sunrise-1409090_640Od stredy min. týždňa sa mi v hlave preháňajú myšlienky na tému „obyčajné„. Od vtedy si neustále všímam toto slovo pri rôznych príležitostiach. Naučil som sa (a tento proces pokračuje) vďaka tomu precítiť vďačnosť za to, čo už mám, čo som už mal možnosť zažiť, stretnúť a uvedomiť si. Napr. taká práca, alebo mzda, úplne som ich považoval za niečo tak všedné, že už vlastne neregistrujem, že práve aj vďaka tomuto tak nepodstatnému javu, zažívam všetko to úžasné. Samozrejme tento vnem sa úplne zmení, ak sa pozornosť prenesie týmto smerom a začne si všímať, že „to“ tam existuje, resp. čo všetko som vďaka tejto skutočnosti mohol vytvoriť a čo je ešte dôležitejšie, čo vďaka nej stále tvorím.

Začali sme to riešiť min. stredu pri zdielaní po žamžungu, keď ma Tina práve na tieto 2 veľké istoty (práca a mzda), resp. piliere upozornila a mne sa to zdalo tak všedné, až to bolo nepodstatné. Samozrejme, moja pozornosť bola úplne ukotvená v inom spektre vnímania a to bol dôvod. Netvrdím, že treba byť pravidelne zavrznutý v minulosti, to asi tiež nie je úplne zdravé, ale zabudnúť na ňu, alebo ju ignorovať, asi tiež nie je to pravé orechové, teda pre mňa nie. Darmo, rovnováha je vraj kľúčom ku všetkému a vo všetkom… vraví sa.

Prvotne som sa výraznejšie potkol o tento vnem obyčajnosti/jedno-duchosti, keď sme žamžung začali min. týždeň stáť a ja som si uvedomil, ako dôverne si moje telo a moje Ja na tento obyčajný pohyb pamätá a ako sa z neho „teší“. Úplne „primitívne“ státie, takmer bez pohybu. Tak nenápadné… to isté sa mi stalo v nedeľu, keď som si doobeda dal spontánnych 35 min. žamžungu a bol to úplne jednoduchý a obyčajný pocit, len tak tam proste bol, sám o sebe, čistý a úprimný – nič nežiadal, iba bol a ja som sa do neho ponoril, ako do kúpeľa a rozjímal o ňom, prežívajúc ho zároveň.

person-1030884_640…ale aby som nepredbiehal, po 2. x som sa obyčajnosti postavil zoči-voči vo štvrtok, keď som sa u Tiny zastavil na liečenie (pre pomoc). Potrebujem sa veľmi svojsky pohnúť vo svojom živote a v rámci tohto pohybu som potreboval poradiť od nezúčastnenej osoby, ako to vníma a čo ju k tomu napadá. Je to jednoducho tak, že veľa krát od samého sústredenia sa na nejakú tému, pre stromy prehliadam les. 😀 To som JA! Je to krása života ako takého, čo všetko a akými rôznymi spôsobmi, sa dá zažívať a uvedomovať. Dar zrkadiel a odosobnenia sa je v tomto toku veľmi užitočný navigačný nástroj a vďaka za to, že je. No a počas hlbokého ponorenia sa do svojho sveta pocitov a vnímania ich príčin, som sa prepracoval až k môjmu prapocitu – „ja som“. Úloha znela, „prečo potrebuješ na to, aby si dokázal oceniť seba samého (byť šťastný), niekoho druhého“, resp. „jeho fyzickú blízkosť (spojenie s ním), aby si sa mohol cítiť úplný“?

Mať niekoho rád (napr. sám seba) len tak, lebo Je, lebo môžem, bezpodmienečne, to je niečo úplne iné ako to, čo som ja robil, čo som mal naučené a ja som si uvedomil, že to vlastne vôbec neviem – bezpodmienečne mať rád / ľúbiť, lebo neviem tak mať rád ani sám seba… niekde tam hlboko, alebo kde to je. 🙂

Všeličo pri tomto „ponore“ vyplávalo na povrch (ako vždy), ale keď som začal pátrať po tom pôvodnom Ja, ktoré ma tvorí, kde netreba nič vonkajšie na to, aby som bol šťastný, som zrazu našiel pocit akoby veľmi starý, jednoduchý a úplne obyčajný. Úplne nenápadný a nič nevyžadujúci, len tam tak bol (nenápadný a nepodstatný, ako posledný žobrák na ulici…) k dispozícii, v neobmedzenom množstve a absolútnej čistote – nevinnosti. Vyhŕkli mi slzy, lebo jeho jednoduchá obyčajnosť a zároveň úplnosť a dokonalosť ma napĺňala do takej miery, že som si už nevedel spomenúť, či som takúto plnosť/prázdnotu niekedy v tomto živote vôbec mal možnosť precítiť – zažiť. Bolo to veľmi zaujímavé a zároveň mi to ponúklo úplne jednoduchú odpoveď na moju otázku. Ponúklo to kľud a harmóniu tam, kde sa zdal byť iba rozmazaný obraz a nepokoj. Ono ten obraz zostal čiastočne stále nejasný, ale uvedomil som si, aký je rozdiel v kvalite vnímania, keď sa na neho pozerám s kľudom v duši (v rovnováhe) a prostredníctvom toho si potom dokážem všimnúť jeho časti, ktoré som do vtedy len prehliadal, resp. vôbec som ich nevidel.

fall-1432252_640Poďme ale späť k státiu ako strom. Stáť ako strom môže človeku ponúknuť cestu, ako sa k tomuto čistému Ja dostať, ako ho na chvíľku zacítiť v jeho úplne jednoduchej a napĺňajúcej podobe. Zajtra sa opäť stretávame v centre presne za týmto účelom a ešte k tomu niečo naviac v podobe 8 kúskov brokátu. Obyčajné a jednoduché pohyby… ako by niekoho mohli doviezť takéto veci k bohatstvu a šťastiu, no nie? 😉

Tešíme sa na Vás!

Majte krásny deň.


Najbližšie udalosti:

21. januára 2019 - 27. januára 2019

Hatha joga – 24.01.2019 18:00 - 19:15

28. januára 2019 - 3. februára 2019

Hatha joga – 31.01.2019 18:00 - 19:15

4. februára 2019 - 10. februára 2019

Hatha joga – 07.02.2019 18:00 - 19:15

11. februára 2019 - 17. februára 2019

Liečivá vedená meditácia a imaginácia – 12.02.2019 18:30 - 20:00
Hatha joga – 14.02.2019 18:00 - 19:15

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Tagged on:             

2 thoughts on “Obyčajné a jednoduché pohyby – stáť ako strom

  • 7. júna 2016 at 13:38
    Permalink

    Přesně. Je to tak obyčejné a má to takovou moc! Obyčejné stání. Obyčejné pohyby. Obyčejné dýchání. Bereme to jako samozřejmost. A ztrácíme pak přístup k té největší síle, kterou v sobě máme. Zrovna o tomto víkendu nám náš čchi kungový mistr krásně popisoval, jak takové běžné obyčejné činnosti buď můžeme dělat bezmyšlenkovitě… anebo bez myšlenek, ale vědomě :-))) A tělu tím ohromně pomoct :-)))

    Reply
    • 7. júna 2016 at 14:09
      Permalink

      Tak jednoduché, ako smiech, alebo plač. Úplne obyčajné a tak obohacujúce – napĺňajúce/vyprázdňujúce. Úplne som zabudol na dýchanie. Ďakujem za doplnenie. 🙂

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: