timemanagement… čo si predstavíte pod „time managment“ – po slovensky, plánovanie, či riadenie času?

(Aké zvláštne, už nemáme čas, už máme time. Pamätám si, že moja mama, keď pracovala v štátnom podniku, bola plánovačka – dnes by bola managér, iste by bola na seba „pyšná“, znie to tak dôležito.)

Ale k veci, ak vám teda pojem „plánovanie času“ nič nehovorí, neznamená, že je to zlé. Podľa mňa, každý z nás sa tak trochu riadi tými čarovnými „štvorčekmi“, len nie vždy sa zadarí. Buď chceme stíhnúť toho veľmi veľa a nezmestíme sa do jedného dňa, alebo to vedome posúvame, lebo záležitosti, ktoré treba vybaviť, nám nie sú veľmi príjemné…

/len pre zaujímavosť prikladám obrázok, koho zaujíma bližšie použite „gúgel“,  v tomto krátkom článočku som nechcela kafrať „profi koučom- trénerom“ do remesla. Mne sa osvedčilo ako dobrý „kouč“ – skúsenosť : pokus – omyl,  najlepšie sa učím na vlastných chybách, preto ich milujem.

 

Budem to písať tak trochu z môjho pohľadu, možno sa v tom niekto nájde a možno nie.

Takže pre každého je dôležité niečo iné. Pracujúca matka, manželka, chce toho stihnúť fakt veľa. V dnešnej dobe, keď sa pre niektorých práca nekončí o 16,30 hod., ale „vďaka“ mobilným telefónom sme zastihnuteľní všade, tak sme skoro stále v kolotoči nekončiacich myšlienok, keď musím urobiť toto a tamto a ešte nezabudnúť aj to druhé…

A kde som ja?? Aha tu, pri manželovi, deťoch, domácnosti,  varení, práci, chcem aj cvičiť, aj rodičom na dedinu pomôcť. Len ja by som chcela ešte aj iné stihnúť. Venovať sa jazykom, ktoré som na čas posunula, čítaniu a maľovaniu, na ktoré nie je až tak veľa času. Stále len čas, na všetko treba čas…

 

Každý deň bol tak krásne na minútu „tajmovo namenežmentovaný“ a večer som si ľahla s tým, ako som všetko dôležité stihla, ale 20 minútiek na španielčinu som zase posunula. S výčitkami som si hovorila, že zajtra to tam nejako pretlačím a tých 20 minút si ukradnem.

Potom prišli meditácie, tiež som si chcela na ne vyhradiť čas –  ráno ránečko po cvičení, super relax a čistá hlava. Postupne som ale ranné meditácie musela vytesniť. Keď odíde dospelácka dcéra z domu, je o kúsok menej všetkého. Som síce proti detskej práci, no ale predsa len pomohla s kusom roboty. Tak som začala žehliť ráno, hneď potom, ako som docvičila a navarila…

Keďže som nestihla meditácie ráno, tak prišli na rad večer – ľahnúť a predýchať /nie raz sa stalo, že som zaspala… ako to ten Roman robí??? /. Toto bol pre mňa osobne veľký zlom, pretože som nikdy nezaspávala dobre a hlavne nie, keď som bola doma sama, ale tieto večerné meditácie priniesli niečo úžasné, až to bude možno znieť smiešne, ale vedela som, že večer je na ne ten správny čas.

Raz, keď sme v centre Cks „kanálovali“ s anjelmi, tak som asi „tlačila na pílu“ a veľmi som chcela mať istotu, tak sa mi ku koncu jednej meditácie stalo, že Ariel sa mi pri lúčení otočil a len poznamenal: „Tak dobre tu máš“ – a mne v tom momente vyletela ruka, akoby som bola na hodine zemepisu a hrala sa na šprta.

presypacieHodinyNo aby som sa vrátila, niekedy pri večerných meditáciach sa mi stáva, že mi takto lietajú ručičky, je to sranda, lebo keď je tam aj môj mladý (manžel), tak mi potom hovorí, ako krásne dirigujem. Zaspáva sa mi ale krásne v kľude, pokoji. Je to taký rýchly príval energie (poďakujem, poprosím, rozdám lásku), ktorá sa pretransformuje do kvality spánku.

Je mi pri meditkách tak dobre, len kde nájsť ten čas??

Dovolila som si jednu z mnoho vecí. Dovolila som si povedať nie a nebrať si osobne, keď to niekomu vadí. Dovolila som si dovoliť si aj cez deň len tak sadnúť a dýchať, vypustiť všetko z hlavy. Dovolila som si uvedomiť si, že naozaj nemusím mať každú jednu minútu do dňa spracovanú na nejakú činnosť, pri ktorej aj tak myslím na tú ďalšiu. Dovolila som si, každú jednu činnosť, ktorú robím, robiť uvedomelo. Aj také jednoduché, bežné činnosti sa mi stali dobrými nabíjačmi energie. Sústredím sa len na to čo robím a dýcham. Dovolila som si poznať, že nemusím robiť všetko. (Tie okná tam stále budú, aj keď nebudú také čisté, ako má suseda.) Nikam sa neponáhľam, ale všade chodím na čas :o) Dovolila som sa nehnevať sa na seba, keď nejdem v piatok na meditku, ale v piatok večer cítim a viem…

Dovolila som si tešiť sa a viem, že aj k tomu maľovaniu sa zase dostanem, možno nie zajtra, ale ani to mi už nevadí. Budem to vedieť keď tá chvíľa príde.

casvnasichrukachKeď Vám niekto povie, nemám čas, nie je to zlé. Možno si ani neuvedomujeme, že pri vyslovení tej vety ani nie sme vedomí toho, že to tak naozaj nie je. Kde nemám čas, na čo nemám čas, čo je to čas. Je to štvorček so štyrmi kvadrantmi?? Je to niečo medzitým keď sa smejem s trojročnou dcérou a keď ju odprevádzam k oltáru??

Treba si robiť s času ťažkú hlavu? Treba rátať každú vrásku a hnevať sa pri pohľade do zrkadla? Asi ani nie. Veď každému, každým dňom sa ten čas kráti. Prečo si myslíme, že musíme všetko stihnúť? Kto to musí stihnúť, toto telo, táto myseľ?

Užime si každú tú minútku cez deň, ako keby ten čas nebol, ako keby už zajtra nebolo. No a? Veď keď tu to moje telo a myseľ nebude, tak tá duša sa vráti dokončiť to, stále a stále dokola.

Zuzka

 

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Keď nie je čas?
Tagy:    

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: