knowledge2Stále sa točím okolo Ruiza a s ním sa okolo mňa točí celý svet (vesmír) 😀 Je to veľmi zábavné a zároveň, ale aj seriózne a vážne, ale cíti sa to v celku veľmi slobodne a tak viem, že je to OK. Ruiz píše o Hlase poznania, ako o Princovi lží, ktorý svojho času ako had na strome poznania „zlákal“ Evu a Adama do „hriechu“ hehehe… tá terminológia je vtipná a Ruiz sa na nej tiež celkom pekne baví, ale napriek tomu si stojí za popisom 1. dohody „nehreš slovom“  – zaujímavé 😀

Poďme ale späť k Hlasu poznania a Princovi lží. Nádherné metafory, ktoré stoja zdanlivo na opačných stranách polarity a napriek tomu ich Ruiz posadil na rovnakú stranu. Na tú, ktorá bráni slobode a spoznaniu podstaty Ja. Hlas poznania vnímam ako vedomosti, ktoré som nazhromažďoval za svoj život a Princa lží, skôr ako ústrednú postavu zavádzania a manipulovania. Ako to môže zo sebou súvisieť? Možno celkom jednoducho 🙂

inspector-160143_640Odkiaľ viem, či tie znalosti (informácie), ktoré som nazhromažďoval a stále zhromažďujem, sú pravdivé?

Odkiaľ viem, či ľudia, alebo knihy, ktorý/é mi tieto znalosti umožnili spoznať, naozaj ponúkali pravdu?

Odkiaľ viem rozlíšiť, čo je pravda z príbehu, ktorý vnímam?

Koľko z princípov, zásad a do neba volajúcich právd, ktorými doslova riadim svoj život a som ochotný sa za ne aj biť, či nebodaj „zomrieť“, je vlastne mojich vlastných?

Ako som to čítal, dávalo mi to obrovský zmysel a smial som sa pod fúzy, ako som sa postupne zoznamoval s jeho pohľadom na „vec“. Moje vnímanie, jeho pohľadu je také, že Hlas poznania je zodpovedný za (takmer) nepretržitý monológ v našej hlave, že vlastne čím viac „cudzích“ informácií mám, tým viac zmätku na mňa pôsobia a tým viac sa vzdiaľujem môjmu pôvodnému chápaniu môjho ja.

wave-1646757_640Hlas poznania ako keby spúšťal celý program Sudca – Obeť a nepretržite porovnával, čo je zlé a dobré a ak narazí na niečo zlé, okamžite aj vyvodzuje dôsledky. Vydáva rozsudky (trestá) a robí to nekompromisne. Ruiz o tomto koncepte rozpráva aj v jeho 4 dohodách a je to vlastne o tom, že ak nevyhovujem (spravím niečo zle), tak sa za to vždy pekne vytrestám a ak sa mi javí ako nesprávny svet naokolo (ľudia, situácie, život ako taký), tak vytrestám jeho. Je úplne jedno, či ide o moju rodinu, mňa, politiku, svetovú krízu, alebo len o parkovacie miesto, alebo moje zdravie. Ak za to môžem ja, viem sa za to trestať aj celý život (a možno aj dlhšie) a ak za to môže niekto iný, viem mu to vyčítať doslova nekonečne, alebo obe naraz… zvláštny program je toto. Zdá sa mi to ako taká zbierka krívd a nepodarkov a okrem toho, že sú to samé smutné, bolestivé a nepekné pocity, ktoré za tým stoja, ja ich doslova vášnivo zbieram, aspoň sa to na 1. pohľad tak zdá. Prečo to vlastne robím???

Je tam ako vždy jeden (alebo možno viac) zádrhel 🙂 Ruiz svojho času napísal knihu o piatej dohode a o tejto vraví ako o veľmi kľúčovej – ale to sú všetky. Táto dohoda vraví „buď skeptický, ale nauč sa počúvať“ a v knihe Hlas poznania ide ešte ďalej (predpokladám, nakoľko 5. dohodu som zatiaľ nečítal). Vraví, „neverte nikomu, ani sami sebe samému, ale zároveň načúvajte bez posudzovania“.

Vyzýva ako keby k vzájomnému rešpektu bez toho, aby bolo hneď potrebné preberať iné príbehy ako 100% pravdu, ba dokonca ani svoju pravdu nedoporučuje brať úplne vážne.

Vysvetľuje to tým, že od detstva preberáme hlasy poznania od okolitého sveta ako 100% pravdu a učíme sa vnímať seba a život okolo nás presne týmto spôsobom. Už som možno spomínal v minulých článkoch, že Ruizov pohľad na svet je taký, že každý snívame svoj príbeh a hlas poznania nás ako keby „učil pravdu“ (lož) o nás a tým vytláča pôvodné vnímanie našej identity, až na koniec zostáva iba Hlas poznania / Princ lží a jeho predstava o nás a táto je úplne o niečom inom, ako náš pôvodný príbeh/sen. Je o tom, ako nevyhovujeme a ako by sme mali vyzerať, až vyhovovať budeme, ale to len pre pripomenutie 🙂

gyro-861100_640Vlastne som to pochopil tak, že to čo si o sebe momentálne myslím, že to som, je lož (predpoklad) a tak najlepšie, čo pre sebe v tomto momente môžem spraviť, je neveriť svojmu príbehu o mne 😀 a toto sa mi veľmi páči. Je to tak detinské (všetko, čo si o sebe myslím je nedôležité), že sa mi zdá/mám pocit/predpokladám, že to je vlastne pravda. Je to radostné a vnímam to oslobodzujúco a o týchto pocitoch Ruiz práve rozpráva, ako o indikátoroch pravdy a ak sa to dobre necíti, je to indikátorom lži. Už nech to myslel akokoľvek, navigácia cez pozitívne pocity je mi vlastná a tak predpokladám, že v tomto s ním súzniem.

Ruiz rozpráva o pravde ako o láske a mne sa toto prirovnanie veľmi páči. Či je to pravda, to neviem, ale vnímam to príjemne a tak to v mojom príbehu pravda je 🙂

„Neverte nikomu, ani sebe a už vôbec nie mne“. (Miguel Ruiz)

Tento výrok znie tak trochu negativisticky, ale keď k nemu pridáme „ale naučte sa počúvať bez posudzovania“ , tak to zrazu dostane celkom iný význam.

Je to ako ten Oshov výrok, čo spomenul na poslednej meditke Roman.

Ži každý svoj deň, ako by bol tvoj posledný. Ži každý svoj deň, ako by bol večnosťou. (Osho)

Jedno bez druhého, je len informácia vytrhnutá z kontextu. Je možné, že snaha izolovať obe časti polarity (duality) ja taká istá snaha?yin_yang.svg

Čo je teda myseľ bez cítenia a naopak? Ja by som to jednoducho nazval „oddelená skutočnosť“ a s tým všetky ostatné známe a neznáme pokusy oddeľovať (odmietať) celok ako taký (dobré a zlé, pekné a škaredé, silné a slabé, malé a veľké, mužské a ženské, atď.) 😀


Najbližšie udalosti:

16. októbra 2017 - 22. októbra 2017

Praktický kurz lucídneho snívania – 21.10.2017 - 22.10.2017 Celodenná

23. októbra 2017 - 29. októbra 2017

Happy Joga – 24.10.2017 17:30 - 18:45
Snívači - Joga spánku a snov – 24.10.2017 19:00 - 20:30
Strom života - vedená meditácia – 27.10.2017 18:00 - 20:00

30. októbra 2017 - 5. novembra 2017

Happy Joga – 31.10.2017 17:30 - 18:45

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Hlas poznania

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: