10 spôsobov, ako mi YOGA zachránila život – Spôsob druhý

Prvá čast cyklu príbehov o tom, ako mi joga zachránila život, vyšla v pozmenenej forme aj v istom printovom médiu. Po jej vydaní so mnou môj editor s pokrčeným nosom pozdieľal, že keď videl ten nadpis, cítil sa ako na Topkách. Po mojej prvotnej spontánnej vnútornej reakcii ( debil sprostý ) a vonkajšej reakcii ( hm, zaujímavé! ), som prišla k dvom pozorovaniam.

Prvé – som presne TEN typ osoby, čo v nadpise sľúbi 10 vecí, ale pri pisaní druhej vety textu ju ani nenapadne, že niečoho malo byť desať. Hihihi.
Druhé – pochopila som, že on pokladal vetu `zachránila môj život` za hyperbolu, zatiaľ čo ja som to myslela úplne seriózne.

Čítate o tom, ako mi joga zachránila život z depresie – príbeh druhý. Až tak? Až tak.

Depresia je letargia. Otupenosť. Keď život je pohyb a aktivita, smrť je stagnácia a pasivita. Taká malá smrť, kedy sa duša zdá mŕtva, len telo akosi stále dýcha a vylučuje. Keď vravím, že mám depresiu, vlastne hovorím, že nechcem byť nažive. Odtieňov nechcenia byť nažive je síce toľko ako odtieňov šedej – zatiaľ som nedočiahla ten, kde by som išla telo donútiť nebyť nažive – ale keď pomyslím na tie skonzumované množstvá dymu a cukru, telo ich asi ako chuť do života zrovna neinterpretovalo.

Isteže som ju mala vo vlastných rukách. Isteže sa nik iný okrem mňa nerozhodol, že už dosiahol svoje najspodnejšie dno a stačilo.

Nič som netvorila. Zhola nič.

Nedokázala som tvoriť jedlo. Jeho konzumácia mi takisto veľa nehovorila. Telo nechcelo nič a depresia chcela len jedno – cukor.

Nebavilo ma tvoriť seba, rozumej bolo mi jedno, ako vyzerám alebo kedy som sa naposledy sprchovala. Občas mi je to jedno doteraz, ale z diametrálne iných a najradostnejších dôvodov.

Nemala som chuť komunikovať s kýmkoľvek. Keď niekto niečo odo mňa požadoval (rozumej môj šéf moju prácu), v duchu som mu vynadala do náckov a bolo mi takpovediac ukradnuté, či náš pracovný pomer zotrvá. Rozmýšľala som, či ma ešte niekedy bude vôbec niečo zaujímať.

Netvorila som priestor okolo seba, kvety umierali, môj balkón bol pokrytý hrubou vrstvou holubacích výkalov a veci na kuchynskej linke začali tvoriť nezávisle kolónie.

Mrzuté na tom bolo, že sa to dialo počas jari a leta, kedy sú väčšinou ľudia šťastní, aj keď sami nechcú. A mne to sprosté slnko svietilo, aj keď isté veci potrebovali zostať v tme.

Úsmevné na tom je, že som v tej dobe pri žiadosti o skrátený pracovný týždeň môjmu šéfovi ako dôvod uviedla depresiu. Pri tom, ako som mu klamala, som si uvedomila, že je prvý, komu nahlas hovorím pravdu.

Krásne na tom je, že dôvod mojej depresie mi bol väčšinu tejto párty jasný. Odmietala som pripustiť, že niečo v mojom živote zomrelo, a urobiť potrebné kroky. Proste som sa suverénne otočila chrbtom, pretože urobiť tie kroky mi prišlo náročnejšie ako žiť. A preto nažive, ale žiť som prestala.

Ironické na to bolo, že som svoj svoje lano na vytiahnutie sa z tejto lepkavej, hustej brečky mala zakasané za pásom po celú tú dobu. Bola ním JOGA a ja som ho videla, a iba mykla plecom. Naah.  Načo. Yogamatte zapadaná prachom v bordelizbe a v mojich yogapants som akurát tak spávala (…a prežila celý deň a znova v nich spala a takto zopárkrát dokola).

utkatasana

Joga ma však za úplne stratený prípad nepovažovala a začala mi svojím lankom šibrinkovať priamo do tváre. Nechala ma ponoriť sa do tmy, pretože nevyžaduje svetlo, ba ani otvorené oči. V tých vzácnych okamihoch, kedy som neležala (cestou na záchod alebo do chladničky), ma dala do Tanečníka (ruka sa načahovala za MaxiKingom).  Keď som pre zmenu sedela na gauči, odrazu som spozorovala, že sedím v Lotosovom kvete.  Občas mi len tak narovnala  chrbát. Zohla a nechala ma spadnúť z útesu do Utanásany, a následne ma zodvihla do hrdej Utkatásany. Lietajúce labute nezomierajú, ani keď padajú z útesov. Niekedy to boli iba tri pohyby za celý deň. Ale boli tam. A niekedy stačí brnknúť do jedného domina a zvyšok sa spustí sám.

Púšťala mi hudbu, na ktorú vedela, že moje telo reaguje ako Pavlov pes – organizuje sa samé do asán bez toho, aby som to vyslovene zamýšľala.

utanasana

A cez tento kanál ku mne hovorila. `Pozri, aké je to dobré. Ako celá pookrievaš. Ako otváraš dvere tam, kde boli zavrznuté, a je to stále lepšie a lepšie.` Nádych, výdych. `Pozri, ako sa tvoje svaly rozpamätávajú. Neatrofovali, sú živé a pamätajú si a berú ťa samé presne tam, kde už si raz bola.`

Potom ma postavila do všetkých štyroch bojovníkov, aj keď som sa hodnú chvíľu z pózy Bojovníka jednotky ani len nepohla – bola som rada, že stojím.  Tieto pózy sú hodne balansovo-silové a nevolajú sa bojovníci nadarmo. Joga ma nechávala nastáť si životnú a osobnú silu.

Keď budete mať pred sebou niekoho s depresiou, možno ho hneď neposielajte k psychológovi, viď môj dialóg s Petrom Panom:

PP:  Nechceš si ísť o tom pokecať k psychológovi?
S:     *^^*%&^$^&* TY si choď pokecať k psychológovi!
PP:  Ved ja už chodím hihi (…lenže on tam chodí ako do Kaffeehausu. A keď je na Slovensku, bookne si hneď aj tri hoďky a tvrdí mi, že je to to isté, ako byť v Thajsku a ísť trikrát za deň na masáž. Ja holt túto asociáciu s psychológmi nemám.)

Možno sa radšej spýtajte, ako viete jeho svereach-your-balance_23-2147507435t zmeniť vy, aby sa stal trochu znesiteľnejším miestom hodným zotrvania a aktívnej participácie. A pošlite ho k nám na jogu.

Soňa

PS Rybí olej, ľubovníkový čaj a banány robia tiež svoje. Pre najsamšpeciálnu čajovú zmes nás kontaktuje priamo, namiešame.


Najbližšie udalosti:

9. decembra 2019 - 15. decembra 2019

Splnová krištáľová meditácia – 12.12.2019 19:00 - 20:30
Cesta zvukom s gravidjogou – 13.12.2019 17:30 - 19:00
Můj zvířecí spojenec- arteterapií k sebepoznání – 14.12.2019 9:00 - 16:00

16. decembra 2019 - 22. decembra 2019

Liečenie hudbou krištáľových misiek - HLOHOVEC – 19.12.2019 16:00 - 20:30
Plné vedomie - Lucidné snívanie – 21.12.2019 9:00 - 17:00

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Leave a comment