vitannikHeaderNiekde je pes zakopaný. Niečo nerobím dobre, zatiaľ neviem čo. Potrebujem nasadiť stopovacieho  psa, nech vyňuchá toho zakopaného. Deje sa pravý opak toho, čo som chcela surovou stravou dosiahnuť, ba dokonca sa cítim ešte horšie.

Napríklad sa mi akurát nechce vstávať a cvičiť žam-žung. Som rada, keď vstanem načas do práce. Úplne mi chýba vnútorná motivácia s radosťou vstať a dopriať si polo hodinku meditačného cvičenia. Oveľa viac mi vyhovuje zaklapovať budík a užívať si pol hodinku driemot. Od víkendu sa mi ohlásila jarná alergia na peľ brezy, liesky a ešte nejakého stromu. Cítim ako sa mi durí sliznica v nose, oči ma niekedy škrabú. Pokožku mám zapálenú ako tínedžer. Je možné, že potreba spánku súvisí s tým, že moje telo s niečím bojuje. Aj minule som to takto vypozorovala, budem sledovať ďalej. Čo sa týka tej pleti, mám pár podozrení:

  • Málo pijem
  • Reagujem na nejakú potravinu
  • Som znova tínedžer 😉 (toto to asi bude)
  • Čistím sa (detoxikujem) a keďže málo pijem, ide to cez pokožku

Konzekvencie: postaviť si džbán s vodou na stôl a viac piť. Potraviny neviem aké mám vylúčiť, možno citrusy vynechám ako prvé.

Včera som si bola dať ovocný a zeleninový šalát v reštike, kde môžeme platiť firemnými gastráčmi. Nie je to Raw reštika, ale majú v strede reštaurácie šalátovo-ovocný bufet a tak som ho vyskúšala. Keďže som čítala, že melóny telo strávi ako prvé, tak som začala nimi, potom ostatným ovocím a na konci som si dala miešaný šalát. Aby som to nemala také jednoduché, tak párik vedľa mňa si dal čerstvé palacinky, ktoré rozvoniavali na celú sálu, keďže tam všetko robia čerstvé. Bola som pevne rozhodnutá, si tiež takéto fantastické palacinky s tou nutelou a kopou šľahačky na nich dať, kašľať na surovú stravu! 7031330-funny-bobby-bubbleLenže ako som dojedla, bola som taká plná, že palacinky by už nevošli. Tak som si povedala, že ako budem vychádzať, pravdepodobne pôjdem cez ich shop plný maškŕt a dobrôtiek,  kašľať na surovú stravu a kúpim si tam niečo. Lenže, východ nebol cez shop ale priamo na ulicu a tak som teda vybehla von, že to asi nemá byť. Ďalší pokus o sabotáž bol navečer. Zbehla som do miestneho obchodu kúpiť triesky. Šla som hneď po práci, doma som ešte nejedla.  Povedala som si už po tretí krát tento deň: kašľať na surovú stravu, kúpim si hociakú maškrtu alebo chipsy! Lenže triesky nemali a zase som žiadnu maškrtu nekúpila! Takto dopadol môj včerajší boj. Zakaždým som sa na tom smiala, aké udičky mi univerzum dáva. Asi mám vydržať teda. Momentálne cítim viac boj, ako pohodu a to sa mi nepáči. Je možné, že je to prechodná fáza a potrebujem len vydržať. Keď sa pozriem do seba a spýtam sa môjho tela čo chce, cítim jednoznačnú odpoveď: živú stravu. Toto precítenie si odteraz ordinujem na každú chvíľu, keď budem mať chuť kúpiť si palacinky napríklad. Som zvedavá na odpoveď :). Let´s go, ideme sa hrať!

A inak ani Dadkin pokus spraviť si pečené zelerové hranolky včera nevyšiel. Kúpili sme zeler a nechutil nám surový, lebo bol celý horký, tak Dadka že si ho dá do trúby a opečie. Lenže namiesto chrumkavých zlatých hranolčekov mala chrumkavé čierne čudá, keďže na ten plech v rúre zabudla! Asi jej tiež niečo chcelo univerzum naznačiť? 😉 Večer sme mali fantastickú rajčinovú „polievku“ a potom rukolový šalát. Dokonca už aj prvé klíčky sme mali, za dva dni boli hotové. A v nakličovacej nádobe už rastú ďalšie mňamky!

Včera bol u nás Jožko a priniesol pár spodkov na kuchynské skrinky. Dokonca už aj doska je objednaná, paráda, už sa to blíži. Ešte potrebujeme časť kuchyne vymaľovať, už sa mi aj snívalo, že ju maľujem. 🙂 A potom ešte montovať, chlaničky vymeniť, vŕtať, maľovať… a bude kuchyňa k centru hotováááá. 🙂

Denník vďačnosti:

  • Ďakujem za zaujímavé skúsenosti pri zmene stravy, za pocity, udičky, vnímanie.
  • Ďakujem za rannú prechádzku.
  • Ďakujem za inšpiráciu, ktorá ku mne každý deň prichádza.
  • Ďakujem za pohodu v práci, aj keď sa dejú veľké veci.

Tu mi napadá, že čoraz častejšie sa pristihujem pri pocite „neviem, čo si mám o tom myslieť“. Nie je už len táto samotná veta absurdná? Čo si „mám“ myslieť? Akože podľa koho mám? Keď idem hlbšie, tak cítim, že niektoré situácie nechcem hodnotiť. Sú také, aké sú a nič. Nemám ani negatívne, ani pozitívne pocity, som voči tejto situácii ľahostajná. Niekde na pozadí ale cítim, že tam ešte škrabú staré presvedčenia ako „treba si vytvoriť názor“, ako vyslovené, či nevyslovené otázky zúčastneného okolia: „čo si o tom myslíš ty?“. Jednu takú sitáciu akurát prežívam a som zvedavá na reakcie, keď vyslovím moje „Je to tak, ako to je a nič si o tom nemyslím.“ 😀

S týmto sa dnes lúčim, prajem vám krásny deň,

dočítania priatelia.

 

 

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Pokus o sabotáž
Tagy:            

2 thoughts on “Pokus o sabotáž

  • 11. marca 2015 v 10:43
    Permalink

    Ja by som to tipoval na celkom slušný detox a preto aj tá únava 🙂
    Ináč, „Dahlke/Choroba ako cesta“ pekne píše o alergii na str. 65 … niečo tam píše o potláčaní agresie a pod. … , ale možno je to úplne mimo misu 😀
    Ináč on je zrovna ten typ provokatéra, ktorý vraví – „jedz načo máš chuť“ a doporučuje riešiť v prvom rade svoju psychyku (dušu), ale vo vzájomnej kombinácii, to môže byť celkom slušná transformačná sila 😀
    Ja som ale tiež unavený a už 5 deň vynechávam rekapituláciu a veľmi ťažko sa mi vstáva a v životospráve som takmer nič nezmenil, až na náš seminár k 1. čakre (už sa teším na 2. cez tento víkend), kontemplačnú školu, matrix energetix, šamanský bubon a to sú len tie hlavné aktivity, takže analyzovať spúšťač tejto únavy vôbec netúžim, jednoducho idem ďalej a tie sánky stále viac zrýchľujú. Čo je pozitívne – úžasné, že väčšinu času sa fantasticky bavím a len niekdy ma „prepadne“ strach (obava), ako to dopadne, ale potom sa opäť smejem, lebo to je vlastne moja brzda a teraz vôbec nechcem nejako intenzívne brzdiť, iba tak raz za čas, aby sa nepovedalo, že to neviem 😀 😀 😀

    Odpovedať
    • 11. marca 2015 v 11:41
      Permalink

      Dnes uz chlontam vodu, nech sa trochu precistim. Len dva-tri pohare vody denne je ozaj malo :/. Teraz mam uz tri-styri v sebe, tak sa tesim 🙂
      Idem sa ja veru riadit tym „jedz na co mas chut“. 🙂

      Moja alergia je jednoznacne boj a a aj viem s cim. Uz som ju o dost redukovala „dohodou“ s nou, ze este chvilku potrebujem v tejto situacii zostat. Uvidim, nakolko sa mi to podarilo.

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: