CKS_CestaMostPrečo je odpúšťanie tak dôležité?

Často si myslíme, že ak sa nám v minulosti stalo niečo nepríjemné, stačí na to zabudnúť, zahrabať to niekde hlboko v našom vnútri a pokračovať v živote, ako keby sa to nikdy nestalo. Ale je to, ako keď mokvajúcu ranu prelepíme leukoplastom a pokiaľ ju veľmi nevidno, tak je všetko v poriadku… Nie je. Rana neodíde. Nefunguje to.

Ak sa však naučíme odpúšťať (sebe i iným), prispejeme tým k svojmu uzdraveniu, vyrovnaniu, harmonizácii, v konečnom dôsledku radosti a šťastia v prítomnosti.

Čo sa stalo v minulosti, stalo sa.

Môžeme si uvedomiť, že v tom momente a v tých okolnostiach, dal/urobil/povedal každý zúčastnený (teda aj ja) to, čo v danom momente najlepšie vedel. Jeho a moje vtedajšie najlepšie bolo ovplyvnené mnohými faktormi, ktoré ja nemám šancu vidieť a môže sa veľmi líšiť od toho, ako by sme na tú istú situáciu zareagovali dnes. Pričom, dnes by to už nebola tá istá situácia . Preto nekonečné myšlienkové slučky „keby bolo keby“ mi teraz nepomôžu. Môžem si zobrať zo situácie uvedomenie, ako by som v podobnej situácii reagoval/a dnes. Ale zostávať v nekonečnom vnútornom dialógu a rozoberaní, ma len oberá o energiu, ktorú môžem využiť na krajšie veci.

Uvedomením si a prijatím minulej situácie s ňou zároveň uzatváram mier. So sebou a s ostatnými. Čerešničkou je odpustenie všetkým zúčastneným a odpustenie mne samému/samej.

Každá situácia je životnou lekciou, pomocou ktorej sa môžeme rozvíjať. Častokrát nás prinúti robiť veci, ku ktorým by sme sa inak neodhodlali, alebo si na ne netrúfli. A v každej situácii môžeme s odstupom vidieť náš rozvoj a nám prospešné veci. Ak ich akurát neviem nájsť, alebo mi zatiaľ chýba odstup, možno pomôže zodpovedať si na nasledovné otázky:

  • Aj keď to bolí, čo sa môžem z toho naučiť?
  • Aj keď som si prial/a niečo iné, čo by sa mohlo vyvinúť v môj prospech, keď túto situáciu spracujem?
  • Aký skrytý dar je v tejto nepríjemnej situácii?
  • Aké príjemné, dobré veci by som v živote asi nezažil/a, keby som sa nedostala do tejto bolestivej situácie?
  • Na ktorej úrovni som si privolal/a túto situáciu? Čo vo mne chcelo aby som sa ním zaoberal/a, alebo čo som chcel/a (pod)vedome zmeniť?
  • Ktorým prínosným smerom sa mi už podarilo pohnúť na základe tejto situácie?
  • K čomu pozitívnemu mi táto situácia dopomohla?
  • K čomu by som sa bez tejto situácie asi neodhodlal/a?

Ak nájdem v nepríjemnej situácii pozitívne veci, vyplýva z toho, že mi vlastne niekto priniesol aj niečo dobré. A za to by som sa mu mohol/mohla poďakovať. Nemusím hneď cítiť veľký nával vďačnosti. Pre začiatok stačí skromné, malé „ďakujem“. Pri opakovanom spracovávaní situácie sa toto mini-ďakujem môže rozpínať. Nemusím obrátiť môj názor ohľadom činov toho druhého – nemusím s nimi súhlasiť. Ide o uvedomenie si, že viem z každej situácie vyťažiť maximum a dokážem byť v mieri so všetkým, čo je.

Nestačí odpustiť vedome, cez naše vedomie sa ale dostávame k nášmu podvedomiu. Ďalší aspekt sú naše emócie. Aby nastala energetická harmónia, treba odpustenie aj precítiť. Pri tom pomáha pomenovanie emócii/pocitov pri pomyslení si na danú situáciu. Ak mám v sebe naďalej iné ako vyrovnané, láskyplné pocity, tak viem, že som situáciu ešte nespracoval/a a nepodarilo sa mi na 100% odpustiť.

Indikátorom, či som situáciu spracoval/a, prijal/a a úspešne odpustil/a je, ako som už napísala, pomenovanie emócií. Ja som sa to musela postupne naučiť, keďže som ich vedela tak „dokonale“ zahrabať. Pri tom mi pomáhalo, keď som si našla pomenovanie emócií a snažila som sa zistiť, či ich v sebe nájdem (vo vzťahu k danej problémovej situácii).

Ak si chcem otestovať, či sa mi podarilo úspešne odpustiť a prijať situáciu, v mojej mysli na ňu nahliadnem a precítim. (Pomôcka: 10 krokov k odpusteniu) Ak cítim čo len jednu z nasledujúcich vecí, treba ešte na niečom v mojom vnútri pracovať:

–          Strach
–          Pocit byť podvedeným
–          Zneužitie, využitie
–          Hnev, rozhorčenie
–          Úzkosť
–          Panika, hystéria
–          Zúrivosť
–          Stiesnenosť, strnulosť
–          Tlak na hrudi, stiahnutie žalúdka
–          Urazenie
–          Sklamanie
–          Pomstychtivosť
–          Pocit opustenia, odpojenia
–          Pocit menejcennosti, neprijatia, nemilovania
–          … iná deštrukčná emócia
–          Emócie zakotvené v tele:

  • Tlak na hrudi
  • Problémy so žalúdkom, tráviacim systémom
  • Nespavosť
  • Problémy krvného obehu

–          Emócie prejavujúce sa v našom správaní

  • podráždenosť
  • zatrpknutosť
  • stránenie sa iných, izolácia

 

Tento zoznam asi nie je úplný, podľa potreby ho dopĺňam (poprípade doplňte vy ). Niekedy prebieha spracovanie jednej situácie postupne, až keď som precítila, prijala a spracovala jednu emóciu, ukáže sa mi ďalšia.

Pri spracovávaní konkrétnej situácie pomáha nazrieť na ňu z iného uhla pohľadu. Nie len my máme v sebe nespracované veci a strachy. Uvedomením si, že ľudia častokrát konajú na základe rôznych strachov, vnútornej nepohody, lebo to inak nevedia, nám pomáha k oslobodeniu sa a odpusteniu.

  • Dokážem prijať nedokonalosť iných?
  • Dokážem prijať vlastnú nedokonalosť?

Pri procese odpúšťania nejde o prehodenie rolí z obete na sudcu, ale o vyrovnanie. Náhľad na človeka s poľutovaním („chúďatko, ešte nedorástlo“), alebo s pocitom vyvýšenosti nás dostáva do ďalšej nerovnováhy – a o tú nám nejde 😉

Pre uvedomenie si a prijatie nedokonalosti iných a aj vlastnej pomôže zodpovedať na nasledovné otázky:

  • Urobil/a som aj ja niekedy niečo, na čo nie som hrdý/á? Možno lebo som to inak akurát nevedel/a, bol/a rozhádzaný/á, mal/a strach… jednoducho som tiež len človek?
  • Urobil/a som aj ja niekedy niečo nesprávne, alebo zranil/a som niekedy niekoho nevedome, z nepozornosti, alebo z pomsty?
  • Chel/a by som, aby mi bolo odpustené?

Čo môžem stratiť, ak niekomu odpustím?

Úprimná odpoveď na túto otázku môže byť pre nás samých šokujúca: vlastná hrdosť, sebadôležitosť, dráma… Poskytuje ďalšie otázky: prečo sú tieto veci v mojom živote dôležité, prečo sa ich chcem držať? Zaoberaním sa nimi je ďalší krok k sebarozvoju.

Ak sa mi podarilo odpustiť, cítim v sebe lásku, vnútorný mier, oslobodenie, kľud na duši a energetické putá sú vyčistené.

K procesom zmierenia, odpoustenia môžu byť nápomocné šamanské cesty, meditácie, rôzne energetické liečenia a čistenia.

Pomáha mi uvedomiť si, že každú situáciu som vpustila do života JA, dovolila som jej vzniknúť, dovolila som jej ukázať mi niečo. Prijímam čo sa stalo, preciťujem zmierenie, odpúšťam sebe a iným, prosím o odpustenie. Približne v tomto kolobehu sa snažím deštrukčné emócie od-pustiť.

Pri uvedomení si, že každú životnú situáciu sme si priviedli do života my sami, našimi činmi, slovami a myšlienkami, môžem za to rovno sebe a iným poďakovať, prijať výzvu a odpustiť – môžem použiť napríklad nasledujúcu vetu:

„Ďakujem a prijímam túto skúsenosť, beriem si z nej ponaučenie pre prítomnosť. Všetkým zúčastneným tu a teraz odpúšťam a prosím ich o odpustenie, odpúšťam aj mne samej. S láskou pre všetkých. Nech sa tak stane.“

Jedno vizuálne sprievodné cvičenie, meditáciu a ďalšie pomôcky k odpusteniu nájdeš v pracovnom zošite – 10 krokov k odpusteniu, ktorý si môže každý zaregistrovaný užívateľ stiahnuť zdarma v našom e-shope. Zošit si môžeš stiahnuť aj tu.

Budeme radi, ak sa s nami podelíš o Tvoje skúsenosti s odpúšťaním.

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Kroky k odpusteniu

5 thoughts on “Kroky k odpusteniu

  • 3. decembra 2013 v 17:36
    Permalink

    Budem rad ked sa podelime o nasom odpustani.

    Odpovedať
  • 5. decembra 2013 v 14:41
    Permalink

    Mne pomáha Cesta, od Brandon Bays. Hlavne časť kde sa pomocou meditácie a vizualizácie prenesiem k táboráku, okolo ktorého sedím ja a dotyčný človek, prípadne viacero ľudí (záleží na to akú situáciu chcem „ošetriť“). Najskôr sa vyrozprávam ja, poviem ako som sa cítila, čo mi ublížilo, atď. Potom nechám vyjadriť na situáciu názor ostatných zúčastnených (viem, že sa to všetko odohráva v mojej hlave, ale osoby mi odpovedajú a väčšinou dosť objektívne, čiže aj niekde vo mne sa nachádza časť mňa, ktorá sa pozrie na vec realisticky, nie len emocionálne). Väčšinou sa dopracujem k tomu, že ten druhý jednal tak ako vedel/musel/nevedel inak (mnohí sme len „obete obetí“) a v pozadí jeho jednania bol nejaký pozitívny zámer. Potom sa vzájomne poprosíme o odpustenie, prípadne mu ja poviem, že to chápem a odpúšťam mu. To býva tá najemotívnejšia časť – pre mňa určite – vždy si poriadne poplačem a nechám táborový oheň vyhasnúť.

    Tiež sa mi páči Blesková rekapitulácia od Sunbelangelo na Eprakone Tá mi pomohla aj pri vnútorných blokoch… Väčšinou obe metódy kombinujem. Najskôr Cesta a potom Blesková rekapitulácia. Ak už na danú situáciu dokážem pozrieť bez pocitov smútku, bolesti,… a iných emócií, tak som to spravila dobre. A hlavne ja sa cítim dobre, vyrovnaná a v harmónii.

    http://eprakone.wordpress.com/2008/04/04/bleskova-rekapitulacia-rychla-a-rychlejsia/

    Odpovedať
    • 5. decembra 2013 v 15:02
      Permalink

      Akrim vdaka za zdielanie. Je to tiez krasna meditacia/vizualizacia k pochopeniu, urovnaniu, odpusteniu a harmonizacii.

      Odpovedať
  • 8. decembra 2013 v 21:19
    Permalink

    …veľmi pekný článok, všetci sme vlastne v procese rozvoja, ibaže každý na inom stupni (ne)dokonalosti a v tomto zmysle sme naozaj „obete obetí “ – veľmi trefné. …ma napadlo, že by sa mal hromadne vytlačiť a ľudia by ho mali nosiť v dokladoch, tam kde ťažko chorí nosia kartičku so zoznamom liekov , čo užívajú, alebo za opaskom v púzdre na zbrane a siahnuť po ňom skôr, než zas niečo “ spískajú “ sebe aj druhým. Prevencia totiž vždy bolí menej…:o)

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: