vitannikHeaderDnešný vitanník sa podobá skôr na „ranné stránky“ :). Metóda ranných stránok je, každé ráno písať hocičo, pokiaľ sa nezaplnia tri A4ky. Je to super nástroj pre sebaspoznanie. Pár mesiacov som ju praktikovala keď sme bývali vo Viedni. Prestala som s ňou až vtedy, keď som celé tri A4ky popísala vetou „Neviem, čo mám dnes písať.“ Ubehlo 30 minút, ktoré sa mi vtedy zdali zbytočné. Môj vitanník je vlastne náhradou týchto ranných stránok s tým, že som mu dala určitú štruktúru. Dnes sa mi ale najprv nechcelo písať vôbec, a predsa len som sedela vo vlaku s prstami na klávesnici. A prišla som na to, že sa mi vlastne chcelo písať bez štruktúry, len tak. Vznikol text mojich pozorovaní, pocitov a spísaných myšlienok:

Prečo sa mi nechce dnes písať? Je streda, mala by som písať o utorku. Aha, mala by som – toto už neznie ako príjemná záležitosť. Normálne sa na písanie teším a dnes je z toho zrazu povinnosť. Oukej, zbavujem sa povinnosti. Ešte prečo sa mi nechce písať? Zdá sa mi, že som včera nič zaujímavé nezažila a to nezaujímavé sa mi nechce dávať do štruktúry. Okej, idem písať čo mi napadne a ako mi to napadne, bez štruktúry:

Pozerám sa z vlaku, ako sa prebúdza svet. Ranné svetlo sa rýchlo rozhostilo po krajine. Ešte pred chvíľou bola tma, to som akurát vyrazila z domu. Pri prestupovaní som už videla nádherné ranné zore a kosák mesiaca. A teraz, len ďalšiu chvíľku neskôr je už úplne svetlo. Dedinky okolo mňa sa zobúdzajú do nového dňa. Dva poľné zajace upaľujú o život do poľa, pred rachotom vlaku. Na vzdialenom parkovisku k diaľnici parkujú kamióny. Dokonca ešte aj na letisku je ranný ruch veľmi malý. Vystúpila a nastúpila len hŕstka ľudí.

Sledujem ako neisto nastupuje pani s odrastenými vlasmi si spomeniem na moje nedávne uvedomenie. Mám pocit skladania masiek. Prestala som si asi pred rokom farbiť vlasy, nosiť umelé nechty a maľovať sa. Tak som si na to zvykla, že minule som sa s rúžom na perách cítila neprirodzene a nakoniec som ho zotrela. Niekedy si ešte túto masku nahodím a rozhodla som sa skúmať, prečo. Niekedy sa chcem prikrášliť kvôli sebe a niekedy kvôli iným. Vtedy potrebujem potvrdenie zvonka,  potvrdenie mojej vnútornej krásy. Nie je to paradox? Je to tak, aj keď sa namaľujem kvôli sebe. Navonok sa cítim krásna, a to potvrdí pocit krásy vo vnútri. Ešte by to mohlo byť tak, že navonok sa potrebujem prezentovať ako krásna a zakryť pocit „nekrásy“ vo vnútri. Zaujímavé. Budem to skúmať.

Moje ranné prechádzky po mestskom parku sa mi veľmi zapáčili. Miestni vtáci sú zvyknutí na pohyb ľudí v parku a stratili veľkú časť plachosti. Na meter odo mňa neodletia. Minule ma privítal krásny ďateľ na strome sprevádzaný spevom okolitých drozdov. A možno spievali iní vtáci, ja som bola rada, že som ten spev začula. Kačice sa premávajú po vode, alebo po parku. Dnes ma privítal kačiak 😉 v záhone.

Ranný mestský park
Ranný mestský park
Všimli ste si krásne splývajúceho káčera?
Všimli ste si krásne splývajúceho káčera?

Stály bezdomovec spí na lavičke vo svojom fusaku, trochu mimo hlavných peších zón. Ulice sa pomaly zapĺňajú, ale ešte stále viem prejsť cez cestu aj bez semafórov.O pol hodinku neskôr to už nebude možné. Vietor a vzduch víriaci okolo mňa z rezkého kroku mi rozfúkne moje už suché vlasy. Často krát vychádzam z domu s (polo)mokrými vlasmi, ako aj dnes. Neprechladnem z toho, viem to. Ako dieťa som po cvičení a sprche tiež domov chodila so zamrznutým copom.

Dnes mi príde rebrina s hrazdou a bradlami. V sobotu prídu dvaja šikovní muži namontovať kuchyňu a dúfam, že aj ten ribstol pripevnia. Teším sa fyzické cvičenie, na pripomenutie si detstva. Spomínam si, ako mi mamka šila jedno či dvojkilové vrecia naplnené soľou, ktoré sme si ako záťaže pomocou suchého zipsu pripevňovali na nohy pred cvičením. Ja som mala ružové a vždy sa z nich trochu sypala soľ. Je možné, že tam bol aj piesok, už si to tak presne nepamätám. Spomínam si na pocit cvičenia bez týchto závaží, bolo to, ako by som mala namiesto nôh pierka. Teraz som veľmi zvedavá, nakoľko mi zostala svalová hmota a či vôbec dokážem zdvihnúť nohy až ku hlave. Myslím, že sa mi to aspoň jeden krát môže podariť. Uvidím, teším sa na tento zážitok. Na rebrinách so zavesenou hrazdou sa dá cvičiť asi celé telo. Zatiaľ mi nenapadol sval, ktorý by sa nedal. Pevne dúfam, že sa z rebriny nestane po čase vešiak na prádlo. 😀

Možno mi pomôže aj surová strava k potrebe hýbania sa. Môj včerajší jedálniček sa skladal z doobedného ovocno-šalátového smúťaku s pripravenými chia semiačkami z predo dňa, obedných anti-pasti-šalátov a večerného šalátu, dorazeného malým balíčkom ďatlí. Na obed som bola prekvapená, že som nevedela zjesť stredný, aj keď poriadne naplnený tanier anti-pasti s malým tanierom šalátu. Môžu za to buď tie chia semiačka, alebo moje sústredenie sa na prijímanie potravy zo všetkého čo okolo mňa je. Zatiaľ tipujem na chia semiačka, lebo po večeri boli pre mňa tie ďatle neodolateľné.

Dôležitá informácia: keďže prídu majstri v sobotu a budú celý deň búchať, vŕtať a montovať, zrušili sme seminár vnímania aury. Ďalší sa bude konať 16.mája, tu sa naň môžete prihlásiť. Apríl a máj budú riadne nabitý akciami. Najprv silne liečebný seminár s totemovými zvieratami, potom tu bude Judith a jej seminár Numerológie, potom workshop sebarozvoja s témami solár plexu – ako sebahodnota, vitalita a životná sila. Tu je možné, že ku nám zavíta aj Peter Starec, ktorý približne 2 roky nejedol a živí sa svojou životnou silou (pránou, energiou, vzduchom…?). K tomu sa stretáme na kreatívnych pondelkoch, vo štvrtok si precvičujeme kvantové liečenie a v piatok spoločne meditujeme. Ďakujem za takýto pestrý život, ktorý so mnou kráčate!

Na dnes končím, prajem vám krásny deň plný bdelosti 🙂

P.S. samozrejme, všetko čo vám prajem, prajem aj sebe :). Alebo hlavne sebe? 😀

P.P.S. Rozlúštenie „žirafového“ rébusu nájdete tu, v pôvodnom článku na jeho druhej strane. Ešte som nevidela, že by ste si niekto zmenil profilovú fotku, šup šup 🙂

Ďalší rébus pre vás, tento krát už je preložiteľný aj do slovenčiny, keďže je číselný 😉

Ako znie ďalší riadok?

1
11
21
1211
111221

 

Potrebuješ tip? Klik sem.

Chceš prejsť hneď k riešeniu? Klik sem.

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Tagged on:                 

3 thoughts on “Vitanník o mestskom parku a s ďalším rébusom

  • 18. marca 2015 at 21:05
    Permalink

    …dvaja šikovní muži sa tešia, že im v sobotu dve nesmierne šikovné baby navaria nenormálne dobrý obed 🙂 🙂 🙂

    Reply
    • 18. marca 2015 at 21:06
      Permalink

      Anooo, Dadka uz na to myslela a nachystala aspon zemiaky. Mäso neslubujem. 🙂

      Reply
  • 18. marca 2015 at 21:54
    Permalink

    ….jasné , jasné, ale niečo v mojom vnútri, nejaká tá intuícia či čo mi aj tak šušká do uška, že bude aj mäso 🙂

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: