Myslím, že to odpočítavanie už aj môžem zrušiť. Už som aj tak uprostred procesu. A aj po pomyslenom „začiatku“ budem počúvať moje telo a hlavne skúmať možnosti a rozširovať vedomosti o raw strave.

Všimla som si, že je oveľa viac receptov na sladkosti, ako na slané veci. Alebo sa mi to len zdá? Akurát som prestala hladať recepty, lebo ma len chúťky obchádzali a zatiaľ väčšinu potrebných potravín ešte nemáme doma.

gazpacho
Do tejto fajnovky som sa tak rýchlo pustila, skoro som ju sfotiť zabudla 🙂

Moje včerajšie stravovanie začalo doobeda jednou hruškou s medom. Na obed som zobrala zvyšok včerajšej kobry a pridala som pol kila rajčín, papriku, petržlen, šus olivového oleja a štipku himalájskej soli. K tejto polievke som pokrájala na kocky dve papriky a polku čerstvého feniklu. TO BOLA MŇAMKA! Sme sa s kolegom až za ušami oblizovali.

Poobede som si dala opäť jednu kávu s medom. Nateraz kávu nejdem riešiť. A ešte jeden banán som zbodla.

A na večeru sme mali šalát z cukety, uhorky, zeleného šalátu, papriky s troma lyžicami dresingom kyslej smotany. Pár orechov a sušené ovocie ešte neskôr padlo. Večer ma chytila veľká chuť na niečo slané, našla som pražené tekvicové zrniečka a tých som zjedla asi 20-30.

Celý deň som bola plná energie, vlastne už od noci. Hore som bola pred budíkom. A hneď ráno som mala sama so sebou zábavu. Čekla som správy na FB a dostala som otázku ohľadom kalíšku. A namiesto: používame ho skoro dva roky, som napísala požívame! 😀 😀 😀 S rehotom som potom vstala. Žam žung sa mi stál dobre, aj keď som nejak pomotala hudbu a radšej som sa orientovala podľa hodín.

Všeobecne som si všimla, že mi je viac zima. Mám dve teórie, prečo tomu tak je. K vysvetleniu sa vrátim na začitaok „raw cesty“.  Táto sa vyvíjala nasledovne:

Prvá fáza – objavenie a nepochopenie: počula som o surovej strave. Na seminári kvetu života som pozerala na nášho sprievodcu Lazsla ako konzumuje hromadu banánov za deň s chaluhami a nechápala som, načo je to dobré.

Druhá fáza – oboznamovanie sa: Okolo mňa sa začalo viac hovoriť o surovej strave, hlavne Iskra zdielal svoje skúsenosti a čo sa kde dočítal alebo dopočul. Počúvala som, vstrebávala som. Moje vnútorné nastavenie bolo: jasne, možno to niekomu vyhovuje, pre mňa neprichádza do úvahy. Ja jednoducho teplé jedlo chcem. Nepýtala som sa sama seba, prečo ho chcem. Bolo to jasné, nespochybniteľné, prirodzené. V tomto období som už dlhšiu dobu v podstate nejedla mäso, lebo mi prestalo chutiť. Jedla som zeleninu primerane, či už šaláty alebo dusenú, varenú, ovocie menej. Zvykla som si pýtať sa svojho tela, čo akurát potrebuje a podľa toho som sa stravovala. Ak sa dalo. Ak som šla do reštiky na obed, tak si telo „muselo“ vybrať z troch ponúknutých vegetariánskych jedál. Ale aj napriek tomu, že boli vegetariánske, často som cítila, koľko energie potrebujem na trávenie. Dosť veľa energie. Prišiel poobedňajší útlm, vyrovnávala som ho niečím sladkým. Síce nie vždy, ale často. A do tejto fázy mi vstúpili zrazu smúťaky.

Tretia fáza – zakúpenie mixéra: Týmto sa veľmi veľa zmenilo. Pripravovaním smúťakov sa zmenila „reč môjho tela“.  Všimla som si, že hlavné varené jedlá už ani tak nemusím. Na čom som lipla, boli polievky. Pre seba som si povedala: zdravé jedlo, smúťaky, šaláty, oukej, ale určite aj polievky!

Štvrtá fáza – uvedomenie si príčiny lipnutia na polievkach: Táto sekunda (dve-tri) nastala, keď som počas prestávky na seminári mala v ruke knihu „12 krokov k surovej strave“ (čítaj tento článok) . Ja som ju ani poriadne nečítala, len som ju náhodne otvárala a prečítala si jednu-dve vety. Pri vete: „Už  sme si napísali o závislostiach fyzických a psychických, pozrieme sa teraz na závislosti duchovné“ sa vo mne zachytilo slovo duchovné a v tom mi docvaklo: Ja preto tak milujem polievky, lebo mi prinášajú teplo do organizmu. To znamená že hľadám a beriem si niečo zvonku, namiesto toho, aby som to vytvorila v mojom vnútri! Takže ak nie som schopná vytvoriť si vlastný vnútorný oheň, potrebujem ho čerpať odinakadiaľ! A v tom už padlo rozhodnutie, že toto chcem určite zmeniť.  Ostatok poznáte. Ak nepoznáte, prečítajte môj krátky denník :).

7041742-fire-wallpaper-image-picture-high-resolutionA tu sa vraciam teda k môjmu zisteniu, že mi je viac zima. Jasné že je. Očividne som môj vnútorný oheň ešte poriadne nenaštartovala. Myslela som si, že mi v tom pomôže cvičenie žam žungu, zatiaľ nič. Od včera sa usmievam teplým dychom na moje ruky zvnútra, nech sa oteplia. Pomáha, ale horúčavu z toho nemám. Možno by som sa mohla naštartovať viac sa hýbať. Zatiaľ sme si dnes s kolegom pustili v práci Metallicu, zdvihli stoly a aspoň trochu sa pri nich hýbali :D. Ďakujem za tento luxus! Akurát mi napadlo, že chlad môže mať do činenia aj so stratou váhy. Schudla som za posledné dva mesiace asi len 2-3 kilá, tak ale aj tie môžem cítiť.

Pred večer som bola plná energie a ešte som nanosila drevo a potom som sa pustila do prehadzovania krabíc s letnou obuvou do inej skrine. Popri  tom som našla v jednej krabici starý pamätník a fotky a mala som o večernú zábavu postarané. Za mesiac máme stretávku zo základky, rovno to so sebou zoberiem :).

Späť k vita-novinkám. Ešte dve veci  som som si všimla na mojom zdraví – začal ma bolieť ľavý bedrový kĺb. Zatiaľ neviem prečo, je to taká trochu pichľavá bolesť v kľude. Či už v sede, alebo v lehu, a nie je stála. Niekedy ho cítim, inokedy nie. Na večer som ho už necítila. Čudné. Budem naďalej pozorovať. Druhá vec: zmizla mi alergia na lieskové orechy. Som zvedavá, v akej miere sa tento rok prejaví alergia na peľ brezy, liesky a tých podobných. Minulé roky mi slabla.

A dostávam sa k záveru, k denníku vďačnosti:

  • Ďakujem za dnešné hudobné zážitky.
  • Ďakujem za vrátenie preplatku za plyn.
  • Ďakujem za výborný obed.
  • Ďakujem za dochvíľnosť vlakov.
  • Ďakujem za prebúdzajúcu sa prírodu.
  • Ďakujem za náhodné pomýlenie si jednej osoby, vďaka ktorej sa zoznámim s ďalšími ľuďmi v Hainburgu :). Lucka, pozdravujem 🙂

 

Cez víkend sme si dali za úlohu, pravidelne si pripomínať náš najvyšší cieľ. Môj je:

„Žiť zo srdca.“ Dnes ku nemu pridávam vetu: „Žiť a čerpať zo svojej plnej sily.“

Keď to spojím, cíti sa táto veta veľmi príjemne: „Žiť zo srdca a vo svojej plnej sile.“

V tom mam zarátané, tú plnú silu v sebe nájsť a čerpať z nej. Moju vnútornú silu cítim, čerpám z nej a zároveň mám pocit, akoby mi niektoré oblasti boli ešte uzavreté. Tú silu cítim v nižšej hrudi, ako guľovitý tvar, ktorý sa krúti, pulzuje. Zatiaľ sa rozťahuje do veľkosti môjho hrudníku, plus pár centimetrov „vytŕča“ z fyzického tela. A podľa mňa jej plná sila vyzerá tak, že ju cítim vo mne celej a zároveň okolo mňa.

Toľko k mojim úvahám a k včerajšiemu dňu. Prežila som ho v plnej energii a radosti, okrem troch lyžíc smotany a opražených semien som bola na surovom jedle. Ďakujem za tento deň.

Krásny deň aj vám, čítame sa 🙂

 

 

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Tagged on:                 

4 thoughts on “Denník vitariánky – deň č. -4

  • 26. februára 2015 at 9:41
    Permalink

    Tinka, to teplo je taká zaujímavá vec 🙂 Ja cítim chlad od začiatku mojej púte so živou – surovou stravou a mám pocit, že príčina je aj v tom, že ovocie ako také ochladzuje organizmus. Je možné, že to tak je a možno je o mnoho väčšia príčina v tom vnútornom ohni, ako píšeš ty.
    Dnes ráno, ako si tak cvičím svojich 35min žamžungu pri 3. cviku (odrážanie lopty) sa mi kúsok odblokovalo pravé rameno a to teplo, čo sa mi vylialo od ramena do celej paže ma až vyplašilo. Bolo to veľké teplo…ako keby sa mi láva začala šíriť po ruke po špirále smerom k dlani. Ja viem, že mám ramená (resp. 7. krčný stavec) bloknuté a postupne ich uvoľňujem a je možné, že nás je s touto „poruchou“ v eneregtike viac a preto máme studené dlane a šlapy…jo, bedrá (resp, kostrč) mám tiež trošku bloknuté (a kto vie ešte čo všetko) 🙂

    Apropo, dnes sú to 2 mesiace, čo cvičím každé ráno žamžung….jupííííí 😀 😀 😀

    Reply
    • 26. februára 2015 at 9:46
      Permalink

      Podla mna su to tiez nejake blokady, ktore nenechaju teplo prudit po tele. Uz sa tesim na ich rozpustenie :). Este ze su nase tela take mudre a daju nam pocitit, kde treba pracovat 🙂

      OOOO sa tesim s tebou z toho zam-zungu!

      Reply
      • 26. februára 2015 at 10:04
        Permalink

        Ešte ma teraz napadlo 1 Červienkove cvičenie, čo sme neskúšali.
        Povel znie: „prefukujem kostrový systém“ (resp. môže sa upriamiť na konkrétnu časť tela – napr. pravé rameno, alebo bedrový kĺb)
        Je to ale celkom slušná energetická sila a lúcham pri tom vodu ako ťava a cítim pritom všelijké šklbanie a niekedy to aj bolí 😀

        Reply
        • 26. februára 2015 at 10:09
          Permalink

          anoo, robili sme to cvicenie. si pamätam ze som nerozumela povelu a len som to nechala bezat 😀
          super, vyskuusam 🙂
          Ozaj, tie knihy od neho predsa len prisli 🙂 Dnes pre ne idem.

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: