Na koľko ľudí, vecí, situácii, svojich vlastností a činov nazeráte spôsobom „Malo by to byť takto.“, „Mal by sa zmeniť.“ „Mal by som s týmto prestať.“, „Nemalo by sa robiť tamto.“? Na každé takto,tamto,toto si dosaďte svoje najčastejšie slová.

Ako sa cítite, keď poviete „Mal by si …“?

Ja v tom momente cítim: určitú nadradenosť, lebo veď viem lepšie, čo by iný mal; znechutenie, že to tak nie je; napätie, nesúhlas, stiahnutie hrude a žalúdka, moja tvár sa zamračí, cítim odmietnutie, všeobecne nepohodu.

Táto nepohoda vyplýva z vnútorného boja proti realite. Niečo je inak, ako si ja myslím, že by malo byť. O.o. JA si myslím, že by malo niečo byť inak? Ako? Som ja daná osoba? Som ja Boh, že viem, ako by mali veci byť? Na koho poli sa pohybujem, keď keď „za neho myslím“? Na mojom určite nie. Nie je náhodou mojou záležitosťou len moje bytie?

Môžeme sa zaoberať záležitosťami:

– mojimi

– druhých

– vesmíru/zdroja/Boha.. (doplň podľa seba)

Ja môžem zmeniť len záležitosti, ktoré sa týkajú mňa, môjho zmýšlania, môjho bytia.

Nedávno som na fejsbúku našla krásny citát:

Zmena

 

Či už akurát používam techniku The Work, alebo inak spracovávam moje posudzovanie, alebo držanie sa určitých presvedčení, môžem sa sama seba spýtať:

„Koho záležitosti akurát riešim?“

Ak to nie sú moje záležitosti, tak ich rovno môžem prestať riešiť. Môžem prijať, že situácia/človek/vec je taký, aký je. Ak si myslím, že by mal byť iný, tak vediem vnútorný boj, ktorý mi prináša len nepohodu – bojujem proti realite. Realita je taká, aká je. Či si ja myslím, že má byť iná, na nej nič nezmení. Jediné, čo môžem urobiť je, zmieriť sa s ňou. Prijať ju. Byť v mieri. Byť u seba. Byť sám sebou. A zároveň sa obrátením vety naučiť, čo ma táto situácia učí o mne samej.

Čo ak moje „Mala by som …“ vzťahujem na seba, moje telo, moje činnosti? Toto sa týka výhradne mňa a predsa len som v konflikte s realitou (inak by som si to nemyslela). Vtedy sa tak isto môžem opýtať: „Aká realita je tu a teraz?“ Taká, aká je. Či už si myslím, že by som niečo mala, alebo nemala. Je to, čo je. Je to tu v tomto momente. Mojou záležitosťou je moje cítenie, zmýšlanie, bytie. Môžem si dovoliť byť voľná v myšlienkach, môžem prijať mňa samú takú, aká som. Nesnažiť sa proti sebe bojovať. Porozumieť si. Nebojovať proti sebe v myšlienkach, nezraňovať sa, nenapĺňať sa rozporom a jedom. Je to na mne. Môžem si dovoliť byť voľná. V mieri.

 

Ako túto teóriu využiť v praxi? Rovno ju idem na sebe vyskúšať. The Work trochu poupraveno.

Vadí mi, keď niekto fajčí v zakázaných zónach, napríklad v metre.

  1. Koho záležitosti riešim? – iných, nie moje :/
  2. Aká je realita? – Ľudia fajčia aj v zakázaných zónach.
  3. Ako sa cítim, keď si myslím, že by sa nemalo v zakázaných zónach fajčiť? – Nepohodlne, nedobre.
  4. Mám dôvod na to, aby som sa tohto presvedčenia zbavila? Áno
  5. Mám dôvod, ktorý mi nevytvára nepríjemný pocit, aby som sa tohto presvedčenia džala? Nie.
  6. Otoč vetu: Ľudia by nemali fajčiť v zakázaných zónach.

1. Otočenie: Ľudia môžu fajčiť kde chcú.

Ako sa to cíti? No, je to ich záležitosť, poprípade si ponesú konzekvencie. Ak ma priamo ohrozujú, môžem ich na to upozorniť, bez vnútorného boja.

2. Otočenie: Ja by som sa nemala otravovať. (nefajčím, a fajčenie pre mňa znamená otrava organizmu)

Ako sa to cíti? Pravdivo. Ešte by som to upravila na: Moja myseľ by ma nemala otravovať. Mno, veru. To, čím sa zaoberám, tomu pridávam energiu. Energia nasleduje pozornosť. Je nepohodlné byť v nepohodlí ;). Starám sa o svoju myseľ a o jej mier. 😉

Dám vám vedieť, ako som s tými fajčiarmi dopadla ;).

Čo okolo seba najčastejšie posudzujete vy?

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.
The Work – každé „Mal by…“ je boj s realitou
Tagy:        

2 thoughts on “The Work – každé „Mal by…“ je boj s realitou

  • 11. júla 2014 v 16:12
    Permalink

    …ja v slovách :“Mal by si…“ nadradenosť nevnímam. Nikto z nás nie je dokonalý, nikto z nás neovláda všetko, naopak ten, ktorý v niečom vyniká a je ochotný nezištne poradiť si zaslúži pochvalu. Pretože často sa stáva ( hocikomu mňa nevynímajúc ), že opakujem tú istú chybu a vidia to všetci okolo, iba ja nie, pretože moje vnímanie je momentálne niečim zastreté, alebo mi chýba ona skúsenosť. Sú aj takí jedinci, ktorí tvoj omyl, hlúposť, neschopnosť s radosťou využijú, aby ťa zosmiešnili , alebo urazili. Samozrejme vždy záleží na emócii, s akou je to „mal by si“ vyslovené. A dá sa to ešte zmierniť a zjemniť trebárs takto : “ Podľa môjho názoru ( skúsenosti, vedomosti atd. ) by možno bolo lepšie, keby si to skúsil napr. takto“.. :o). Samozrejme je len na dotyčnom, či to vyskúša, alebo ním moje slová presvištia ako neutríno našou planétou, a v takom prípade je zas na mne, aby som to ja nevzal osobne, alebo aby ma to inak nezaťažilo. Aj keď práve toto môže byť ťažké, keď sa jedná o osobu, ktorá je ti blízka, alebo ti na nej skrátka záleží.
    Čo sa týka spomínaného fajčenia na verejných priestranstvách, to je zložitejšie. Tento jav môže mať viacej stupňov – od nedostatku empatie, cez intoleranciu až po otvorenú aroganciu – tam už neriešim jeho zdravie a pohodu , ale svoju a terapia môže mať množstvo podôb, od mierneho upozornenia až po „polenom po hlave“

    Odpovedať
    • 14. júla 2014 v 15:31
      Permalink

      Kazdy citime inak, a podla mna aj zalezi na tom, kam to nase „mal by..“ smerujeme.

      Pri akceptovani reality takej, aka je, mal by prestane existovat. Zostane pochopenie, akceptovanie toho, co je. Tym padom v nas samych nevznika boj, nevznika rozpor s realitou, nevznika stres, nepohodlie. Nase vnutro je v mieri s tym, co je. A vtedy podla mna mame sancu sa inak priblizit k ludom – nasa vychodiskova pozicia je mier, nie boj.

      Ja si to zatial viem uvedomit len v situaciach, kde predtym boj bol a teraz nie je. Napriklad s tym fajciarom: dopisala som tento clanok a sla domov z prace. Na schodoch v metre co nevidim – fajciaceho chlapika 🙂 – moja prva reakcia bol smiech, lebo sak co ine ma moze postretnut :). Druha reakcia bola porozumenie – akoby som sa stala nim a videla, ze on toto v tejto chvili potrebuje. Ako male dieta potreboval dokazat svetu, ze on si dovoluje nadrzovku fajcit tam, kde sa to nesmie. Vo mne bol uplne iny pocit, ziaden boj – skor vcitenie sa. Porozumenie. Je to, co je.

      Odpovedať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: