“My ženy to nemáme v živote ľahké.” Často si povzdychne nejedna žena. Veta, ktorú ste určite už veľa krát počuli a na vlastnej koži možno aj pocítili. Najprv to všetko začne menštruáciou, pokračuje pôrodom, potom príde rodina a tá so sebou prináša ako radosti tak aj starosti. Práca, deti, manžel, varenie, pranie, žehlenie, umývanie riadov, upratovanie. A večer, keď už konečne príde čas, aby ste si mohla nájsť nejakú tú minútku pre seba sa na Vás smutne alebo aj arogantne pozrie manžel so želaním v očiach, čakajúci na lásku a opateru. Nikdy nekončiaci kolotoč.

isle-of-skye-1973528_1280Čas ubieha, a život nám prináša stále nové zážitky, podnety a problémy, ktorým treba venovať pozornosť. Akosi nám však pri tom zhone nezostáva čas na seba, na naše záľuby a sny. Tie posúvame niekde do budúcnosti, schovávame do šuflíka v domnienke, že sa k nim vrátime, keď sa vyriešia problémy, ktoré nás práve neúprosne pália. A tak čakáme, roky plynú, pomaly starneme, ale čas pre seba si stále nevieme nájsť. Naša duša, naša životná iskra pomaly zhasína, nevieme sa napojiť na seba, na rieku života, ktorá je našim zdrojom inšpirácie a sily. Stáva sa z nás vyprahnutá púšť. Každým dňom, kedy potláčame svoje potreby sa naša ženská kreatívna duša oslabuje, postupne stráca silu a z veľkej silnej rieky sa stáva potôčik, ktorý je stále slabší a slabší. Vždy, keď uprednostníme všetko a všetkých okolo nás pred sebou samou, napomáhame tomuto procesu a nevedomky sa oslabujeme. Navonok možno vyzeráme, že je všetko v poriadku, svojmu okoliu nič neukážeme, veď predsa nechceme, aby sa trápili. Namiesto toho, aby sme nasledovali volanie svojho vnútra, ho radšej zatlačíme niekde, kde ho už nebudeme počuť. Nechceme ho počuť, lebo nám to prináša smútok a bolesť z toho, že sa nevieme pohnúť z miesta, že nenachádzame potrebnú iskru na zapálenie ohňa v našom srdci. Emócie vyvolané potláčaním svojho ja však nebudeme môcť donekonečna ignorovať lebo príde deň, keď ten tlak musí ísť von. Môže to ale potom vyzerať ako výbuch atómovej bomby, ktorá zničí všetko okolo seba, to čo sme dlhé roky budovali, jednoducho všetko ako dobré tak aj zlé.

Každý živý tvor má potrebu “ísť domov”, byť sám sebou. Každá žena intuitívne pociťuje, keď prišiel ten správny čas, lenže iba málo z nás nasleduje toto volanie. Nemožno ho neustále potláčať lebo naša životná sila, naše vnútorné bohatstvo a vitalita je priamo závislá od našej pozornosti. Opačne, žena stráca vitalitu a stane sa “mŕtvou”. Koľko krát ste išli po ulici a namiesto ľudí plných sily a života ste videli iba chodiace mŕtvoly. Takáto žena zanedbala svoju potrebu ísť domov, domov ku svojmu ja, nevenovala mu pozornosť. Stratila spojenie so svojou vitálnou ženskou dušou, a tým stratila samu seba. Našťastie aj takto “mŕtva” žena vie nájsť cestu späť.

Účinným liekom je znovu nazrieť do svojho vnútra a načúvať. Naučiť sa rozoznať hlas svojho “ja” od ostatných zvukov a hlasov a začať ho počúvať a nasledovať. Je to volanie prastarej matky, hlas intuície, ktorá žije vo všetkých nás a ktorá k nám všetkým neustále rozpráva, ktorá nás hladí a nekonečne miluje. Je čas načúvať svojmu srdcu. Všetky ženy si aspoň v hĺbke duše pamätajú, čo znamená byť samou sebou, divokou, neskrotnou ženou a matkou, byť v spojení so Zemou, s prírodou. Táto prirodzenosť je v našich kostiach, je v našom genóme. Musíme sa opäť nájsť, aby naše posolstvo, naše jemné ale pritom nekonečne silné energie mohli prestúpiť a oslobodiť náš svet od predsudkov a negativity, ktorá nás všetkých zabíja. Začnite projekty, záľuby, ktoré ste dali bokom pre pokoj v rodine, alebo pre rôzne iné dôvody. Tancujte, meditujte, kreslite, píšte, šite, jednoducho niečo začnite tvoriť. Tvorivosť je cesta, ako znovu rozpoznať a nájsť samu seba. Kreativita je pohyb, ktorý Vám rozohrá každý kúsok Vášho uboleného tela a duše.

Pre ženy, ktoré práve hľadajú samé seba ale aj pre tie, ktoré sa už našli, poriadam šamanské tancovanie spojené s meditáciou. Podrobnejšie informácie nájdete na mojej webstránke: www.alicia.sk

Termíny meditácií a iných podujatí nájdete v našom kalendári.

Niečo pre ženskú dušu…
Tagy:    

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: