blue-iceberg-wallpaperCez víkend (vrátane piatka) sa opäť diali veci, že kukám ako puk ešte fčul. V piatok sme si namakane zajogovali a zameditovali a úplne v pohode som to všetko dal napriek kúpeľu pred tým. V nedeľu som vliezol opäť do vane s cieľom, že chcem zase natiahnuť čas a možno, ak sa budem dobre cítiť, si namočím aj hlavu.

Napustil som si plnú vaňu a vliezol do nej. Cvičenie s dýchaním som mal už za sebou a v podstate som sa hneď posadil. Dýchanie som si strážil, aby zostalo kľudné a ani ho nebolo treba veľmi strážiť. Zostalo prirodzene rovnomerné a bol to príjemný pocit, že to tak je. Voda bola chladná, ale telo sa do 30 s. prispôsobilo a potom som už len sedel po rebrá v 12 stupňovej vode s ponorenými rukami po lakte a vnímal chlad, ktorý zostal vonku a teplo, ktoré prúdilo s krvou po celom tele.

Chvíľu som mal pocit, že mám chladné dlane a tak som jemne zameral pozornosť na dlane a predstavil si, ako sa môj vnútorný oheň šíri aj tam a po chvíli som zacítil, ako sa mi cievami prelieva teplá krv do dlane a prstov na dlani. Bolo to 1. x, čo som takéto niečo zavnímal a bolo to krásne. Jednak to, že som silou vôle presunul niečo fyzické (pevné/tekuté – energiu presúvam už automaticky) v rámci tela do konkrétneho miesta a jednak pre ten pocit, keď sa teplá krv valila do dlaní a prstov. Cítil som sa absolútne bezpečne a dobre.

Vnímal som svoj dych a zavrel oči. Za okamžik som bol v stave hlbokej kontemplácie. Preciťoval som svoje telo a žiadne iné myšlienky sa neobjavili. Vnímanie bolo ostré ako britva. Napadlo ma, že by som mohol sústrediť svoju pozornosť na moje kolená a kríže a posiať tam energiu, aby sa urýchlilo liečenie a tak som si dookola predstavoval, ako sa mi zelená energetická guľa obtáča okolo kolien a pása a opakoval „kolená, kríže, kolená, kríže, atď“.

Po istom čase som začal vnímať chlad na chodidlách a tak som opäť zameral svoju pozornosť na presun vnútorného ohňa a zafungovalo to. Začalo ma ale opäť striasať v cca. 20 s. intervaloch a to sa mi v piatok nedialo, ale pripisoval som to tomu, že som si dal poobede šlofíka a hneď ako som vstal, som vliezol do vane. Vedel som, že chcem ešte určite ponoriť telo a tak som silou vôle rozhodol, že ešte vydržíme a ponoril si trup až po bradu do vody. Veď mi až taká zima zase nebola, iba ma striasalo.

Chlad som cítil na prsiach veľmi výrazne. Bolo to ako keby som mal miešok piesku položený na hrudi a trochu ťažšie sa mi dýchalo, ale po minúte sa telo prispôsobilo chladu a už som opäť ležal a iba vnímal. Dýchanie bolo kľudné celý čas, ale pri ponore som ho výrazne ovládal silou vôle. Prispôsobenie chladu prebehlo hladko a rýchlo, takže to bolo v poho.

Ako som si tak ležal a opäť vkĺzol dýchaním do hlbokého rozjímania, pokračoval som v smerovaní pozornosti na kolená a kríže a po istom čase som si všimol, že vnímam chlad v strede trupu smerom od hrádze (genitálie), do nútra. Vstupoval mi do tela a postupne sa začal rozširovať do brušnej dutiny ako taký krútiaci sa vietor v špirále. Zameral som pozornosť na svoj vnútorný oheň a snažil sa ho presunúť do brušnej dutiny (kde vlastne sídli), ale išlo to veľmi ťažko a chlad som cítil stále. Prestal síce postupovať, ale už som ako keby nevedel zmeniť teplotu danej oblasti tela.

Bol to výrazný chlad a už som nevedel ani uvoľniť svoje vnímanie. Ako keby sa mi niekde v „duchu“ spustila platňa, ktorá sa zasekla a hrala stále do kola…chlad, chlad, chlad, chlad. Uvedomil som si, že som asi príliš odviedol svoju pozornosť od udržovania stabilného dýchania a tepla na liečenie a tým pádom chlad mohol vstúpiť do tela. Je to zvláštny pocit, keď sa akoby „v hlave“ začne ozývať upozornenie typu „Jústn máme problém“.

No a tak som teda voľky nevoľky rozhodol, že ide sa von. Nechcelo sa mi. Vyplieštal som oči, ale bolo to tak. Bolo mi chladno na brucho a hrudník, ale zbytok tela akoby mal pocit, že je v kúpeloch a že fčul relaxujeme, tak daj pokoj. Chlad sa prejavuje aj spomalením pohybu a reflexov, takže si teraz vravím, že asi ten pocit pochádzal odtiaľ a nebolo to až tak tým relaxom, ale pravdou je, že neviem. Potom ma až napadlo, že „ty kokso, šak koľko ja tu už vlastne ležím?“ a pozrel som na hodiny a vo vani som si „rochnil“ 36 minút…aj to by mohlo vysvetľovať ten pocit chladu. Posunul som svoj osobák o 10 minút. Mám ale opäť čo skúmať. Hlavu som si nenamočil, kvôli nepohode ku koncu pokusu, ale keďže pokus nemá nohy, tak nemá kam ujsť a môžem to skúsiť kedykoľvek sa mi bude chcieť.

Napätie v nohách som po vylezení z vane opäť vnímal silnejšie a spalo sa mi veľmi placho. Zobudil som sa cca. 3 x a nad ránom som už nemohol spať, tak som len tak ležal. Prispôsobenie sa vonkajšej teplote po ukončení pokusu ale prebehlo fajn a potom ma už nestriasalo. Večer sme pozerali film a sedel som v obývačke iba v trenírkach, lebo mi v tričku bolo príliš teplo 😀

Som zvedavý na piatok, lebo chcem ísť vyskúšať jazero. Šak keď už sa pomaly hlási tá zima, tak nech to využijem na plno. Kto bude platiť účet za vodu? 😆


Najbližšie udalosti:

1. októbra 2018 - 7. októbra 2018

Mesiac s Archanjelmi I. - Zdravie, vzťahy, práca a vnútorné vedenie – 04.10.2018 - 01.11.2018 Celodenná

15. októbra 2018 - 21. októbra 2018

Ashtanga Yoga – 18.10.2018 18:30 - 19:30
Ranná yoga – 19.10.2018 7:00 - 8:00
Hlbinná imaginácia - liečenie pomocou osobného totemu – 19.10.2018 - 21.10.2018 18:00 - 17:00

22. októbra 2018 - 28. októbra 2018

Ashtanga Yoga – 22.10.2018 18:30 - 19:30

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Tagged on:             

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: