Napísal mi jeden mladý muž. Akurát som sedela vo vlaku a rozjímala a pustila sa s ním do rozhovoru o tom, ako sa dostávam do radosti a vďačnosti. A písali sme si to tom, ako sa dostať ku koreňu svojej nespokojnosti a prísť na to, kde strácame svoju silu. Ako byť napojený na svoj vnútorný zdroj a byť v prítomnom okamihu.

man-888591_1280

ML: Rád by som sa naučil byť stále usmiaty.

T: Noooo to ti verim!!! Čo ti v tom bráni?

ML: Nič mi v tom nebráni, len ako na to?

T: Aké by to bolo,  keby sa rozhodneš odteraz na všetko reagovať s úsmevom?

ML: Asi fajn, len dokedy nezabudnem.

T: Čo ta hodí do zabudnutia?

ML: Realita.

T: Nerozumiem.

ML: Svet v ktorom žijem.

T: Aké by to bolo,  keby sa rozhodneš odteraz na všetko vo svete v ktorom žijes reagovať s úsmevom?

ML: Dokážeš to?

T: Áno. S  vďakou za každú situáciu.

ML: Čo ti pomáha udržiavať tú vnútornú radosť?

T: Vedomie prítomného okamihu.

girl-2696947_1280

ML: Lenže myseľ ulieta a nechce byť tu a teraz.

T: Preto ju možno pozorovať a nenechať sa vtiahnut do jej deja… a ak sa nechať, tak si uvedomovať zároveň aj pozorovateľa aj myslenie.

ML: Takže je to tréning ako sa od nej oddeliť.

T: Ani nie oddeliť, skôr sa s ňou len neidentifikovať a vo vedomom pozorovaní ju naviesť na kreatívne a pozitívne myšlienky.

ML: Snažil som sa o to viac ako 15 rokov cez hindu učenie.

T: Wow.

ML: Asi mi chýba inteligencia čo dokáž rozlišovať.

T: Pozoruj čo riešiš. Aké su tvoje nie len myšlienky, ale aj pocity, emócie. Čo sú spúščače, aké presvedčenia…, vzorce správania.

ML: Nízke sebavedomie.

T: Výborne… pozoruj odkiaľ pramení, kedy ťa ovláda, čo je jeho základom.

ML: Neúspechy.

T: Čo je neúspech?

ML: Je to nenaplnenie snahy.

T: Výborne. nenaplnenie snahy… koľko tvojej sily závisí od tohto ne/naplnenia?

 

ML: No niekedy je to ako by som ťahal na lane kamión. Akoby okolnosti boli v presile. Celý život.

T: Znamená to, že tvoju silu odovzdávaš do ne/úspechu?

landscape-2124113_1280

ML: Áno.

T: Aké by to bolo, keby si sa toho vzdal?

ML: Nemôžem byť nečinný.

T: Ja nepíšem o nečinnosti, ja píšem o vnútornej sile a spokojnosti a radosti nezávislej od vonkajších okolností.

ML: Takže sa nedá vzdať činnosti. Radosť znamená dostatok.

T: Súhlasím… dostatok vnútornej sily, v rôznych podobách.

ML: Ako získať vnútornú silu? A ako súvisí s vôľou?

T: Na vnútornú silu sa stačí napojiť a prestať ju odovzdavať do vecí/situacíi, ktoré ju zožerú a zacyklia. Lipnutie je ten problém. Môžem nieco chciet, ale nesmiem na tom lipnúť.

ML: Čo znamená napojiť? Odkiaľ pochádza?shell-2546312_1280

T: Ja to napojenie cítim ako nekonečný zdroj v mojom vnútri.

ML: Takže duchovný zdroj.

T: Aj tak to môže byť nazvané.

ML: A čo rozhorí v tebe vnútornú silu? Meditácia? Alebo tu a teraz? Pozitívne slová?

T: Vedomé bytie.

ML: Čo znamená?

T: Uvedomujem si každý moment (alebo sa aspoň o to pokúšam), a uvedomujem si nádhery okolo mňa, vo mne.

ML: Aha, takže vďacnosť.

T: Vďačnosť za okamihy.

ML: Takže vďačnosť prináša úsmev na tvári.

T: Nemusia byť všetky „pozitívne“, ďakujem za všetky.

ML: Najviac ma posunuli negatívne zážitky. Ďakujem ti za tvoj čas a spoločnosť.

T: Ďakujem.

Mladý muž, ďakujem Ti za tento rozhovor a za uvedomenia, ktoré som si mohla vďaka nemu pripomenúť.


Najbližšie udalosti:

19. decembra 2017

Happy Joga – 19.12.2017 17:30 - 18:45
Snívači - Joga spánku a snov – 19.12.2017 19:00 - 20:30

22. decembra 2017

Vedená meditácia – 22.12.2017 18:00 - 20:00

8. januára 2018

Mesiac s Archanjelmi - Zdravie, vzťahy, práca a vnútorné vedenie – 08.01.2018 - 04.02.2018 Celodenná

19. januára 2018

Prechod bránou I. – 19.01.2018 - 21.01.2018 17:00 - 13:30

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.
Rád by som sa naučil byť stále usmiaty

3 thoughts on “Rád by som sa naučil byť stále usmiaty

  • 7. septembra 2017 v 7:10
    Permalink

    Dakujem Anastasii za komentar na fb, v ktorom mi pisala, ze su situacie, do ktorych usmev nepatri – napriklad smutok. Moj pohlad je na to nasledovny:
    Aj smutok, aj smiech su nasou sucastou, sucastou tychto kolobehov. Nie je ale mozne (pre mna), aby ked citim smutok vymizlo aj vsetko krasne a radostne. Je to neustale sucastou pritomnosti.

    Odpovedať
  • 2. októbra 2017 v 19:04
    Permalink

    Pre mňa je život súhrou udalostí, ktoré vnímam/zažívam a jej výsledok (tejto súhry) určuje spôsob, ako hospodárim so svojou pozornosťou. Tieto udalosti ma učia naučiť sa používať pozornosť. Nepotrebujem byť non stop šťastný, alebo byť bez prestávky naplňovaný mojim pokrokom (úspechom). Mám momenty, keď potrebujem spomaliť, alebo sa utiahnuť do seba a vychutnať si to a potom mám momenty, keď potrebujem ísť na plný plyn a vychutnať si to. Viem si vychutnať aj plač a smútok…v zmysle precítiť ho do hĺbky na toľko, aby som si ho mohol v danom momente uvedomiť, aby som mohol pochopiť, prečo práve teraz – práve tento pocit vyžaduje moju pozornosť a nasledovne, keď to odo zneje, byť z toho šťastný, lebo si opäť uvedomím, že mi to umožnilo odložiť ďalšiu záťaž – cítim tú ľahkosť, ten rozdiel. Umožnilo mi to vyrovnať (vyvážiť) sa so situáciou (putom), na ktorej som bol závislý. Putá a zväzky nie sú zlé, ale ich účelom je presne to, čo už vystihuje ich názov. To neznamená, že napr. manželstvo, alebo rodičovstvo, či priateľstvo nemá zmysel. Len to možno nemusí byť zväzok, alebo puto (väzenie) a možno úplne stačí, ak je to úprimná radosť z blízkosti, či z momentu (ľahkosť) a z tejto možno zdanlivej nepodstatnosti môže narásť dôvera, ktorá umožňuje uvoľnenie mojej pozornosti – môjho dychu. To ale neznamená, že prestanem byť zodpovedný, práve naopak. Stále viac a viac mi bude jasná moja zodpovednosť za moje rozpoloženie a za situácie, do ktorých sa dostávam. Každá z nich ma vzdeláva a tak by som k nim možno mohol pristupovať s úctou a pokorou, ako sa patrí pristupovať k učiteľovi. Cítenie môže byť kľúčom k veľa otázkam, ale tak isto je to aj s úprimnosťou. Úprimnosťou ku mne samému. Je to voľba. Pomaly a niekedy rýchlo mi to pomáha odkladať masky, v ktorých sa sám pred sebou skrývam a pretvarujem. Moje okolie s tým môžem popliesť, ale mňa len veľmi ťažko. Veľa mojej nespokojnosti možno pramení práve z mojich masiek a pretvárok. Postupne ako šupka cibule som si schopný viac a viac uvedomiť seba samého, presne takého, aký v skutočnosti som a prijať sa taký – úprimne a láskavo. Je to proces, ktorý je cestou, ktorú potrebujem prejsť. Niekedy sám a niekedy v spoločnosti. Teším sa z každej možnosti, vďaka ktorej si môžem lepšie uvedomiť, čo vlastne potrebujem, čo ma napĺňa a uvoľňuje tú skrytú silu vo mne. Tá potom s ľahkosťou a bez väčšieho úsilia poháňa moju radosť, spokojnosť a chuť niečo tvoriť. Spokojnosť s tým, aký som, s tým, že je teraz a že toto „teraz“ jednoducho je. Na „teraz“ netreba žiadnu snahu a tým odpadá aj veľká časť potreby posudzovať sa príliš prísne/vážne s „pred tým a potom, resp. okolo mňa“. Táto prílišná snaha posudzovať, je ale po istú časť mojej cesty možno nevyhnutná a umožňuje mi prežiť a preto ju nechcem označkovať ako zlú. Bola súčasťou môjho presvedčenia a teraz už nie až tak. Dovolím si meniť môj pohľad tak dlho a tak často, ako to budem potrebovať, aby som lepšie chápal moje potreby, cítil sa silnejší a dobre. Cítil, že moje sny majú svoj účel a že presne zapadajú do mojej cesty (predstavy), že sa menia od môjho rozpoloženia a čím som vyrovnanejší, tým krajšie, jednoduchšie a účelnejšie vedia byť a tým ľahšie sa mi aj dosahujú. Uvedomil si, že sen a cesta sú súčasťou mňa a majú v mojom bytí svoje miesto, že sú len také dobré, aké si ich viem predstaviť. Dovolil si prijať, že to, čo sa okolo mňa deje, je mojou voľbou a ja to môžem zmeniť – ak chcem a môj úmysel je dostatočne úprimný. Úprimný úsmev je pohon, je sila, ktorá vyviera zvnútra, je niečo ako indikátor toho, ako to vo mne práve vyzerá a zdroj tejto sily je možno niekedy zahalený tajomstvom, ktoré ale dokáže odhaliť každý iba sám za seba. Môže byť a aj je pre mňa veľkou inšpiráciou smerom von a aj smerom dnu.

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: