Je ukrytá medzi vrchmi. V bývalom kráteri. Priamo sa tam nedostanete, iba na kľukato. Banská Štiavnica je vraj ako krásna žena, okamžite opantávajúca vaše zmysly a plnú pozornosť. Kto na ňu raz položí oči, túži sa opäť vrátiť. Avšak jej duša bola vyrabovaná; jej vnútro násilne odňaté; a tak ich hľadá späť. U tých, ktorí sa jej zadívajú do očí na príliš dlho. Ja som cítila jej silný magnetizmus a vedela som, že zostať na dlhšie, vyjem s vlkmi už naveky, sprchujem sa maximálne raz za týždeň a zrejme sa v už živote nevrátim medzi ľudí.

Môžem vás uistiť, že je aspoň tak krásna ako žena, ktorá mi tento príbeh vyrozprávala. Ďakujem Maruška.

Niekto iný tvrdí, že vás jednoducho stiahne svojou dutou hĺbkou do hĺbky vašej vlastnej. A tam už stojí a kráča každý sám za seba. Ak svoju hĺbku ustojí, prislúcha mu slobodne sa rozhodnúť, či zostať, alebo odísť.

Moja romanca so Štiavnickým vrchmi a dolinami bola a nebola iná. Usilovne som vizualizovala žltý bager, isté ulice by mohli rozprávať príbehy; takmer som prišla o močák a istým spôsobom aj o panenstvo. Miesto Princa som zbalila rusovlásku a hrala verejne na klavíri (45 sekúnd Kohútika Jarabieho, ale hrala. Na verejnosti.)

Celé by to mohlo začať tým, ako na cestu padli hmly Avalonu, víly vili vence a vlci vyli na privítanie; a ja som miestami rozmýšľala, že koľkými dimenziami sa to prechádza cestou do týchto vrchov.

SONY DSCNašla som domček ako z rozprávky a v ňom to, že domov nie je miesto, ale pocit. Cítila som sa ako dievčatko so zápalkami, až na to, že to teplo bolo skutočné.

Stretla som Poseidona. (Pre kontext: bradatý chlapík v bare sa mi tak predstavil. Nič nebolo; ale lúbilo sa mi to. V Bratislave sa mi ako Pán Morí ešte nik nepredstavil. Má to štýl.)

Príbeh o žabom Džízsovi sa po rokoch dostal na verejnosť. Rusovláska to predýchala; ale tvárila sa;  že by to na mňa nepovedala.

Odchádzala som s desiatimi eurami v podprsenke. Nepýtajte sa ako; prečo tiež presne neviem; holt rusovlásky.

Odchádzala som aj s predsavzatím do nového roka konečne sa poriadne naučiť hrať  Johnyho Casha na klavíri, aby som potom mohla po podnikoch ohurovať ľudí a z clivoty spravila umenie.

 No udialo sa aj niečo iné.

Už dlhšie si totiž periférne všímam istý vzorec správania, ktorý zatiaľ predávam ako čistú roztopaš, ale ako sa hovorieva, v každom vtipe je kus pravdy.

Nechávam neznalých ľudí hádať môj vek a neprimerane sa teším, keď ho o pár rokov podsadia. Keď sa omylom dostanem do mesta, zrazu vnímam rozdiel medzi mladosťou tých mladých čučoriedok a mojou vlastnou. Ujde mi polohlasne ježiší keď mi napadne, že medzi nami vlastne už môže ležať že dekáda.

Môj tiahnuci sa vtip na tému ešte-pár-mesiacov-nemám-tridsať a som-tým-pádom-úplne-mladá-čučoriedka má teda viacero podôb. Humor ale bokom, eseciálne ide o dva hlavné motívy:

  • Som alebo nie som dostatočne fresh vrátane všetkých mojich zvyšných vajíčok (tik, tik, tak), aby som išla zdanlivo bezmogovo za hlasom svojej intuície, a zároveň sa nevzdávala predstavy rozkošných bábatkovských ručičiek a nožičiek v mojom živote?
  • Dievčatko či žena? Dievčatká vraj túžia po láske; a ženy ju tvoria. A podstatnejšie, chcem byť dievčatkom či ženou? Blíženci to majú tažšie; my chceme byť totižto všetkým, ale vždy len na chvíľu 😀

Štiavnica rozohrala tieto dva Leifmotivy plným spádom.

amy_walk

V moment, ako čašník položil pohár červeného na drevený stôl, ani nie desať centimetrov od lemu mojich snehovobielych šiat som vedela, že v ten večer ešte prebehne alchýmia. Bola by som prisahala, že cítim, ako sa tá biela a červená do seba navzájom vpíjali pohľadmi. Ako veľmi sa potrebovali spojiť.

 

Ako veľmi som zistila na druhý deň ráno, keď som mala takzvaný waking-up-of-shame, voľným prekladom zľahka zahanbujúce prebúdzanie sa, ekvivalent takzvaného walk of shame, teda chodníka hanby (prípad, kedy idete domov z párty poprípade afterpárty poprípade z neplánovanej prespačky *žmurk* a je to na vás vidieť a stretávate iných ľudí, idúcich…do práce.)

***

Precitnem a smädí ma.

Toto nie je moja posteľ. Ježiší kde to som.

Reality check. Štípem sa do predlaktia. Autschie. Nesnívam, som hore.

Pozriem sa von z okna. Nevidím nič, len hmu.

Štipla by som sa ešte raz, preistotu;  ale ešte ma bolí prvý štipanec.

Obhliadam svoje bezprostredné okolie a ďakujem všetkým svätým, že som po ceste do postele mala tú súdnosť schmatnúť fľašu s vodou.

Pri obhliadke šokovane zisťujem, že v posteli na druhom konci izby leží spiaci muž, ktorý sa na niekoho výrazne podobá. Wtf ?? Bola by som prisahala na Panenku Máriu Guadalupskú, že som domov šla sama.

Chytá ma mierna, ale iba mierna panika a v letku zvažujem dôveryhodnosť mojich vnemov a pamäte. Zároveň rozmýšľam, či sa tam vedľa nenakuschlujem, šak keď už je to teda takto.

Vzápätí som veľmi vďačná, že som tak neučinila. Ušetrila som si zrejme siahodlhé vysvetľovanie Lulu a jej manželovi.

Nasledujúci šok zažívam, keď odkrujem perinu. Niežeby som prvýkrat vstávala v tom, v čom som si predošlý večer líhala; ale v bielych šatách s vínovočervenými fľakmi ako lúčne kvety som teda ešte nevstávala.

Fazit?

Všetky moje vajíčka sú najviac fresh. Koniec diskusie.

A možno ani Maruške pri outsourcovaní jahôd u Dvanástich mesiačikov vlastne ani nešlo tak o tie jahody. Vyskórovala svoje ženstvo.

 

Top image courtesy of Tania ART. 


Najbližšie udalosti:

18. decembra 2017 - 24. decembra 2017

Happy Joga – 19.12.2017 17:30 - 18:45
Snívači - Joga spánku a snov – 19.12.2017 19:00 - 20:30
Vedená meditácia – 22.12.2017 18:00 - 20:00

8. januára 2018 - 14. januára 2018

Mesiac s Archanjelmi - Zdravie, vzťahy, práca a vnútorné vedenie – 08.01.2018 - 04.02.2018 Celodenná

15. januára 2018 - 21. januára 2018

Prechod bránou I. – 19.01.2018 - 21.01.2018 17:00 - 13:30

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Pravda v červenom víne a Banskej Štiavnici

2 thoughts on “Pravda v červenom víne a Banskej Štiavnici

  • 21. decembra 2015 v 15:20
    Permalink

    „…zdanlivo bezmogovo za hlasom svojej intuície, a zároveň sa nevzdávala predstavy rozkošných bábatkovských ručičiek a nožičiek v mojom živote“.
    Nie je mi jasne to „a zaroven sa nevzdavala…“.
    Co tak,
    „idem zdanlivo bezmozgovo za hlasom svojej intuicie ktory ma neomylne privedie k rozkošných bábatkovským ručičkam a nožičkam v mojom zivote“
    ?

    Odpovedať
    • 22. decembra 2015 v 13:40
      Permalink

      Ron – dakujem.

      Nieco podobne som nedavno chcela pocut od svojho tatina. Vdacna, ze to prislo od Teba.

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: