rattlesnake-1142878_640Dali sme si cca. 15 min. prestávku, kde sme poriadne pozdieľali naše príbehy a dali si niečo pod zub. Zdieľanie má veľkú výhodu v tom, že pri prerozprávaní príbehu si veľa vecí akoby spätne uvedomím, ktoré som si pri písaní poznámok neuvedomil a preskočil som ich. Tak isto postrehy ostatných takmer vždy objavia „zákutia“ príbehu, ktoré zostali mojim vnemom mierne zahalené hmlou. Zároveň  v prípade osobného totemu, je možné s pomocou sprievodcu (šamana), alebo aj sám, vrátiť sa do príbehu, ak som pri samostatnej ceste nedokázal niečo dokončiť a zostal tam akoby otvorený potenciál na vyriešenie.

…išlo nám to tak parádne od ruky a tak naše dobrodružstvo pokračovalo do sakrálnej čakry. Chvíľu som sa na túto prácu potreboval vyladiť a tak som nemal hneď od začiatku jasný „obraz“, resp. nevedel som jasne rozoznať, s kým mám tento krát tú česť. Bol to taký zvláštny prízemný a pravidelný pohyb, po tvrdom povrchu. Keď sa mi podarilo „zaostriť“, zistil som že kráčam po veľkom kameni a vedľa mňa je púštny had. Vlnil sa v pravidelnom a pokojnom rytme, až sme sa dostali na vrchol kameňa a tam sa stočil do kolečka a začal mi ukazovať okolie. Stáli sme na kamennom vŕšku a okolo nás sa rozprestierala lúka plná kvetov a života. Had si tam v kľude a pohode syčal a vychutnával letné slnko.

Zdalo sa, že je všetko ako byť má, keď zrazu pribehol do obrazu zajac, ktorý si poskakoval po lúke, ale pozornosť mi jasne odbehla jeho smerom. Opýtal som sa teda hada tradičnú otázku, či hare-940973_640treba niečo spraviť, pomôcť a on mi len ležérne ukázal smerom k zajacovi, že mám sa opýtať jeho, lebo on vie o všetkom. Zajac mi hneď ukázal taký 1 kút na lúke, kde bol veľmi ošarpaný, šedo-čierny chátrajúci dvor, po nejakej osade, ktorá tam už dávno nebola… v tom momente ma riadne pichlo v podbrušku, až som zavnímal také nejaké tupé mravčenie v celej tejto oblasti… boli tam len samé smeti a hnijúci zčernalý odpad. Zajac rozprával veľmi rýchlo a naliehavo, až sa zadúšal a tak trochu naivne ma žiadal, že či by som s tým vedel niečo spraviť, lebo „oni“ tam potrebujú mať predsa opäť farebnú a živú lúku. Nevedel som síce úplne ako to mám spraviť, lebo tá scenéria sa zdala byť riadne „zakorenená“, ale zavrel som oči a predstavoval si, ako začína cez tú špinu prerastať zelená tráva a rásť kvety, stromy a kríky. Všimol som si, že z čierno-šedej zeme, akoby začala žiariť taká zvláštne krásna čierno-medená energia, ktorá sa po čase zmenila na vyššie šľahajúce plamene, ktoré postupne začali akoby premazávať ten starý a už nepotrebný obraz. Na niektorých miestach sa začala objavovať zelená farba a ja som si všimol, že tam začína rásť tráva. Postupne sa pridávali kvety a ďalšie farby, až plamene úplne zmenili vzhľad tohto miesta, na priestor plný radostného života plného pohybu.

carp-440630_640Zajac si veľmi pochvaľoval a už aj pútalo moju pozornosť šupinaté telo. Keď som sa pozrel viac z diaľky, uvedomil som si, že sa pozerám na telo kapra, ktorý pláva v jazere, ktoré sa nachádza obďaleč, akoby v „opačnom rohu“ tejto zaujímavej scenérie. Rozprával mi svoj príbeh, ako pláva v tomto krásnom jazere, aké je to pre neho napĺňajúce a ako sa tam cíti dobre a že ak budem niekedy potrebovať, môžem ho prísť pozrieť a zaplávať si s ním v tejto nádhernej vode. Poďakoval som sa mu a aj ostatným 2 zvieratkám a vrátil sa späť do bdelého stavu.

Bolo trochu zvláštne, že som tam našiel až 3 zvieratká, ale keďže aj v predošlých cestách vystupovalo viacej protagonistov, povedal som si, že toto putovanie bude asi celé v takomto „skupinovom“ duchu a viac som tomu nevenoval pozornosť. 🙂 Človek hold nikdy nevie, ako sa „veci“ budú vyvíjať a prílišným riešením správnosti sebou vnímaného „obrazu“ sa len možno oberá o „šírku“ záberu. Ja som tak trochu špecialista na túto tému, takže viem presne o čom hovorím. 😀


Najbližšie udalosti:

21. januára 2019 - 27. januára 2019

Hatha joga – 24.01.2019 18:00 - 19:15

28. januára 2019 - 3. februára 2019

Hatha joga – 31.01.2019 18:00 - 19:15

4. februára 2019 - 10. februára 2019

Hatha joga – 07.02.2019 18:00 - 19:15

11. februára 2019 - 17. februára 2019

Liečivá vedená meditácia a imaginácia – 12.02.2019 18:30 - 20:00
Hatha joga – 14.02.2019 18:00 - 19:15

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Tagged on:             

One thought on “Osobný totem – sakrálna čakra

  • 4. augusta 2016 at 14:25
    Permalink

    Moja sakrálna čakra a jej „technický stav“ 🙂 …to je téma, ktorá je naozaj hodná veľkého príbehu. 🙂
    Už len to, že ma privítal had, má svoju pikantnú príchuť.
    Aj príbeh Adama a Evy má svojho hada a príbeh o Kundaliní, či Asklépiovi tiež. Tento môj je dokonca púštny had, čiže dôraz na teplo, pot, vlnivý a rovnomerný pohyb – oheň. Nádhera sexuality v čistej esencii. Udomácnený je na hladkom kopci z tvrdého kamenia, ktorý mu poskytuje bezpečné útočisko a zdroj tepla, resp. tieň, ak ho potrebuje. Jeho sídlo je vyvýšené oproti ostatnej krajine a tak dobre vidí všetko, čo sa okolo deje (ja vidím). Jeho sídlo je stabilné, pevné. Je to kľuďas a rozvážny týpek. Má všetko akoby veľmi dobre prešpekulované a pripravené. Vie okamžite a smrteľne „udrieť“, ak to situácia vyžaduje, ale zdá sa, že to už dávno nepotreboval. Opäť majster prežitia, čo sa v extrémnych podmienkach cíti doma a nevyvádzajú ho z rovnováhy. Okolie jeho obydlia je ale rozmanitá a krásna lúka plná života. Všetko sa to tam úplne hemží a je v pohybe a on nad tým v kľude bdie a necháva tomu voľný priebeh. (Kľud v nekľude – majstrovská 7)… čo na to povedať? Tí čo poznajú Judith a jej „numerológiu“ vedia svoje… 😀 😉
    Kľud, rozvaha a sexualita…pekný a zdanlivý paradox a zároveň asi sen veľa bytostí 😛 😉
    Ja to asi mám, len o tom asi ešte úplne neviem…no teraz už áno…len to ešte aj vedieť žiť…všetko má svoj čas… 😛
    Ďalší účinkujúci asi vzbudí u každého, kto videl sa rozmnožovať zajace iba úsmev na tvári. Moja 2. čakra je ale nekompromisná a ukazuje mi pravdu. Had odkazuje na zajaca, že on presne vie, čo a ako a mám sa opýtať jeho. Jeho pohyb je rýchly, niekedy možno zdanlivo „až príliš“, ale čo ja už len viem o potrebách a správnosti žitia zajacov, aby som ich mohol posudzovať, však? Veľmi dobre počuje, má rýchle reflexy, vo svojom priestore sa pohybuje veľmi dobre, jeho oči položené bokom vidia veľký rozsah priestoru naokolo, vie výnimočne meniť smer pohybu v maximálnej rýchlosti a okrem iného je aj majster rozmnožovania. Môj zajac má naliehavý problém s jedným konkrétnym, starým miestom – prežitkom, ktorého pôvodná príčina už neexistuje – nie je dôvod sa ho ešte držať. Zostal iba tieň – spomienka, v podobe zanedbaného dvora, kde je všetko špinavé, šedé a mŕtve (neupratané). Je to treba veľmi naliehavo opraviť – potrebujem to. Oprava ide ale relatívne veľmi ľahko, stačí len zamerať a uvoľniť oprate svojej pozornosti tým „správnym smerom“ a dôverovať intuícii – držať zámer voľne, ale jasne.
    Posledný prichádza na scénu kapor. „Cíti sa ako ryba vo vode“ sa vraví, keď niekto niečo robí (správa sa) veľmi prirodzene, pekne, „akoby bol na to stvorený“. Voda sama o sebe často symbolizuje pocity a tie sú v „sakrále“ vraj doma. Kapor (ryba), je tiež v podstate majster plodnosti a rozmnožovania. Keď si predstavím tie kvantá ikier…waaau, veľmi zaujímavé obrazy. Ukazuje mi ako hladko a obratne pláva (plynie) vodou (pocitmi) a cíti sa tam doma. Mám ho prísť pozrieť, keď budem mať potrebu voľne plynúť so svojimi pocitmi.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: