Cez víkend si ma prilákala jenda kniha. 3 krát som ju zobrala do ruky, 3 krát vrátila späť do predajnej poličky. Po seminári som po nej siahla a kúpila som si ju. Neviem, či to malo spoločné s témou víkendu – dostať sa k svojej osobnej sile a obnoviť ju. Seminár bol silne transformačný, bolo krásne vidieť, ako účastníci postupne nachádzali a odkladali staré presvedčenia, viny, krivdy, uvedomovali si viac a viac samých seba a vyslovene nám rástli pred očami. Alebo, či tá kniha už na mňa kričala dlhšie a ja som si to nevšimla. Bola to kniha od Victorii Boutenko – 12 krokov k surovej strave.

Od spisovateľky Boutenko som v novembri, ako sme si kúpili mixér na smúťaky, prečítala knihu Zelená pre život. Priam som ju zhltla. V práci sme si s kolegom tiež objednali jeden takýto parádny stroj a k tomu aj na každý pondelok veľkú bedničku s ovocím a zeleninou jedlou za surova od lokálnych bedničkárov. Postupne sa učíme vyrábať výživy (ako ja v sebe nazývam smúťaky). Naši bedničkári sú úplne super, vždy nájdeme ovocie, zeleninu, alebo bylinky, ktoré sme ešte nevyskúšali a tak experimentujeme. Tento týždeň máme výzvu s čerstvým rozmarínom, bobkovým listom a oreganom.

Ako málo stačí - odkrojené vršky z petržlenu namočené vo vode nám dodávajú v práci čersvú vňať do smúťakov. :)
Ako málo stačí – odkrojené vršky z petržlenu namočené vo vode nám dodávajú v práci čersvú vňať do smúťakov. 🙂

Knihu 12 krokov k surovej strave som čítala preskakovano. Nezaujímali ma rôzne štúdie a fakty okolo varenej a surovej stravy. Zaujímalo ma, ako sa na ňu prehodiť, na čo dávať pozor. Počas čítania som sa rozhodla: idem do toho. Prejdem na surovú stravu. Zobrala som môj notes a začala robiť mentálnu mapu. Behom hodiny, ako som sedela vo vlaku som bola rozhodnutá, začať čo najskôr.

Takto vyzerá moja mentálna mapa v zošite :)
Takto vyzerá moja mentálna mapa v zošite 🙂

Odhodlaná prichádzam domov, otvorím dvere a cítim: nádhernú vôňu pečených zemiačikov!!! 😀 🙂 🙂 Dala som sa do smiechu – tak takto sa zo mňa v tomto momente vitariánka nestane. Nevadí, idem na tie zemiačiky a porozprávam sa s Dadkou. Rozhodnutie prejsť na surovú (raw) stravu padlo pre mňa, s Dadkou nemá nič spoločné, budem potrebovať „len“ jej podporu. Na moje príjemné prekvapenie sa Dadka spontánne rozhodla prejsť na surovú stravu tiež!!! Nie síce úplne v jej živote, ale aspoň vo chvíľach, keď sme spolu. Spravili sme si plán: začíname od 1.3.2015. Dovtedy spotrebujeme časť nakúpených potravín na varenie a nahradíme ich potravinami potrebnými pre živú stravu. Máme na to 10 dní. Preto nadpis: deň číslo -10.

Môj plán na prechod k surovej strave a čoo som si doposiaľ zaznačila v mojej mentálnej mape:

MOTIVÁCIA:

VitannikLogoQuadratKop

Hlavné ciele:

– Nárast energie
– Menej spánku

Následné ciele

– Ranné cvičenie žam žungu (už cvičím tretí deň ráno!)
– Zlepšenie zdravia: Nie som chorá, zdravšia ale môžem byť. Budem pozorovať, či nastane zlepšenie pri rôznych telesných nedostatkoch ako slabšie videnie, zlý sluch, na pokožke a tak.
– Viac pohybu: plávanie a behanie
– Zvýšenie výkonnosti v práci

Stratégie

1. Uvedomenie si lákadiel, vypracovanie stratégie pre ich zdolanie.

2. Pozorovanie, skúmanie samej seba, kedy mám na čo chuť, kedy hrozí, že siahnem po varenej strave.

3. Moje závislosti a ako na ne:

  • Ranná káva – nahradím ju pohárom vody a smúťakom
  • Domáce varenie – tu mi Dadka veľmi pomohla, keď sa rozhodla ma podporiť. Doma budeme pripravovať už len jedlá zo surových potravín a orieškov a semienok.
  • Pečivo – naučíme sa robiť ľanové krekry
  • Spoločenské udalosti – zobrať si so sebou vlastné jedlo. Ak sú krátkodobé udalosti, zoberiem si smúťaka a so sebou. Ak viacdňové, tak k tomu pribalím aj ovocie a zeleninu, poprípade mixér.

4. Naučiť sa pripravovať chutné jedlá.
Chute surových jedál majú mať v sebe rôznu kombináciu nasledovných chutí, pričom každá má byť zastúpená:

  • Sladká
  • Slaná
  • Kyslá
  • Štiplavá
  • Horká

Už viem, prečo niektoré smúťaky chutili mdlo. Chýbala im najmenej jedna z uvedených chutí!

5. Vedomosti

  • potrebujem vedieť, čo máme jesť, aby naše telo malo dostatok živín
  • kde získať dostatok bielkovín
  • vitamíny
  • internet, knihy, priatelia

6. Zdroje potravín

  • biohof Adamah
  • nájsť ďalších lokálnych farmárov
  • lokálne trhy
  • vlastná záhrada, balkón
  • okolitá príroda, les

7. Potrebné spotrebiče

  1. Vysokovýkonný mixér už máme
  2. Sušičku na potraviny zakúpiť

8. Podpora

  • rodina
  • priatelia
  • sociálne siete, webstránka (vlastné, iných)
  • vitariánske večierky 😀 – stretnutia s ľudmi pri surovej strave, výmena skúseností, motivácia pre ďalších
  • Vitanník – skúsenosti, postrehy, denník vďačnosti

VitannikLogoBannerUvidím, ako sa bude zdieľanie tejto cesty vyvíjať. Od novembra 2014 som na cca. 60-80% na surovej strave. Počas víkendových seminárov niekedy na 100%. Mäso jem len zriedkavo, nechýba mi. Cítim ale zvýšenú potrebu jesť syry a vacia. Tie bude pre mňa výzva nahradiť.

Kto ste už na surovej strave, aké rady mi môžete poskytnúť?

Budem vďačná za každý tip, osobnú skúsenosť, alebo upozornenie na chyby, alebo úskalia.
Jeden z mojich vytýčených cieľov je aj ráno cvičiť zhan zhuang. To znamená, najmenej o pol hodinu skôr vstať, v sume o hodinu skôr, lebo oproti minulému roku som si posunula pracovnú dobu dopredu. Od polovice januára som sa snažila pridať túto ďalšiu skoršiu pol hodinku a nedarilo sa mi to. Moja predstava bola: vstať, vychystať sa, pripraviť všetky veci a ísť do meditačnej miestnosti a pol hodinu stáť strom. Nijako sa mi to nedarilo, nevedela som sa vytrepať z postele. Skúsila som posunúť budík o 5 minút neskôr. Nepomohlo. Skúsila som o 10. Nepomohlo. Stále som vstávala tak, že som ledva načas stihla odísť z domu. Skúmala som, v čom to je. Chodila som už včas spať. Nepomohlo. Potom som si raz spravila na 5-minút presný ranný plán. Takto som vedela, o koľkej mám byť najneskôr v meditačnej miestnosti, aby som stihla načas ísť z domu. Tento čas som si veľkými písmenami napísala na lístok a položila na miesto, kade často chodím.

6971036-vintage-clockRáno zvoní budík, zaklapla som ho a predstavila som si, ako vstávam. Umyla som sa, obliekla som sa, zišla dole a postavila sa do žam žungu. Najskôr som dala nesprávnu prvú pozíciu, opravila som sa do správnej. Ale stála som bez hudby a nevedela som, kedy prešlo 5 minút. Zbadala som na stolíku svetelné hodiny, podľa nich som sa orientovala. Chcela som stáť len prvý cvik, po piatich minútach sa mi žiadalo stáť dlhšie. Po šiestich minútach som sa prinútila prestať, vedela som, že sa potrebujem pohnúť ďalej, aby som všetko stihla. Cítila som úúúplne veľkú radosť, že sa mi konečne podarilo zacvičiť si!!! Vybehla som hore… a … v tom momente som sa zobudila!!!! Mne sa to všetko len snívalo!!! Konečná! Ešte že som nestála dhšie, bol najvyšší čas vstať :D. Som sa sama na sebe smiala. 😀
No ale vstať som teda zase nevstala. Rozprávala som sa s Iskrom, ako on ráno stojí žam žung (stojí každé ráno už od vianoc). On že sa zobudí, zapne počítač, len ide ráno na wecko a umyje sa a zapne hudbu a cvičí. Tak som si povedala, že to tiež tak skúsim. Dala som si laptop k posteli. Tak som sa z toho tešila, že som už v noci nespala nejak hlboko a zobudila som sa ešte pred budíkom. Zapla som počítač a hudbu, vyštverala som sa z postele a stála! Hurááááá!! Po treťom cviku som mala menšie problémy s krvným obehom, otvorila som okno, predýchala som a pri otvorenom okne som dostála cvičenie. Aká to radosť!!!! Prišla som na to! Po mesiaci skúšania! WAAAA! Asi takto som sa tešila, aj keď som vedela, že jeden deň nič neznamená, ale zároveň – ten deň znamenal všetko :). Na druhý deň som nemala laptop pri posteli, zabudla som naň. Ale motivovaná predošlým úspechom som vstala, vychystala som sa a cvičila v meditačnej miestnosti. A dnes znova!!! Nakoniec som týmto malým trikom prekonala vnútorného leňocha. Tak sa teraz vytešujem sama zo seba :).

K môjmu denníku vďačnosti dnes pridávam tieto veci:
– Ďakujem mojej vnútornej sile, teším sa, keď tebou môžem disponovať a hýbať veci v sebe a hlavne seba 😉
– Ďakujem Dadka, že pri mne stojíš s mojimi bláznovstvami a chápeš napĺňanie mojich snov.
– Ďakujem možnosti zdielať moju cestu. Pomáha mi to utriediť si myšlienky, vnímať moje pocity, rozvíjať kreativitu a motivovať.
– Ďakujem za sprievodcov mojej cesty.
– Ďakujem za nové repráky v práci, umožnujú mi znova vnímať hudbu a tešiť sa s ňou 🙂

Tu na dnes končím s dnešným vitanníkom. Zajtra sa ozvem opäť :).

P.S. Viem, že si trúfam už písať že „vitariánka“, aj keď zatiaľ nie som. Ale cítim sa tak! 🙂 Fake it ‘til you make it. 🙂

A tu mi ešte napadá, nie je niekto z vás na podobnej ceste prípravy alebo prechodu na surovú stravu?

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Vitanník – denník vitariánky deň č. -10
Tagy:                

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: