Našla som tento skvost na potulkách internetom. Text je dlhý, môžete podľa tohto indexu prechádzať na jednotlivé kapitoly:

meditaciaVhlad

Úvod – meditácia
Miesto a čas cvičenia
Ustálenie pozornosti
Bdelé dýchanie
Cvičenia v stoji a pri chôdzi
Cvičenie v ľahu
Cvičenie dobrosrdečnosti
Cvičenie meditácie bez obsahu
Posúdenie prístupu k meditácii
Cvičenie pri bežnej činnosti
Poznámky k technike sústredenosti
Poznámky k pravidelnosti
Poznámky k múdrosti
Poznámky k bežnému životu
Poznámky k učeniu a učiteľovi
Poznámky k sebapoznaniu
Ako prekonať ospalosť a lenivosť
Poloha k stíšeniu mysle
Niektoré sprievodné javy

 

ÚVOD DO MEDITÁCIE POKOJNÉHO VHĽADU
„Život je túžba. Jeho zmyslom je snaha o dosiahnutie dokonalosti, ktorá znamená sebauskutočnenie. Ideál nie je menší k vôli našim slabostiam a nedokonalostiam. Bolestne si uvedomujem oboje. Denne sa obraciam s tichou prosbou o pomoc k Pravde, aby som sa týchto slabostí a nedokonalostí zbavil. Boha je ťažko definovať. Definícia Pravdy je uložená v srdci každého človeka.“
(M. Gándhí)

V slovníku cudzích slov sa môžete dočítať, že meditácia je premýšľanie, rozjímanie, uvažovanie. Joga a budhizmus nám však meditáciu predstavujú ako prostriedok k poznaniu, pri ktorom sa prekročia hranice rozumu a logického myslenia. Vychádza sa z toho, že telesné zmysly nám poskytujú dosť nepresných informácií o okolitom svete. Myseľ tieto informácie spracováva a ukladá do pamäti. Preto je naša pamäť zahltená množstvom dosť nepresných informácií, zážitkov a skúseností. V podstate sa týkajú len javov hrubohmotného sveta, a tak nám bránia poznávať javy jemnejšie. Zábrana spočíva v tom, že sa o seba bojíme, bojíme sa zániku. Sme viazaní na hmotný svet, na svoje telo, na svoje zmysly a poznatky, ktoré sme prostredníctvom nich získali. Naše ego, ja, využíva naplno svojho sluhu, myseľ k obranárskym účelom. Úporne sa držíme toho, čo už o svete vieme. Istotu však nemáme, preto hromadíme ďalšie poznatky o svete. Najviac sa obávame toho, čo je neznáme, nepoznané. Ramana Mahariši o tom hovorí: „V noci vidíš na oblohe mnoho hviezd, ale po východe slnka sa ti strácajú. Môžeš však tvrdiť, že hviezdy na dennej oblohe neexistujú? Ak nevnímaš Všemohúceho, človeče, v dňoch svojej nevedomosti, nehovor, že Ho niet.“

Myseľ nie je schopná prekročiť obmedzenia času a priestoru. Len najväčší vedci, ktorí prenikajú do tajomstiev hmoty, života a vesmíru sa dokázali priblížiť k hraniciam, ktoré už ľudský rozum nie je schopný prekročiť. Mnohí z nich došli k poznaniu, že základom všetkého bytia je čosi Nezmerné, neobsiahnuteľná kozmická inteligencia. Gándhí poznamenáva: „Zmyslové vnímanie môže byť, a často i je, chybné a klamné, hociako sa nám môže zdať pravdivé. Mimozmyslové vnímanie je neomylné. To je overené nie vonkajším dôkazom, ale zmenou správania sa a povahy človeka, ktorý v sebe pocítil skutočnú božiu prítomnosť. Potvrdzujú to skúsenosti celého radu svätcov a prorokov vo všetkých častiach sveta. Odmietnuť tento dôkaz znamená zaprieť seba samého.“

K rovnakému poznaniu dospeli aj ľudia cestou meditácie, a to už v dávnych dobách. Bez ohľadu na to, či meditovali v rámci nejakého náboženského systému, alebo ako ateisti. Výsledok bol podobný. Rozdiel je len v tom, aké slová, pomenovania sa používali k popísaniu toho, čo je vlastne slovami nepopísateľné. Preto vznikajú aj rozličné rozpory a odsudzovania. Vyvolávajú ich ľudia, ktorí to v meditácii ďaleko nedotiahli. Prezrádzajú sa tým, že šermujú so slovíčkami. Pripomína to svätú inkvizíciu, našťastie, už len na slovnej úrovni.

Kto prenikol hlbšie, najradšej o tých veciach mlčí, aby ich neznehodnocoval nedokonalosťou slovných prostriedkov. Radšej hovorí o ceste k poznaniu. Taký človek vníma pôsobenie onoho Nezmerného všade a vo všetkom, preto nesúdi a neodsudzuje. Vzhľadom k jednotlivým náboženstvám a učeniam je úplne nestranný, pretože za všetkým vidí Jediné, Nepomenovateľné, Nezmerné. Podobne usudzuje aj Lao-c: „Vstúpiac do čistoty samádhí človek dosiahne všeprenikajúce nazeranie absolútnej jednoty vesmíru.“ Z dobrodenia meditácie môže čerpať každý, bez ohľadu na jeho vierovyznanie a svetonázor. Šrí Ramakrišna hovorí: „Jogou sa hinduista stane lepším hinduistom, kresťan lepším kresťanom, žid lepším židom a mohamedán lepším mohamedánom“.

Cieľom tohoto pojednania je priblížiť čitateľovi prístup k meditačným cvičeniam, ktoré sa vyučujú podľa jogy, ale aj tradičného théravadského buddhizmu (je to priama línia od zakladateľa učenia). Úžitok z týchto cvičení získate aj bez znalostí Buddhovho učenia, alebo filozofických základov sánkhji a jogy, hoci takéto znalosti vám môžu pomôcť lepšie pochopiť cestu vášho rozvoja. Cieľom je sebapoznanie, hlavne poznanie činnosti mysle, a to vlastnou životnou skúsenosťou, bez teoretizovania a filozofovania. Takéto poznanie je nespochybniteľné a jeho výsledkom je narastajúci pocit vnútorného mieru. Preto v tomto učení sa hlavný dôraz kladie na praktické cvičenia.

Cvičenia sú rozčlenené do viacerých častí. Žiak musí každú časť dobre zvládnuť a len potom pristúpiť k ďalšej. Napred treba ustáliť pozornosť, čím sa vytvorí vnútorné ticho. Ustálenie pozornosti sa dosahuje sústredeným vnímaním tela, buď v sede, alebo pri chôdzi. Keď sa pozornosť ustáli, potom sú vytvorené podmienky k meditácii pokojného vhľadu (pohľadu do seba). Je to stav ľahkosti a záujmu v ktorom človek začína spoznávať nielen svoju podstatu, ale aj povahu vecí a javov.

Bez meditácie niet jogy, ani pokroku. I najzaneprázdnenejší človek by si mal skoro ráno nájsť chvíľku času na vnor do seba. Šrí R. Mahariši tvrdil, že tým vstúpi do činnosti vnútorná sila, ktorá ho samočinne bude sprevádzať po celý deň, i keď si to ani nebude uvedomovať.

MIESTO A ČAS CVIČENIA
Vhodná je tichá miestnosť s minimom rušivých vplyvov. Dostatok svetla a priestoru pôsobí osviežujúco, neporiadok, zápach a pošmúrne prostredie pôsobí rušivo. Prostredie však netreba preceňovať, pretože hlavné prekážky sú v mentálnej oblasti. Hlavným problémom je myseľ, a tá je s vami stále, či už ste doma, v lese, alebo v jaskyni. Preto sa príliš nevyčerpávajte „vytváraním podmienok“. Pracujte na sebe, nech už ste kdekoľvek. Konečne, aj tak sa raz budú musieť výsledky vašej meditačnej praxe preniesť do víru bežného života. Tak sa príliš „nebaľte do vatičky“. Treba si nájsť taký čas, aby ste necvičili na úkor iných naliehavých povinností. Teda vytvoriť si voľnú chvíľu, napríklad ráno alebo večer, aby ste sa mohli cvičeniu venovať s plnou pozornosťou. Stačí začať s 15 minútami denne. Vyhnite sa strojovému prístupu, využite naplno svoj čas a energiu, ktorú máte k dispozícii. Cvičte s úprimným záujmom, poctivo. Časom sa vám bude dariť prenikať čoraz hlbšie, váš vnútorný mier bude narastať.

kludBudhaUSTÁLENIE POZORNOSTI
V zásade pozornosť možno trénovať pri akejkoľvek činnosti a telesnej polohe. Jednou z najúčinnejších polôh, ktorá poskytuje fyzickú i energetickú rovnováhu, je sed. Naučte sa sedieť s vystretým chrbtom, ale bez napätia. Sed má byť pevný a pohodlný. Ak nedokážete zaujať niektorý klasický meditačný sed, dajte si pod zadok zvýšenú podložku alebo si sadnite na stoličku. Aby ste predišli napätiu v šiji, skloňte trochu hlavu, ale nenechajte ju celkom klesnúť, lebo to vedie k ospalosti. Nám však ide o plnú bdelosť. Ruky si dajte voľne do lona, jedna spočíva na druhej, končeky palcov sa dotýkajú, alebo si ruky položte na stehná (jogová džňána mudrá). Udržujte si rovnováhu, bdelosť a využite čas naplno. Zamerajte pozornosť na vrch hlavy a posúvajte ju postupne dolu telom, pričom uvoľňujte všetky napätia, najmä na tvári, na šiji a v rukách. Mihalnice nechajte klesnúť, alebo môžu zostať pootvorené. Skúmajte svoju pozornosť. Ste napätí plní očakávania? Uvoľnite sa! Nič od toho neočakávajte, len pozorujte. Vaša myseľ sa stíši, možno sa vám vynoria nejaké myšlienky, obrazy, pamäti, sny. Možno začnete pochybovať o správnosti svojho počínania. Nechajte to všetko bežať svojou cestou a vráťte sa k pozorovaniu tela – to je dobrá kotva pre vír v hlave. Vypestujte si prístup skúmania, zvedavosti. Pozorujte pocity tepla a chladu, vnímajte svoj pulz, citlivé a necitlivé miesta, kĺby, vlhkosť dlaní, miesta kde nič necítite (napr. ušné laloky). Všimnite si, že si dokážete uvedomiť aj neprítomnosť pocitov. Cvičte sa v tomto vytrvalo. Vypestujete si bdelosť, ktorá je nevyhnutným prostriedkom k meditácii vhľadu.

BDELÉ DÝCHANIE
Po zvládnutí pozorovania tela zamerajte pozornosť na dýchanie. Napred pozorujte dýchanie ako celok: dotyky vzduchu v nozdrách, hrdle a v hrudníku. Všímajte si dýchacie pohyby, dotyky vzduchu na slizniciach, stúpanie a klesanie tlaku, zmeny napätia a uvoľnenia v tele pri nádychoch a výdychoch. Dych nechajte bežať voľne, nezasahujte doň. Je to len pozorovanie dychu, nie jogová pránájáma! Dýchajte bez úsilia. Potom sa zamerajte na jediné miesto, napríklad na bránicu. Alebo udržujte pozornosť v nose, tam sú najcitlivejšie miesta. Myseľ vám možno bude odbiehať, ale vy ju trpezlivo vracajte k sledovanej oblasti. Cvičenie má viesť k stíšeniu myšlienok a k uvoľneniu. Nebojujte s myšlienkami, neodháňajte ich. Tu vôbec nejde o vytvorenie akéhosi tranzu, vytrženia. Myseľ sa tak prečistí a upokojí. Nevzdávajte sa pri pocite, že vám to nejde. Skúšajte znova a znova. Myseľ sa nakoniec utíši.

Súhrnom

1. V zvolenom priestore a čase zaujmite pohodlný sed.
2. Ustáľte si pozornosť zameraním sa na telo.
3. Cvičte bdelé pozorovanie dychu.
4. Uvedomujte si odskakovanie mysle a vracajte pozornosť k dychu.

Ak ste príliš nespokojní, potom cvičte len relaxáciu. Navoďte si stav mieru so sebou, pozorujte svoje myšlienky, neprijímajte ich, ani ich neodmietajte, nehodnoťte, len ich pozorujte. Nesnažte sa byť nasilu pozorní, alebo bojovať s ospalosťou. Tým sa to len zhorší. Ak ste nepozorní, alebo ospalí, venujte sa len pozorovaniu tela.

istCVIČENIA V STOJI A PRI CHÔDZI
Tieto cvičenia možno vykonávať buď samostatne, alebo nimi spestrovať dlhšie cvičenia v sede, ak sa objaví prílišný útlm, prípadne tŕpnutie nôh. Nájdite si rovný meditačný chodníček, na ktorom môžete nerušene vykonať 25 až 30 krokov. To však nie je podstatné, chodiť môžete i v miestnosti. Napred v nehybnom stoji zamerajte pozornosť na vnímanie tela. Prejdite ním od vrchu hlavy až po chodidlá. Udržujte si vzpriamenú polohu. Paže sú voľne ovisnuté, prsty sú prepletené vpredu, alebo vzadu. Pohľad spočíva na zemi asi tri metre pred telom, aby bolo čím menej rušivých zrakových vplyvov. Zvoľna kráčajte po chodníku, normálnym krokom. Uvedomujte si telesné pocity, alebo sa zamerajte len na chodidlá (detailne sledujte dotyky s podložkou, fázy znehybnenia a pohybu, chvíľky odlietania pozornosti a jej vracanie ku chodidlám). Na konci chodníka zastaňte a znova si pozornosťou prebehnite telo. Zastať môžete kedykoľvek, keď je myseľ príliš zaplavená rušivými myšlienkami. Hovorí sa tomu duševná hnačka. Zastaňte a ustáľte si pozornosť. Možno na to postačí jediný výdych, počas ktorého prejdete od vrchu hlavy až po chodidlá. Potom kráčajte ďalej. Pozorne sledujte aj proces otáčania sa na konci chodníka. Nenechajte sa znechutiť fádnosťou cvičenia a túlavosťou mysle. Začnite znova a znova. Buďte trpezliví. Keď je myseľ ospanlivá, zvoľte trochu živšiu chôdzu. Keď je netrpezlivá a nepokojná, kráčajte pomalšie, ale citlivo a pevne. Keď sa dostaví duševná hnačka zastaňte a s výdychom sa jej zbavte. Začnite znova. Takto sústavne osviežujte svoju pozornosť, aby sa časom úplne ustálila. Keď treba, postáť môžete aj niekoľko minút. Dĺžku krokov upravte podľa okolností (priestoru, ktorý máte k dispozícii, terénu). Udržujte rovnomerný krok a všetky pocity nechávajte voľne prebiehať cez myseľ. Nenúťte myseľ, aby sa utíšila, ani to od nej nečakajte. Len pozorujte, ako to všetko prebieha. Necvičená myseľ býva na konci chodníka úplne zaplavená myšlienkami a náladami. Uvedomte si to a začnite trpezlivo znova. Je to proces učenia sa. Časom bude narastať pocit ľahkosti a pokoja, myseľ sa vyčistí a uvoľní.

CVIČENIE V ĽAHU
Toto cvičenie je vhodné pred spaním. Zaujmite relaxačnú polohu, napríklad v ľahu na boku. Prebehnite mysľou po tele a dobre sa uvoľnite. Ustáľte si pozornosť. Potom chvíľu pozorujte dych. Keď sa myseľ stíši, vedome si vybavte udalosti uplynulého dňa, pokojne si ich prezrite a rovnako pokojne si uvedomte, čo vás čaká zajtra. S uvoľneným telom a vyčistenou mysľou bude váš odpočinok plnohodnotný.

CVIČENIE DOBROSRDEČNOSTI
Napred si uvedomte to, čo vás rozlaďuje. Je to vo vás, tak sa tomu nevzpierajte, len to bez zábran pozorujte. Nech už je to čokoľvek. Bez schvaľovania, alebo odmietania myšlienok. Treba ich nechať, aby prišli, keď chcú. Nechajte ich bežať svojou cestou. Nechytajte sa ich, ani ich neodháňajte, len ich pozorujte. Neposkytujte im energiu. Oni odídu. Potom pristúpte k cvičeniu láskavosti. Predovšetkým sa nalaďte láskavo k svojej osobe. Odpustite si, prijmite sa aj so svojimi chybami a v súlade s rytmickým dýchaním si prajte, aby ste boli šťastní a spokojní. Precíťte to, predstavte si seba ako šťastnú bytosť, prípadne si viackrát v duchu vyslovte „Nech je mi dobre“.

Len keď ste sa dobre naladili k sebe, môžete pocity a myšlienky priazne vyslať k iným. Začnite tými, ktorých máte radi a vážite si ich. Postupne si ich vybavte v pamäti a vyšlite k nim myšlienky dobra. Potom to rozšírte aj na ľudí, ktorí sú vám ľahostajní. Nakoniec úprimne želajte dobro aj osobám, ktoré nemáte radi. Cvičenie môže vyústiť v želaní dobra všetkým živým bytostiam, nech už sú kdekoľvek a robia čokoľvek. Nenamýšľajte si však, že všetkých milujete, ak im želáte dobro. Nemusíte súhlasiť s tým, čo ľudia robia, ale môžete im pritom priať, aby našli vnútorný mier, aby došli k poznaniu. Toto želanie nie je akt navrávania si, že kohosi milujeme. Je to akt dobrej vôle, teda rozumom prijatého rozhodnutia želať každému dobro. Až na tomto základe začne narastať láskavosť a súcit, pretože vychádzajú z toho istého zdroja, ako vaše želanie. Čím viac dobra budete priať blížnemu, tým viac ho budete milovať. Sprievodným znakom poznania je láska. Čím viac budete vedome niekomu ubližovať, tým viac ho budete nenávidieť. Sprievodným znakom nevedomosti je nenávisť. Súcit je prirodzená vlastnosť srdca. Nesnažte sa meniť okolie, svet. Musíte začať so sebou, so svojim srdcom. Tvrdí to aj svätá Tereza: „Či milujeme Boha, to nemôžeme dobre vidieť, ale či milujeme blížneho, to vidíme bezprostredne“.

Každý chce zmeniť a zachraňovať iných, ale nie je ochotný a schopný zmeniť sám seba. Mnohí reformátori a kazatelia vytvárajú len nátlak na spoločnosť, vytvárajú napätie a zlo. Bez reformy jednotlivca, niet reformy spoločnosti. Paradoxne sa stáva, že ohniví reformátori často kritizujú tichých mudrcov, nepáči sa im ich tichosť a „lenivosť“. Ale skúsenosti potvrdzujú, že už púha prítomnosť takého „lenivého“ osvietenca prináša ľuďom úľavu a pomohla im v ťažkostiach. Použite svoj dych ako prostriedok na šírenie dobra. Môžete si ho predstaviť ako svetlo, alebo teplý lúč a postupne ním prežiarte celé telo. Potom sústreďte pozornosť do oblasti srdca. Počas nádychu sa naplňte myšlienkou dobra, mieru a počas výdychu nechajte túto myšlienku vyžiariť zo srdca do celého tela, neskoršie aj do okolia. Ak vás zaplavujú nedobré myšlienky, naplňte sa pri nádychu myšlienkami dobrými a počas výdychu nechajte zlé myšlienky odvanúť, odísť. Tento postup je vhodné zaradiť na začiatok meditácie, pretože má značný upokojujúci účinok. Zlepšuje sa schopnosť k meditácii. Pokrok v meditácii vedie k citlivejšiemu i múdrejšiemu vnímaniu seba i okolitého sveta. Pribúda súcit. Cvičenie láskavého postoja tak prestáva byť len pomôckou k meditatívnosti. Prestane byť cvičením, ale postupne sa stane vašou základnou vlastnosťou, ktorá bude usmerňovať všetky vaše myšlienky a činy. Nie vždy dokonale, ale bude pôsobiť stále. Cvičenie dobrosrdečnosti môže byť náplňou celej meditácie. Prorok nenásilia, Gándhí, o tom usudzuje: „Nikto z nás sa nemôže oslobodiť ináč, než cez pravdu a nenásilie. Nie násilie a nepravda, ale nenásilie a pravda sú zákonom nášho bytia.“

CVIČENIE MEDITÁCIE BEZ OBSAHU
V predchádzajúcich cvičeniach ste mysli určili nejaký predmet, na ktorý sa mala zameriavať. Ak ste to zvládli, vedome upustíte od sledovania akéhokoľvek objektu meditácie. Len pasívne pozorujete beh myšlienok a pocitov, ako sa vynárajú a odchádzajú. Bez hodnotenia splývajte s tým, čo sa vynorí: lipnutie, odpor, šťastie, neistota, nepokoj, ochabnutosť a pod. Ak myseľ začne spracovávať vynorivšie sa obsahy, alebo keď sa zníži pozornosť a jasnosť vedomia, vráťte sa k pozorovaniu dychu. Keď sa pozornosť obnoví, vráťte sa k meditácii bez obsahu. Sledujte aká je myseľ nestála, premenlivá. Stále tam čosi vzniká a zaniká, stále je tam akýsi pohyb. Myseľ nikdy neodpočíva. Pretrváva v nej pocit neuspokojenosti, vyvolaný aj nepríjemnými, aj príjemnými zážitkami. Pretože čokoľvek pekného a príjemného sme zažili, alebo zažívame, všetko raz skončí. A tak aj najkrajšia chvíľa je poznačená nejasným pocitom obavy zo zániku, straty a zmaru. Kdesi v úzadí tlie nespokojnosť, že nič nám tu nepatrí, že nič nie je trvalé. Už vznik každej veci má v sebe zárodok zániku. Keď sa myseľ hlbšie stíši, môžete pozorovať jej priestorovosť, v ktorej objavíte akúsi odosobnenosť. Nič nie je vaše. Myšlienky, zážitky, nálady stále vznikajú a zanikajú, sú bez trvanlivosti a vlastne vám ani nepatria. Týka sa to všetkého, či už ide o hmotné alebo nehmotné veci, príjemné alebo nepríjemné. Slovami sa to nedá dobre vyjadriť. Získate pokojný a vyrovnaný pohľad na seba, na život.

POSÚDENIE PRÍSTUPU K MEDITÁCII
Skúmajte, či pri každom dychu, alebo kroku, začínate akoby odznova, či neprepadáte strojovitosti. Či máte stále otvorenú myseľ, nepodmienenú predošlým vhľadom alebo zážitkom, ktorého sa nechcete vzdať. Nie ste leniví, alebo nesilíte sa príliš? Nepotláčate myšlienky a pocity bez toho, aby ste im porozumeli? Ste si vedomí len toho, čo prebieha v danom okamžiku, alebo sa nechávate vliecť tým, čo už prebehlo? Uvedomte si všetky úskoky svojej mysle. Zistíte, že kvalita meditácie ani tak nezávisí na druhu použitého cvičenia, ale na prístupe k nemu. Nesnažíte sa predbiehať udalosti? Meditácia vyžaduje výcvik. Treba k nej získať schopnosti, aby prebiehala ľahko, aby myseľ a srdce boli zjednotené. Postupujte metodicky, od hrubšieho k jemnejšiemu (telo – dych – myseľ). Dokonca aj keď už budete pokročilejší, vždy sa vracajte k dychu a k telu. Začínajte vždy akoby úplne odznova. Získate tak ľahkosť a ustálenosť.

riadyCVIČENIE PRI BEŽNEJ ČINNOSTI
Znakom dobrej meditačnej praxe je schopnosť vnímať bežný život z pohľadu tichého stredu vášho vedomia. Bez ohľadu na to, čo robíte, bez ohľadu na druh zážitkov. Navoďte si skúmavý postoj k svojej mysli uprostred dennej činnosti a dôkladne sa pri tom sústreďte na to, čo prebieha. Všetko je príležitosťou k cvičeniu vnútornej pozornosti. Vedomie sa týmto rozvíja k meditatívnosti. Objavíte priestor, v ktorom budete stáť akoby v úzadí od toho, čo si myslíte, čo považujete za svoje. Zistíte, že „ja“ a „moje“ je len čosi, čo beží mysľou, že to nie je naozaj vaše. Pozorujte, napríklad, nejaký svoj zlozvyk. Len ho pozorujte, neposkytujte mu energiu tým, že ho budete odmietať, alebo ho obhajovať. Časom zistíte, že bude stále slabší. Tak sa myseľ postupne očistí a oslobodí. Podobne môžete skúmať, ako myseľ reaguje na bolesť a chorobu, a budete menej bolestínski, menej stresovaní. Meditáciou sa naučíte pokojne prijímať všetky okolnosti života, skúmať vaše želania a nespokojnosť. Pozorujte príčiny svojej nespokojnosti: chcenie, a odmietanie niečoho, nedostatok vytrvalosti a pod. Obzvlášť rozkladne pôsobí nespokojnosť so sebou, neschopnosť sa zmieriť so svojimi nedostatkami. Ako sa má potom človek dobre cítiť, napredovať, byť úspešný? Kadečo od života očakávame, pritom vieme o svojich slabinách, a to nám nesmierne sťažuje prijať samých seba. Vzniká nepokoj, ktorý nás ruší pri meditácii. Rozčarovanosť, že sa nedostavujú výsledky meditácie. Hocijaká maličkosť nás rozladí. Aj malý závan netrpezlivosti má veľmi rozkladné účinky. Chce to vytrvalosť, morálku a pokoru. Buddha radil: „Konaj dobro, zdrž sa zla, očisťuj si myseľ!“ Meditatívnosť sa zlepší, ak cvičiaci dbá, aby neubližoval živým bytostiam, neoddáva sa zmyslovým pôžitkom, hovorí pravdivo a dobre. Pôsobí to priaznivo aj na ľudí v jeho okolí, ktorí necvičia. Meditačné cvičenia v spoločnosti niekoľkých priateľov, v pravidelnom dohodnutom čase, pôsobí podporne a povzbudivo na ľudí, ktorí nemajú dosť vnútornej sily k samostatnému cvičeniu. Závislosť na skupine by však mala časom slabnúť. Všetci veľkí učitelia bedlivo chránili duchovnú slobodu svojich žiakov. K poznaniu sa človek dopracuje len vtedy, keď sa oslobodí od stáda. Nakoniec sa musíte oslobodiť od akéhokoľvek lipnutia na učení, metóde, učiteľovi. Keby ste našli úplne dokonalého učiteľa, bolo by to pre vás hrozné. Úplne by ste sa k nemu pripútali. Naopak, vaše pochybnosti o učiteľovi sú pre vás pomôckou, môžete pozorovať, ako na neho reagujete. Rozvoj vašej múdrosti však nie je v kritizovaní učiteľa, ale v sebapoznaní. Ak hodnotíte iného, vedie to k porovnávaniu seba, k rozlišovaniu, k sporu. Buddha učil hľadať pravdu, nie hodnotiť iných. Čuang-c hovorí: „Polemika je dôkazom toho, že jasne nevidíte.“ Tak nenájdete mier.

Aj učiteľ musí na sebe pracovať. Keď učí iných, napred má z toho potešenie, ale neskôr sa cíti byť unavený, možno i otrávený. Túži sám ešte pokročiť. Táto túžba je stála a jemná. Učiteľ je vzorom pre iných, ale nemá myslieť na seba a o sebe. Ak je taký, potom je to znak jeho zrelosti. „Kým sa človek nezaradí na posledné miesto medzi svojimi blížnymi, niet pre neho spásy“, hovorí Gándhí. „Svätec, ktorý sa nadradzuje nad hriešnika, stráca svoju svätosť, a stáva sa horším, než je hriešnik, lebo ten na rozdiel od svätca, nevie, čo robí.“

POZNÁMKY K TECHNIKE SÚSTREDENOSTI
Pozorovanie dychu je najjednoduchšia a najstaršia technika. Má sa dýchať prirodzene, bez zasahovania, len pozorovať. Nerozoberať a nehodnotiť účinky. Pozorovať nádychy, výdychy aj prechody medzi nimi. Na začiatku nádychu je pozornosť sústredená na vstupe do nosa, v strede nádychu je pri srdci a na konci v bruchu. Pri výdychu sa postupuje od brucha k nosu. Časom sa pozornosť ustáli v uvedených troch miestach natrvalo. Dych sa tým zjemní, dostaví sa pocit ľahkosti a osvieženia. Cvičiť treba dovtedy, až myseľ úplne splynie s dychom. Keď sa dosiahne tento stav, potom sa má natrvalo pozornosť sústrediť len na špičku nosa, počas celého dýchania. Uvedený postup predstavuje začiatok výcviku, úplný základ. Treba to nacvičovať denne, kdekoľvek a pri každej možnej príležitosti. Toto cvičenie je vhodné pre každého. Pokiaľ sa vykonáva v sede, tento má byť pevný, ale nie napätý, telo sa nemá kymácať, myseľ má byť svieža. V prípade únavy možno striedať polohy tela (sed, chôdza, ľah), pozorovať dych a uvoľnenosť, obehnúť mysľou po tele.

Na prekonanie mentálnych nečistôt sa odporúča rozjímanie o protikladoch. Napríklad ľudia skúpi, vzdorovití, pyšní a pod., by mali premýšľať o svojej smrti. Pripútanosť k telesnosti (sex, žiadostivosť a pod.) sa dá prekonať rozjímaním o tele (chlpy, nechty, zuby, vnútornosti, hlieny, výkaly, proces rozkladu…). Treba si na to spomenúť v čase žiadostivosti. Keď sa vynorí hnevlivosť, má sa nahradiť rozjímaním o dobroprajnosti a milosrdenstve.

Ak sa počas cvičenia dostavia pochybnosti a nepokoj, pozorujte dych dovtedy, kým pochybujete a trpíte. Skôr či neskôr sa úspech dostaví v podobe čohosi príjemného. Nenechajte sa oklamať mysľou, ktorá sa snaží vec znehodnotiť, spochybniť. Chytá sa každej príležitosti. Môže sa stať, že budete mať pocit, že ani nedýchate, že sedíte len tak do hlúpa, len že ste. Je to v poriadku. Len si to uvedomte.

Cvičte často. Hneď po jedle je lepšie chodiť. Keď budete pohodlní, nepokročíte. So zmenou polohy sa tiež neponáhľajte. Pozorujte svoje nepohodlie. Vydržte aj pobolievanie, do únosnej miery. Len potom zmeňte polohu. Treba sa tomu učiť postupne. Nepreháňať. Buddha učil, že bolesť vzniká sama a sama aj zaniká. Nechajte ju zomrieť. Pomôže vám aj opakovanie mantry, alebo ak je bolesť silná, opakujte si slovo „bolesť…“. Sledujte jej vznik, vzostup a zánik.

Keď už nebudete vedieť myseľ inak utíšiť, nadýchnite sa a zadržte dych, dokedy vládzete. Je to výborný prostriedok, ako spútať myseľ. Nenechávajte sa strhnúť k vnútornému hovoru. Tichá myseľ je ako pokojná rieka. Rozháraná myseľ je ako špliechajúca voda.

POZNÁMKY K PRAVIDELNOSTI
Cvičiť raz za týždeň, alebo dokonca za mesiac, to nevedie k ničomu. Prax má prebiehať sústavne, pravidelne a tak často, ako je to pre vás únosné. Cvičiť sa má denne, pri každej príležitosti. Nevzdávať sa, aj keď sa výsledok hneď nedostaví. Treba sa ozbrojiť neochvejnou trpezlivosťou, odhodlaním a dôverou. Kým ste mentálne znečistení, stále budete mať tendenciu pochybovať o správnosti svojho postupu, budete hľadať iné techniky, iné cesty, prispôsobovať si to svojim predstavám – a vaša cesta bude nesmierne dlhá. Pozornosť cvičte celý deň. Začnite hneď po prebudení a skončite večer usínaním. Čokoľvek robíte, na všetkom si môžete trénovať pozornosť. Ale neprepínajte svoje sily. Každý človek má iné danosti, s nikým sa neporovnávajte.

POZNÁMKY K MÚDROSTI
Za osvieteného človeka sa považuje ten, kto má poznanie, čistú myseľ a mier v srdci – vnútorné svetlo. Cesta k tomu vedie cez mravnosť, sústredenosť a múdrosť. Tieto zložky musí človek v sebe rozvíjať. Morálka, mravnosť a sústredenosť sa dajú pestovať. Múdrosť sa samostatne pestovať nedá. Tá nastáva ako následok toho, čo zo slobodného rozhodnutia, z vlastnej vôle, v sebe pestujeme. Teda z mravnosti a pozornosti vyrastá múdrosť. V prvom rade si musíme pre svoj život zvoliť kvalitný hodnotový systém, etické postoje a čisté úmysly. Znamená to kontrolovať svoje myšlienky, lebo myšlienka rozkazuje telu aj reči. Trpezlivým a vytrvalým výcvikom sústredenej pozornosti sa naučíte sledovať prácu svojej mysle, začnete odhaľovať svoje JA a z toho narastá múdrosť.

Zvedavým, skúmavým prístupom k vašej najvnútornejšej podstate (atmavičára) si ju budete čoraz lepšie uvedomovať, až nakoniec s ňou splyniete, ustálite sa v svojom pravom JA. Ramana Mahariši to vyjadril takto: „JA v skutočnosti nie je nič iného, než túžba vlny po oceáne, v ktorom má pravý domov. Boh je oceán, a my sme len vlnami, malými alebo veľkými. Sila obrovskej vlny, rovnako aj sila malej vlnky, nie je ich silou, ale silou oceána, na ktorom sa zvlnili. Toto poznanie znamená odhaľovať nekonečné v obmedzenom. Takto si možno uvedomiť jednotný základ všetkej mnohorakosti.“

Múdrosť narastá z plného uvedomenia a sústredenosti. Mravnosť, sústredenosť a múdrosť nemožno od seba oddeľovať, sú navzájom poprepájané. Nestačí vypestovať si len pokoj (napr. drogami, alebo nejakými utišujúcimi technikami), treba si vypestovať múdrosť. Myseľ máte k dispozícii vždy a všade. Či už je v nej sklamanie, láska, hnev, len to pozorujte a nechajte to odplávať, nič si nepodržujte. Tak sa myseľ vyprázdni, oslobodí a naplní sa múdrosťou. Taká myseľ vám potom bude slúžiť vždy a všade. Nič neznásilňujte, len v mysli čítajte. Keď ju pochopíte, naplní sa múdrosťou. Múdra myseľ si nič neprivlastňuje, ani nič neodmieta. Ak to, čo považujeme za dobré obhajujeme, a to čo považujeme za zlé odmietame, potom chceme, aby svet išiel podľa našich želaní. To vás vzďaľuje od poznania. Nasledujeme len svoju nevedomosť. Každá pripútanosť vytvára karmu. Nielen činy, ale aj reč a myšlienky tvoria následky. Slobodná myseľ nerozlišuje: moje – tvoje, veľký – malý, ja – ty. Nič. Neja. Prázdnota. Nezaplnenosť. „Najlepšie je nevedieť, že viem“, hovorí Lao-c. Kto si myslí, že púhym dlhým vysedávaním v meditáciách získa múdrosť, veľmi sa mýli. Podobá sa husi, ktorá vysedáva na vajciach, ale je to stále len hus. Múdrosť prichádza z plnosti čistého vedomia v akejkoľvek polohe a situácii. Tak uvidíte povahu všetkého, uvidíte beh života, mnoho krásneho. Ak sa objaví nejaký problém, okamžite cezeň prehliadnete.

Kým sa snažíme všetko vysvetliť slovami, sme spútaní karmou. Oslobodenie (mokša) znamená dostať sa za slová. Láma Govinda to vyjadril takto: „Pre osvieteného, ktorého vedomie obopína vesmír, sa vesmír stáva jeho telom, kým jeho telo sa stáva prejavom Vesmírnej Mysle.“ Alebo výrok z Upanišád: „Ten, ktorý prebýva vo všetkých veciach, a pritom sa od všetkých vecí líši, ktorého telom sú všetky veci, ktorý ovláda všetky veci, ktorý ovláda všetky veci zvnútra – ten je tvoja duša, vnútorný, nesmrteľný vládca.“

POZNÁMKY K BEŽNÉMU ŽIVOTU
Sme svetskí ľudia, za každým našim činom je túžba, chcenie. Chceme, aby veci šli podľa nášho želania, alebo to tak nechceme, ale vždy je v tom dvojnosť. Treba tomu porozumieť. Chcenie i nechcenie viďme také, aké sú. Ak sa s tým nestotožníme, oslobodíme sa. Keď máte v živote problém, riešte ho. Žite normálne. Ale spoznávajte na tom probléme, ako funguje vaša myseľ. Buďte v svojom strede. Dôkladne a presne s jasným vedomím, bdelo. Žite vo svete, ale nenechajte sa ním pohltiť. Znamená to nechať „vyhorieť“ svoje ego, ktoré sa však tomu všemožne vzpiera.

Zistite si, koľko spánku naozaj potrebujete. Príliš veľa spánku otupuje myseľ. Ak sa po prebudení ešte povaľujete v posteli, je to nečistota. Hneď po prebudení začnite s cvičením pozornosti.

Nehľadajte odpovede na všetky otázky v knihách. Keby vám to aj niekto vysvetlil, stratíte príležitosť spoznať seba, ako vznikli vaše pochybnosti. Nadmerné čítanie sa môže stať drogou, ktorá nás otupuje a odvádza od skutočnej práce na sebe. Akonáhle sme už presvedčení, prečo sa máme presviedčať znova a znova čítaním ďalších dokazovaní? Načo študovať množstvo postupov, keď sme si ani jeden poriadne prakticky neosvojili a neoverili? Pozorujte svoju myseľ, skúmajte, ako prichádzajú a odchádzajú myšlienky, k ničomu sa nepripútavajte, len buďte pozorní. To je Buddhova cesta k poznaniu. Nesnažte sa zbaviť myšlienok, len buďte stále v prítomnosti. Neuvažujte o tom, čo ste už prekonali, ani o tom, čo ešte musíte vykonať. Buďte v prítomnosti. Nemyslite na dĺžku cesty a jej cieľ. K ničomu sa neviažte. Nakoniec sa myseľ upokojí, a všetko bude prebiehať samočinne.

Nehovorte veľa, čítajte viac v sebe, než v knihách. Hneď na začiatku treba trénovať telo a reč. Jedzte, spite a hovorte málo. Nenechávajte svoju myseľ nekontrolovane blúdiť. Myseľ sa tomu bude vzpierať, vznikne konflikt, utrpenie. Je to tak správne. Utrpenie musí vzniknúť, aby ste ho mohli spoznať, a potom sa ho zbaviť. Keď začínate s cvičením, očakávate zážitky pokoja a mieru. Keď sa to nedostaví, ste rozčarovaní, trpíte, chcete to vzdať. Treba vydržať. Inej cesty niet. Špekulovaním, teoretizovaním, diskusiami a čítaním to nevyriešite. Toto úskalie musí na začiatku prekonať každý, bez výnimky.

Striedmy spôsob života je pomôcka, nie bremeno. Ak budete rozličné pravidlá dodržiavať príliš úzkostlivo, vytvoríte si napätie, ktoré bude prekážkou vašej praxe. Možno vás prepadnú pochybnosti, možno budete kritizovať svojho učiteľa, že to i ono nedodržuje. Pochybovačnosť je prirodzená vlastnosť človeka. Vašou úlohou nie je kritizovať, ale spoznávať seba. Nenechajte sa vtiahnuť do nekonečného kruhu pochybností. Namiesto toho len zvedavo skúmajte: Kto tu pochybuje?, Odkiaľ prichádzajú pochybnosti?, Kam odchádzajú?, Prečo vznikli? Múdrosť neodhalíte, keď budete pozorovať iných. Buďte si len vedomí toho, čo prebieha vo vás. Ak budete niekoho napodobňovať, je to len iný typ chcenia, sebaznásilňovanie.

Najväčšou prekážkou začiatočníkov je, že si hneď začínajú vytvárať názory, mienku o učení, o sebe, o cvičení. Ak si myslíte: rozumiem, chápem, zakrývate tým pravdu. Všetko, čo vidíte je len Ja a Moje. Lenže tu ide o opustenie jástva, prázdnotu (nibbánu). Zložité to majú práve veľmi inteligentní žiaci, zvyknutí veľa premýšľať. Často berú veci príliš vážne, kritizujú, hodnotia, rozdeľujú – a trpia. Často si ukladajú tvrdú drezúru, postupujú zaťato. To je nerozumné. Ale aj toto sa dá využiť, lebo práve utrpenie je príležitosťou k skúmaniu mysle, je cestou k neutrpeniu. Dokonca aj vaše poblúdenie môže byť na niečo dobré, preto ho neodsudzujte. „Niet omylu, ktorý by nakoniec neviedol k pravde“, tvrdí Bo-Yin-Ra. Nesnažte sa čokoľvek dosiahnuť, len buďte pozorní. Celá meditácia je ničím nepodmienený pohľad do mysle. Spoznáte vznik a zánik utrpenia.

Zacitujme si ešte Bo-Yin-Ru: „Človek sa musí z vlastnej vôle zvoľna pretvárať, kým sa mu dostane duchovnej pomoci. Musí k tomu využiť každú minútu, každý čin, myšlienku, želanie. Občasné snaženie nestačí. Treba udržať v tomto zameraní nepretržitý stav bdelého vedomia počas všedného dňa. Všetko ďalšie príde samo sebou. Vyžaduje to veľkú trpezlivosť. Rozhoduje praktický život, nie cviky. Celý život je cvičením“.

Na tomto mieste sa žiada povedať niekoľko slov aj k verejnému životu. Mnohí sa chvália tým, že oni sa o pole hospodárskeho a politického života nestarajú, oni sa zaujímajú len o duchovný rozvoj. Zabúdajú, že keď sa pole nezaseje kvalitným zrnom, vzíde len burina. A tak táto „mlčiaca väčšina“ je najväčším vinníkom toho, že potom v parlamente majú prevahu nacionalisti, mamonári a fanatici, ktorí potom vytvárajú nezdravé ovzdušie v celej spoločnosti. Lenže tí nacionalisti a ostatní majú menšiu vinu, lebo oni idú do veci z presvedčenia, i keď často primitívneho. Ľudia, ktorí hľadajú poznanie, ktorí sa chcú stotožniť so všetkým živým, so všetkým bytím, by si mali pripomenúť slová Gándhího: „Ak sa snažíme milovať aj najbiednejšieho tvora ako seba samého, nemôžeme sa odvracať od žiadnej oblasti života. Preto ma oddanosť k Pravde priviedla k politike. Tí, ktorí tvrdia, že náboženstvo nemá s politikou nič spoločného, nevedia, čo je to náboženstvo.“
Nájsť pokoj v sebe je ťažká vec.
Nájsť ho inde je nemožné.

guruPOZNÁMKY K UČENIU A UČITEľOVI
Rozličné systémy sa často líšia len vonkajšími formami. Ak sa cvičíte v sústredenom pozorovaní mysle, niet v tom rozdielov. Základom je nelipnúť na ničom. Nakoniec budete musieť aj tak opustiť všetky systémy a učiteľa. Výsledkom je sloboda. Môžete cestovať, skúšať systémy, učiteľov. Stratíte veľa času, možno vás to i znudí. Nakoniec zistíte, že nič nenájdete mimo seba, že sa musíte obrátiť k svojej vlastnej podstate. Tam získate poznanie. Možno stretnete učiteľa, ku ktorému prilipnete. Alebo naopak, budete o ňom pochybovať. Aj to pre vás môže byť užitočné, ak to využijete k skúmaniu svojich myšlienok a citov. Hľadanie dokonalého učiteľa vedie k porovnávaniu seba s ním, k rozlišovaniu. Pravdu a mier nenájdete posudzovaním iných, ale v sebe. Až keď pochopíte nelipnutie, vytvoríte si správny vzťah k učiteľovi. Potom sa môžete vrátiť aj k čítaniu kníh. Pomôžu vám učiť iných. Budete im o učení rozprávať s potešením, ale neskôr vás to bude unavovať. Budete cítiť nedokonalosť slov a túžbu po prehlbovaní poznania. „Vo chvíli, keď začínaš o veci rozprávať, míňaš cieľ“, hovorí zenová múdrosť.

POZNÁMKY K SEBAPOZNANIU
Všetci ľudia sú vo svojej podstate rovnakí. Nemusíme preto skúmať celé ľudstvo, stačí, ak spoznáme a pochopíme jasne prirodzenosť nášho tela a mysle, naše strachy, starosti, pochybnosti i radosti. Keď študujeme a pochopíme svoje vlastné bytie, spoznáme povahu všetkého bytia. Sledujte svoje želania, obavy, myšlienky, aké vám spôsobujú ťažkosti, ako pracujú proti vám. To môžete vykonať len vy sami, nikto iný. Berte svoju myseľ ako predmet štúdia, nech už je v nej čokoľvek. Možno sa časom u vás objaví vnútorný pokoj a pripútate sa naň. Treba sa aj od toho oslobodiť, lebo aj to je zdroj utrpenia. Nič nie je trvalé. Keď budete mať radostný zážitok, berte to ako prostriedok k sebaskúmaniu. Ak sa pripútate k mieruplnosti mysle, ktorú ste predtým zažili pri cvičení, potom budete trpieť, ak nenastane. Vzdajte aj mier. Skrátka, nič si od toho nesľubujte, nič neočakávajte, len pokorne cvičte. A keď budete mať vnútorný zážitok, neprepadnite rečnivosti. Samozrejme, človek to chce ponúknuť aj iným, je toho plný. Ale slovami ťažko niekoho presvedčíte. Radšej si spomeňte na výrok Lao-c: „Mudrc odovzdáva svoje poznanie aj bez slov. Kto vie, nehovorí. Kto hovorí, nevie.“

AKO PREKONAŤ OSPALOSŤ A LENIVOSŤ
Cvičte na svetlom mieste, prípadne s otvorenými očami. Meňte častejšie polohy. Umyte sa v studenej vode. Kráčajte dozadu. Vytvorte si predstavu, že ste plní denného svetla. Jedzte menej. Pozorujte svoju ospalosť a hlad. Keď to všetko nepomáha, vyspite sa, ale hneď po prebudení vstaňte a cvičte, bez ohľadu na čas.

POLOHA K STÍŠENIU MYSLE
Je to dôležitá poloha (variant joga mudry). V sede na pätách spustite čelo k zemi, lakte sú blízko kolien, dlane na zemi. Cvičte pomaly. V polohe treba zotrvať dlhšie. Je to poloha pokory, preto ju treba cvičiť často.

NIEKTORÉ SPRIEVODNÉ JAVY
Dych je najjemnejšia potrava. Dá sa to vnímať v meditácii. Niekedy dych samovoľne zastane (kévala kumbhaka). Dýchame len pokožkou. Netreba sa znepokojovať. Inokedy sa zľakneme prázdnoty v hlave. Máme pocit, že strácame seba (boj ega). Sme pri plnom vedomí a naše „ja“ akoby sa rozplývalo. Strhneme sa a snažíme sa „ja“ obnoviť, pripomenúť si ho, ubezpečiť sa o svojej existencii. To je chyba! Nebojte sa toho, je to zákonitý jav. Je to vyhasnutie ega. Poznanie prichádza len v stave bez ega, preto sa tomu odovzdajte, nechajte všetko bežať, len buďte. Ego to pociťuje ako stratu, ale vy s tým počítajte a nechajte ho rozplynúť sa. Sebaodovzdanie je totožné so sebapoznaním, je to zakotvenie v strede vášho bytia. Nie je to bežný pocit šťastia, je to omnoho viac.

Zdroj: http://ailame.host.sk/polasek/meditacia.htm

 

Súvisiace články:

Experiment – každodenná meditácia

Meditačný denník


Najbližšie udalosti:

16. októbra 2017 - 22. októbra 2017

Praktický kurz lucídneho snívania – 21.10.2017 - 22.10.2017 Celodenná

23. októbra 2017 - 29. októbra 2017

Happy Joga – 24.10.2017 17:30 - 18:45
Snívači - Joga spánku a snov – 24.10.2017 19:00 - 20:30
Strom života - vedená meditácia – 27.10.2017 18:00 - 20:00

30. októbra 2017 - 5. novembra 2017

Happy Joga – 31.10.2017 17:30 - 18:45

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Meditácia, pokojný vhľad

2 thoughts on “Meditácia, pokojný vhľad

  • 22. mája 2014 v 17:41
    Permalink

    Dobrý deň, ďakujem za podrobný článok. Chcela by som sa opýtať, ako mám začať meditovať po sediačky, keď sa mi po chvíli meditácie rozkrúti trup – začne rotovať tak intenzívne, že ma až vyvracia. Čo mám s tým robiť? Preto robím vždy meditácie v ľahu, no moja koncentrácia sa tým znižuje, niekedy sa mi chce spať. Ďakujem za prípadnú radu.

    Odpovedať
    • 23. mája 2014 v 12:46
      Permalink

      Ahoj snarka, ako presne po sediacky meditujes? Si na zemi, ci na stolicke? Ako mas ulozene nohy? Si chrbtom o nieco opreta, ci nie? Odporucila by som ti opriet sa, na zaciatku meditacie sa vycentrovat, spojit sa so zemou a zdrojom. Coskoro bude jedna nahravka online na stiahnutie – ta bude pol hodinova, ten proces sa da ale urobit za par sekund.
      Popis, co pocas tej rotacie citis – co sa v tebe deje? A ako na to ty reagujes?

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: