Laura McKowen vedie výborný blog. Už dávnejšie som v ňom natrafila na jeden fenomén, oskúšaný fázovito na vlastnej koži.

Dovoľte, aby som vám predstavila Tehotenský kódex Laury McKowen:

  • Tvoj pocit pohody je na prvom mieste.
  • Ak sa to necíti dobre, nerob to.
  • Buď suverénne sebecká so svojou energiou a časom.

Pre tých, ktorí už chápu, čo sa chystám elaborovať, žmurk. Ale zostaňte aj na príbeh, je fajný.

Ženy, ktoré už nosili pod srdcom dieťa, to poznajú.Tie ostatné si to vedia načítať a myslím, že svorne potvrdia jedno: že sa počas tehotenstva vytvoril posvätný priestor pre ne (bábätko inkluzíve), ktorý ochraňovali. Ich potreby boli všeobecne rešpektované a akceptované.

Si unavená? Oddýchni si. Tú tašku ti odnesiem. Máš na niečo chuť? Tu to máš a je to v poriadku. Na niečo chuť nemás? Je to rovnako v poriadku. Chceš prespať len tak celý pondelok? Aký nádherný nápad. Nemáš odrazu náladu ísť tam, kam si sa už sľúbila? Nechoď, a aj to je v poriadku. Rozplače ťa pohľad na starčekov držiacich sa za ruky?  Plač, veď je to také krásne. Existuje niekto, kto by nepustil tehotnú ženu sadnúť si? Myslela som si. Zrazu sa vám ujde najpohodlnejšie miesto, deka na kríže a dostávate veci zadarmo.

Takže predstavu o čom hovorím už máte. Hnevá sa niekto na tehotnú ženu? Vyčíta jej niekto, že dáva seba a svoje potreby, láskavo, ale rozhodne, na prvé miesto?  Nie.  Pretože nosí v sebe nový život. A všetci intuitívne rešpektujú jej právo na zabezpečenie vlastného pocitu pohody, esenciálneho pre jej prežitie, prežitie jej dieťaťa a tak celého rodu.

Moja epifánia spočíva v tom, že každá žena v sebe neustále nosí nový život.

Ona privádza na svet teplo domova.

Jedlo na stôl.

Krásu.  Kvety.  Uspávanky.

Dotykom privádza život späť do miest, kde prestal pulzovať.

A preto má neustále právo Tehotenského kódexu. Pretože jej schopnosť vniesť nový život je vzácna a potrebná.

No ale kde je tá vlastná koža, pýtate sa.

Približne rok predtým, ako som u Laury objavila tento kódex, mi ho moje vnútorné dieťa objasnilo vcelku polopatisticky a vcelku nečakane. Istú nemenovanú jeseň som išla z Rače, keď mi už po dvadsiatykrát za sebou volal môj Tyran (normálne v 3D volal, na mobil). Viete rovnako dobre ako ja, že by to nebolo pekné, keby som zdvihla. Rozmýšľam, ako publikovatelne a lyricky opísať stav môjho žalúdka. Prozaicky by sa dal opísať ako zovretý. U vtáčikov sa táto reakcia na nebezpečenstvo tuším volá fight or flight mode ( bojuj alebo zdrhaj ), pri ktorom pri ohrození zároveň automaticky vypúšťajú obsah svojich čriev 😀  aby boli ľahší a rýchlejšie zdrhali. Takže to by sme mali.

Kefiredže som zároveň v tú dobu aktívne premýšľala o zmysle života a funkcii mojich reprodukčných orgánov  ( tik,tik….Matúš mal si pravdu, tie hodiny  %$&*& fakt existujú )  –  na chvíľu som si predstavila, ako by to vyzeralo. Kebyže som práve tehotná a zažívam to, čo som vtedy zažívala. Pripomeniem – z púheho zvonenia telefónu, a to sme sa ešte stále nedostali k opisu pocitov pri osobnom stretnutí s Tyranom.

 

Tá predstava bola, nazvime ju zaujímavá. Scenár A viedol k spontánnemu potratu, scenár B mi ukazoval samé deformované Frankenstein-babies. Morbídne by sme teda mali, a teraz to začína byť zaujímavé. V tom momente mi zospodku chrbtice vystúpal hore po tele prúd obrovskej energie a tepla a bola by som prisahala, že sa mi práve zmaterializovalo brnenie. Cítila som sa minimálne ako Johanka z Arku. Čo tým chcem povedať je to, že mi bolo jasné, že to NIKDY nedopustím. Že urobím absolútne VŠETKO potrebné na to, aby moje dieťa nebolo vystavené Tyranovi. Že bude chránené. A čo je najhlavnejšie, necítila som ani bezmoc, ani ľútosť, ani sentiment – iba absolútnu silu a istotou.

V hlave mi už hrala tá Vangelisova pesnička o dobytí raja 😀

….keď sa v tom vcelku jasne a nahlas, hoc zľahla ostýchavo, ozvala malá Sonička:

A čo ja?  Kedy už konečne ochrániš mňa?

Moja reakcia by sa dala zhrnúť do slov hooly fuck a myslím, že som na chvíľu zablokovala križovatku na Račku. Ale došlo mi. Došlo.

PS1   Žiaden z účastníkov horeuvedeného príbehu pri jeho hraní neprišiel k žiadnej trvalej ujme. Vrátane Tyrana, ktorý je však odvtedy na krutej diéte.

PS2  Chlapi prepáčia tú exkluzivitu a nájdu si vlastný folklór, aspoň pokiaľ autorka nespracuje svoje drámy so Starým úchylom a bude tak schopná sa venovať aj rovnomenným témam.

 


Najbližšie udalosti:

18. decembra 2017 - 24. decembra 2017

Happy Joga – 19.12.2017 17:30 - 18:45
Snívači - Joga spánku a snov – 19.12.2017 19:00 - 20:30
Vedená meditácia – 22.12.2017 18:00 - 20:00

8. januára 2018 - 14. januára 2018

Mesiac s Archanjelmi - Zdravie, vzťahy, práca a vnútorné vedenie – 08.01.2018 - 04.02.2018 Celodenná

15. januára 2018 - 21. januára 2018

Prechod bránou I. – 19.01.2018 - 21.01.2018 17:00 - 13:30

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Tehotenský kódex

10 thoughts on “Tehotenský kódex

  • 25. novembra 2015 v 17:26
    Permalink

    Chlapec je tiež čudo zvedavé, čiže téma nie je úplne na zahodenie ani pre 2. stranu pohlavnej duality, aspoň teda tú moju 😀

    Odpovedať
  • 25. novembra 2015 v 17:47
    Permalink

    Stary uchyl, trauma..?! WTF?! To je teaser na nejaky chystany román 😉

    Odpovedať
      • 27. novembra 2015 v 15:38
        Permalink

        Dik za objasnenie. Ja ze novy Matkin na obzore a to len Sonickina schyza ciha ;).
        Akurat potom : „pokiaľ autorka nespracuje svoje drámy so Starým úchylom“…je dost na dlho , ja ze „len“ nejaka 3D trauma. Uchyl ako externista je zarukou dlhodobej dramy…takze sa mame este od autorky na co tesit 😉

        Odpovedať
  • 26. novembra 2015 v 11:02
    Permalink

    Hovori ze nikto nebude kupovat ten roman ked prezradim vsetky nase tajomstva hned na zaciatku 😀

    Mala si dobry pocit, aj ja tam vidavam tu rohatu hlavu so slnkom uprostred a roztiahnute paze z ktorych vyrastaju elipsovite kridla.
    Dikesko, ze si mi predpredminulu meditku objasnila, kto to je 😉

    Odpovedať
  • 29. novembra 2015 v 21:30
    Permalink

    …už som pred pár dňami tento článok čítal, aj niečo vo mne zarezonovalo, ale bližšie som to neskúmal. Až dnes som sa znovu oňho náhodou potkol, keďže stránku som ponechal na ploche aktívnu. Po opätovnom prečítaní som tentokrát okamžite našiel vetu , čo mi mierne sťahuje žalúdok : “ …( žena ) má neustále právo tehotenského kódexu “ . Plus výpočet dôvodov. A uprostred vetičky som neomylne vyňuchal to podstatné slovíčko, čo vo mne vyvolalo nevôľu – PRÁVO . A takmer okamžite sa vo mne rozbehol celý rodostrom myšlienok, otázok a odpovedí , generujúcich ďalšie a ďalšie.

    Čo to je vlastne to právo ? Veľmi zjednodušene povedané, je to súbor zákonov na zabezpečenie spravodlivosti. Aspoň tak to bolo pôvodne zamýšľané v dobe jeho vzniku. Ale veľmi to nefunguje a rôznorodý voľne a pružne ohýbateľný výklad práva je nádherne graficky vyjadrený už samotným symbolom – §. Došlo to tak ďaleko, že právo už vôbec neslúži jednoznačne spravodlivosti a sleduje vlastné ciele. Osobne nikdy nezabudnem, keď mi raz predsedníčka jedného súdu povedala medzi štyrmi očami :“ Ale pán XY, na súde predsa nemôžte hľadať spravodlivosť“ Bolo to ako dostať vrecom cementu po hlave, ale život ukázal , že tá pani mala pravdu, akokoľvek sa mi to vtedy priečilo. Prečo sa teda tak utiekame k právu, keď je tak nespoľahlivé ?

    V tomto okamihu mi nedá inak, než odcitovať jednu vetu, čo som kedysi vyčítal a čo sa mi navždy uhniezdila v hlave : “ V deň, keď rozum zvíťazil nad srdcom, povstal zákon “ . Nie nedostatok práva, ale táto nerovnováha medzi myslením a cítením je to, čo nás robí nešťastnými, rovnako ženy ako aj mužov ( ibaže o nich sa akosi nehovorí ). Iste, muži tu vládli príliš dlho a narobili množstvo chýb, ale to , čo sa deje dnes, nie je snaha o nastolenie rovnováhy a harmónie, ale skôr pokus o historickú satisfakciu a mohutné vychyľovanie kyvadla na druhú stranu. Fyzikálne je to síce v poriadku , ale spoločensky za tým úspech nevidím. Ten výpočet vlastností, čím je žena jedinečná a nezastupiteľná je samozrejme nespochybnitelný, ale rovnako tak by sa myslím dal zostaviť playlist toho, čím je prepotrebný pre náš duálne zhmotnený svet mužský element. Ale trend je momentálne iný , myslím, že časom povstanú nové šíky Johaniek oháňajúcich sa mečom, a že si ním napokonaj aj vysekajú statnú porciu toľko vytúženého práva. Lenže tak , ako to spomínané právo nie je schopné často krát zaručiť ani len elementárnu spravodlivosť, už vonkoncom im neprinesie tú prepotrebnú úctu, pochopenie a lásku – na to treba skúšať iné nástroje. A najlepšie vo dvojici – keď už to tak príroda zariadila 🙂

    Treba

    Odpovedať
  • 30. novembra 2015 v 12:24
    Permalink

    Jozko.
    Takto.

    Ked som ten kodex ustanovila pre zeny, vedela som uplne presne, ze niekto s pipiskom bude pindat.
    Presne preto som v PS2 chlapov poziadala o prepacenie za tu exkluzivitu. Inymi slovami, chcela som tym vyjadrit, ze toto NIE JE feministicky clanok.
    Samozrejme chapem co hovoris a mas pravdu. Kazdy clovek, s pipiskom ci bez, toto PRAVO ma.

    Dalej je to lahka matematika:
    1 ja pipiska nemam, zato
    2 si si mozno vsimol ze mam iste disonancie so Starym uchylom (aky dopad to moze mat na moj postoj k muzom vseobecne si vloz sam)
    3 a navyse rada pisem o tom, co poznam (ergo chvilu na to pojdem cez maternicu 😀

    Ja si uvedomujem, ze o ceste chlapa sa momentalne hovori menej. A viem, ze je to rovnako potrebne a dolezite. Ja sa rada pokusim, len sa mi to momentalne trochu bije s tym, ze rada pisem o tom, co poznam.
    Ale paci sa, oficialna vyzva pre Teba, Iskru a kohokolvek s pipiskom – piste o tom vy. Rada si precitam.

    A teraz takto:
    Maj vzdy na pamati, kto je autor.
    Spisovatel bohem pod pojmom `pravo` v kontexte toho clanku myslienkovo ani nesiel okolo tej rozpravy `co vlastne pravo` je, ktoru si dal v druhom odstavci.

    Na nakoniec takto:
    Maj vzdy na pamati, kto je autor.
    Pisem, pretoze tym liecim samu seba.
    Zverejnujem to, pretoze tym liecim samu seba.
    Vy mate pribehy na citanie. Ten zvysok co sa spusti je uz vasich 50%.

    Ak si nejake pravo udelim, nie je to preto, lebo sa potrebujem citit lepsia ako niekto iny. Je to pretoze to potrebujem.
    Ak mi moj tien hovori, ze nemam pravo byt na tejto zemi, pretoze si to nezasluzim, potrebujem si to pravo udelit.
    Ak mi moj tien hovori, ze nemam pravo byt milovana, pretoze si to nezasluzim, potrebujem si ho udelit sama.
    LEN TAK. Sama.

    Poznas ma dva roky. Mas ten pocit, ze sebecky individualizmus alebo navlada jedneho pohlavia tvoria tu nit, ktora sa tiahne mojim srdcom a ktoru vtkavam do svojho sveta? Ze to je ten pribeh, ktory rozpravam ?

    Howg 😉

    Odpovedať
  • 30. novembra 2015 v 14:13
    Permalink

    Toto je trochu „chyták“ 🙂 Pretože sa na to môžem pozerať rôznymi spôsobmi…ako na všetko 🙂
    Napr. ako na otázku práva mňa -> voči mne …. čo si ešte dovolím?
    … alebo ako na otázku práva mňa -> voči môjmu okoliu …… čo mi dovolia, ako ma ochránia, uznajú, resp. vykompenzujú?

    V tom 1. prípade som sudcom aj obeťou ja, ale mám silu v mojich rukách (bez ohľadu na výsledok) a uvedomujem si to.
    V tom 2. prípade som sudcom aj obeťou ja, ale odovzdávam silu/moc do rúk môjho okolia.

    Samozrejme veľa krát sa tieto možnosti medzi sebou miešajú – sú použité naraz (možno vždy) a môžem mať potom problém identifikovať cestu kam kráčať, resp. rozhodnúť sa pre tú najsprávnejšiu formu riešenia svojho problému.

    Pre mňa je ale faktom, že ak sa pozastavím pri nejakom cudzom názore a „zarezonuje to“, som to ja, kto rezonuje. Vysielač si „len“ vysiela a s mojou reakciou nemá nič spoločné – má dosť svojich tém – môj magnetizmus spúšťa poplach. 🙂
    Niekedy mám proste potrebu opravovať moje okolie, ale to sa mi stáva iba vtedy, ak nie som pripravený prijať ho také ako je a prispôsobiť svoj svetonázor dokonalej pestrosti všetkého čo je.
    O tom ako vnímajú iní ľudia (jedno aké pohlavie) iba predpokladám, že je to podobne ako ja a ak to nie je tak, mám vždy úžasnú možnosť porovnať a pochopiť svoje (ne)vnímanie a jeho (ne)možnosti 🙂

    Páči sa mi kódex tehotných žien, pretože správa, ktorá tam bola pre mňa je, „aj toto si dovoľujem“!
    Toto je veľmi dôležité pre môj projekt o „mojom“ šťastí a slobode … hneď som si to tam všimol a malo to pre mňa taký krásne triumfálny (objaviteľsko-dobrodružný) náboj.
    Je to ako keď objavím, že dokážem vonku pri 6 stupňoch vliezť v plavkách do cca 9 stupňovej vody a nezomriem o 2 dni na zápal pľúc 😆 je to úžasné … aj toto si dovolím, aj na toto mám právo, aj toto môžem….juhúúúú.
    Cíti sa to excelentne a je to obrovská sila.
    „Ja môžem“ je TÁ sila – moja sila a tvoja sila – sila celého vesmíru – sila tvorenia – sila života a opäť sme pri matke a otcovi, ktorí spolu tvoria … nový život … a potrebujú mať istú rovnováhu, aby sa to podarilo.
    Vo mne je matka a otec a ja potrebujem túto rovnováhu. Moje „telo“ má síce isté (zdanlivé) danosti pohlavia hrubej hmoty a teda (zatiaľ) sa neviem vymaniť z tohoto kolobehu, ale sú formy života aj v hrubej hmote, ktoré to vedia (napr.: niektoré druhy rýb), takže možno ešte máme, čo objavovať 💡 ….a to je pre mňa skvelá správa :mrgreen:

    Odpovedať
  • 9. decembra 2015 v 16:55
    Permalink

    Povodne som sa hned zamyslel, ci pojem „tehotensky kodex“ ma pre zeny väcsiu silu len preto ze ma v nazve „tehotensky“. Ze tych par viet plati vseobecne mi bolo jasne hned. Kludne sa teda moze volat „kodex“. Otazka je, ci bude mat takto dostatocnu silu adresovat zenske pohlavie, alebo nato fakt treba predsunut slovo „tehotensky“. 😉

    Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: