praying-monk-burmaAko som si včera čítal článok od Sash a jej pozorovaní – výskume svojich stravovacích návykov a nasledovných odhaleniach vzorcov správania, povedal som si, toto by som mohol skúsiť aj so svojím „problémom“ s priberaním. Nie žeby to bol problém, je to skôr príznak. V každom prípade som svoju „štíhlosť“ (85 kg / 196 cm) považoval za následok zmeny životosprávy pred cca. 3 rokmi, kde som postupne až do dnešného dna prechádzal stále viac na surovú stravu (dnes cca. 70%) a min. rok na jar sa mi váha proste zastavila na 85 kg. Trochu som potom ešte pri opakovaných problémoch s trávením pred letom schudol až na 79 a potom som sa na jeseň vrátil opäť na 85 a od vtedy oscilujem okolo +/- 2 kg. No a samozrejme by som mal rád „pekné“ svalstvo na tele (nie žeby to teraz bolo škaredé, ale +  10-15 kg funkčnej svalovej hmoty a rovnomerne rozdelené, by boli úplná „pecka“ a ak to nemá byť, nevadí), ale momentálne sa to proste nejako nedarí a nebolo mi jasné, že čo a či je niečo za tým aj iné ako strava. Niekedy proste treba iného vedca – pozorovateľa – zrkadlo, aby sa mohol udiať nákop 😀 a preto je super to pozorovanie, lebo potom netreba nič vymýšľať od znova (možno sa nedá nič vymyslieť, lebo všetko už je vymyslené?) a stačí len odkukávať 🙂 Takže som si počas dnešného ranného žam žungu spravil cestu do môjho trávenia, či tam všetko funguje ako má. Bolo to tam všetko do pohody. Všetko zdravé ako repa. Smeroval som teda do tela otázku, „Bráni mi niečo v optimálnom vytvorení svalovej hmoty?“. Chvíľu sa nič nedialo a po chvíľke sa obraz zmenil a objavil som sa v horách na zatrávnenom krásne zelenom kopci, kde sedel asi 14 ročný chudý chlapec s vyholenou hlavou, bosými nohami v oranžovo-červenom rúchu a pozeral veselo do doliny. Pozdravil som ho a on mi hneď odzdravil, pri čom sa na mňa pozrel a kýval uznanlivo hlavou. „Dal som sľub striedmosti“, vraví mi a ja kukám ako puk, lebo som si myslel, že som túto tému už vyriešil v inej rekapitulácii. Chvíľu som sa na neho prekvapený mlčky pozeral a vnímal jeho pokojný úsmev. Bolo to pre neho úplne jasné a jednoduché…až som mal pocit, že sa trochu čuduje, prečo som prišiel až teraz. Pobavilo ma to a len tak zo srandy som mu navrhol, že „už ten sľub nepotrebujeme, lebo v tomto živote mníchom nie som“ a prvé čo spravil bolo, že si v okamihu vyzliekol svoju róbu a hodil ju smerom do doliny. Vietor ju začal unášať smerom do výšky a preč a bolo po paráde…obraz sa vypol a ja som sa smial. Tak som teraz zvedavý, ako bude tento môj príbeh pokračovať. V každom prípade som z nejakého dôvodu od včera rána intuitívne, opäť zaradil jednoduché silové cvičenia (napínanie všetkých svalov na tele v kliku – toľko, koľko pri pravidelnom dýchaní bez problémov vydržím) 2x denne do môjho výskumno-pozorovacieho programu 😀

Sľub striedmosti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: