každého menšieho úspechu som sa držal ako kliešť (úplne som sa v ňom bahnil) a zároveň som mal problém s veľkým úspechom, lebo tam som vnímal aj veľké riziko – bál som sa ho. Cudzie jazyky som vnímal ako jednoduchú záležitosť, ale hanbil som sa komunikovať s (cudzími) ľuďmi aj v materinskej reči a tým som mal dosť veľký problém nadväzovať, akékoľvek nové vzťahy, atď.

Keď som si vďaka všetkým týmto mojim záporným nastaveniam (svetovým pravdám) uvedomil silu a dôležitosť mojej myšlienky, uvedomil som si zároveň aj možnosť ju tvarovať – smerovať podľa mojej potreby. Pochopil som, že to ako vnímam seba a svet naokolo, je moja voľba, môj filter, moje nastavenie vnímania. Ak mi to vyhovuje, tak je všetko v poriadku a ak nie, môžem to vždy upraviť tak, aby mi to vyhovovalo. Pomohli mi k tomu nasledovné pohľady – nastavenia:

„Slovo (myšlienka) je tvorcom života“

  • na začiatku bolo slovo

recycle-1000785_1920„Všetko čo vyšlem, sa mi niekoľko násobne zosilnené vráti späť.“

  • každá negatívna myšlienka (aj nevedomá) je v podstate deštruktívna a idem ňou hlavne proti sebe – oslabuje moju silu / energiu
  • každý zásah do života druhého človeka, bez jeho súhlasu (proti jeho vôli), je len prejavom mojich pochýb o jeho schopnosti byť „bohom“ (mojej pýche, že som lepší / viem lepšie, čo je pre neho dobré), pochybou o dokonalosti celku a naivnou predstavou, že to dokážem spraviť lepšie ako boh (lepšie ako ja) 🙂

„Predpoklady deformujú skutočnosť“

  • potom nemá zmysel brať predpoklad príliš vážne, resp. považovať čokoľvek za nemennú pravdu 🙂

„Branie vecí osobne znemožňuje vnímanie celistvosti situácie“

  • ak je to tak, potom nemá zmysel si myslieť (predpokladať), že mi niekto môže krivdiť, resp. že jeho príbeh, je aj mojím príbehom

„Vždy robím to najlepšie, čo viem“

  • načo teda znižovať moje konanie sám voči sebe, resp. posudzovať ho a trestať sa za prípadné „nezdary“?

„Jediná istota je, že žiadna istota neexistuje.“

  • možno teda nemá zmysel hľadať istotu (lipnúť) a ak predsa len mám (objavím v sebe) túto potrebu (závislosť), tak je možno na mieste začať pátrať prečo

„Všetko je stále v pohybe, všetko sa stále mení.“

  • plynúť s prúdom, by teda mohlo znamenať osvojiť si zručnosť, vedieť sa spontánne (intuitívne) prispôsobovať jeho zmenám/potrebám, kým nebudem lepšie rozumieť pravidlám a budem sa vedieť prispôsobovať (meniť) vedome

„Ako hore, tak dole. Ako vonku, tak vo vnútri.“

  • čo je vonku mi zrkadlí teda to, čo je v mojom vnútri a medzi týmito „vesmírmi“ je priamo úmerný vzťah (sú spojené) / prelínajú sa
  • ak nezmením svoje vnútro, nebude sa môcť teda zmeniť (nebudem vedieť ináč vnímať) ani to čo je „nie ja“
  • ak som schopný zmenou svojho vnútra (ja) zmeniť svoje vonku (nie ja), som potom plnohodnotný (plne – zodpovedný) tvorca svojej reality (života, vesmíru) a tým pádom som rovnocenný celku (bohu, súcnu, vesmíru)
  • rovno znamená rovno, nie viac „>“ a ani menej „<“ 😛

Ak sme súčasťou „všetkého čo je“ (súcno, vesmír, boh, atď.), tak ako jeho časť máme aj všetky vlastnosti a informácie celku (teória fraktálov, alebo hologramov, kde každá časť celku obsahuje všetky informácie o celku). Asi existuje dôvod, prečo si toho nie sme vedomí (nepamätáme si) a patrí to možno k pravidlám hry zvanej „život“ v tejto časti vesmíru.

Ak som ale rovnocennou časťou celku, som potom rovnako kvalitný, ako všetky ostatné jeho súčasti a tým pádom mám aj rovnakú kvalitu ako celok. Preto možno Ježiš hovoril o kráľovstve nebeskom, ktoré máme hľadať vo svojom srdci, resp. o našej viere, ktorá nás uzdravuje. Všetko, čo potrebujeme na to, aby sme sa cítili dobre, už dávno máme a to je pre mňa nádherná myšlienka 🙂

Ak máte potrebu zmeniť niečo vo vašich vzťahoch (jedno akých, aj tak ide vždy len o vzťah „ja k sebe“), navštívte aktivity v Centre Effata Vita v Hainburgu.

Tešíme sa na vás 🙂


Najbližšie udalosti:

23. októbra 2017 - 29. októbra 2017

Happy Joga – 24.10.2017 17:30 - 18:45
Strom života - vedená meditácia – 27.10.2017 18:00 - 20:00

30. októbra 2017 - 5. novembra 2017

Happy Joga – 31.10.2017 17:30 - 18:45
Snívači - Joga spánku a snov – 31.10.2017 19:00 - 20:30
Vnútroný liečiteľ- vedená meditácia – 03.11.2017 18:00 - 20:00

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Harmonický vzťah

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: