7040799-lanterns-paper-candles-memory-river
Keď sa nahnevám, prejdem si tieto myšlienky:

  • ten, čo nám nejako ublížil, to ani nemusí vedieť a netrápi ho to
  •   preto tým, že niekomu odpustím, si pomôžem hlavne sebe. Vnútorne sa uzdravím, uvoľním. Nikto mi nestojí za to, aby som sa tu teraz trápila
  • nie som žiadna obeť, čo musí kričať a hnevať sa. Svoj život si tvorím sama, je na mne, ako prijímam realitu, či sa nechám ovládať reakciami druhých alebo rozsievam ja sama pokoj a kľud a druhí sa môžu odo mňa učiť
  • preto toho, čo mi ubližuje, či kope ma do zadku, vnímam ako svojho trénera a nehnevám sa na to
  • keby ho nebolo, nemám komu odpúšťať. Nemala by som na kom trénovať odpúšťanie a zlepšovať sa. Som mu preto vďačná, že to robí
  • to, čo sa mi deje, nie je nič, čo by som nemohla zvládnuť. Usmejem sa a spýtam sa, prečo to robí
  • lebo je ako dieťa. Dieťa ak niečo nevie, rozbije napriek napríklad vázu, lebo nejaký pocit či problém zatiaľ nevie lepšie riešiť, ako takto na seba upozorňovať
  • kto nás hnevá, nerobí to naschvál kvôli nám, ale kvôli sebe. Ak by vedel lepšie riešiť problém, riešil by ho inak, nie cez nervy, ale cez skúsenosť či racionálne riešenie
  • dotyčný nás alebo my jeho hneváme preto, lebo sme mu pravdepodobne poukázali na jeho slabú stránku. Nahnevá sa na nás alebo my na neho, lebo je/sme ako dieťa, ktoré rozbíja vázu (vzťah), lebo ho štve niečo, čo nevie riešiť inak než tak, ako to robí
  • prijatím slabej stránky sa stávame/stáva človek bohatším. Má sa viac rád. Kto si neprizná svoju slabú stránku, zostáva v bludnom kruhu svojho falošného ega.
Návod ako odpúšťať a byť vnútorne vyrovnaný

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: