angryTento rozhovor mi veľmi pomohol usporiadať myšlienky na tému muž vs. žena a kto má komu (a ako) pomáhať, resp. kto je za čo vo vzťahu zodpovedný. Pomoc a pochopenie sú krásny a funkčný koncept – nástroj tvorenia, ale kým neviem pomôcť sám sebe, možno nebudem vedieť pomôcť ani nikomu inému. Išlo o to, že muž by mal ženu počúvať a pomôcť jej “vyslobodiť sa”, že by ju nemal ignorovať a brániť jej sa prejavovať, resp. odopierať jej pozornosť (veľmi zjednodušene prerozprávané moje vnímanie).

Iscra: Ten kto ma “núti” prejaviť svoj hnev (vytáča ma do nepríčetna), je možno môj veľký učiteľ a pomocník (spriaznená duša). Možno mi ukazuje, že mám prestať hľadať mimo seba a konečne si všimnúť svoje ja, svoju vnútornú krásu, dokonalosť a neobmedzenú silu. Možno mi ukazuje, že nechce byť zatiahnutý do môjho boja, lebo okrem mňa môj boj nik iný nevie bojovať. Okrem mňa sa nik nevie postaviť mojim “démonom”. Keď som hysterický, možno zúfalo túžim po pozornosti, ktorú si nedávam. Možno ma niekedy niekto naučil, že je potrebné mať cudziu pozornosť a treba o ňu bojovať, pretože sám so svojou pozornosťou nemôžem, nesmiem, neviem dostatočne dobre riešiť svoje témy a ak už prerastajú moju schopnosť uniesť ich, tak treba začať nejako klamať (odpútavať) moju pozornosť inými “radosťami” a to nefunguje. Možno mi celá táto situácia ukazuje úžasné zrkadlo, čo sa vlastne deje vo mne. Vesmír (JA)  zrežíroval túto scénu, aby som si mohol všimnúť, čo som hlboko v sebe skryl. Mám potrebu zvýrazňovať môj pocit obete a bezmocnosti, pretože verím, že mi niečo nie je dopriate, že niečo v mojom svete (svetonázore) chýba, že existuje nedostatok a o to málo, čo je k dispozícii, treba nekompromisne bojovať ako o život. Je možné, že je to všetko úplne v poriadku a deje sa to v môj prospech, aby som mohol v tú správnu dobu pochopiť, že všetko je vo mne a že k mojej dokonalosti, radosti, sile a kráse netreba pridávať nič z vonka. Je možné, že ak aj nájdem ucho, čo bude počúvať moje starosti, nikdy ich nebude dosť na to, aby uhasili ten oheň nespokojnosti, ktorý horí vo mne a budem tie uši nútený (sám sebou) hľadať znova a znova a budem sa hnevať, ak ich nenájdem dosť. Uväznený v nekonečne opakujúcich sa kruhoch. Niekde tam, kde horí ten oheň, je aj kľúč k riešeniu. Oheň, čo horí vo mne a prekáža mi, môžem uhasiť len ja. Je možno celkom užitočné skúsiť sa pozrieť, prečo mi ten oheň prekáža, čo sa mi snaží ukázať jeho spaľujúca žiara? Čo je vlastne to čo chcem a prečo? Čo ma bolí a prečo práve teraz, resp. ako dlho už? Veľa krát, ale volím zdanlivo tú jednoduchšiu cestu a zameriavam svoju pozornosť na to, čo nechcem. Nechcem prísť o vzťah, lásku, svoj svet, ako ho teraz vidím. Veď je to všetko čo mám. Môj vzácny palác. Veď nechcem tak veľa. Chcem, aby sa aspoň v tomto svet raz podriadil mne. Nástojím a trucujem, plačem a žobrem, kričím a ignorujem. Som ochotný spraviť všetko, aby sa svet nezmenil (aby mi zostalo moje vzácne vlastníctvo – môj poklad, moja viera) a pritom jediné, čo je v živote isté, je zmena a je to prirodzený pohyb. V podobe intuície, vlastním tú najlepšiu navigáciu, aby som sa týmto pohybom (prúdom) dokázal bezpečne, zručne, seba vedome pohybovať v radosti. Je možné, že to je veľká zábava a dobrodružstvo, dovoliť si tento pohyb (slobodu), uvedomiť a umožniť si svoju vlastnú prirodzenosť, žiť ju. Tam kde horí oheň, je svetlo a svetlo mi umožňuje vidieť – láka moju pozornosť, ako muchu. Tam kde niečo bolí, je značka (rana) – sem sa pozri a vyčisti ma! a ak tomu venujem pozornosť, dokážem nájsť riešenie, ako na to, aby to miesto zase mohlo byť rajskou záhradou (zdravé). doll_640Som absolútny tvorca a dokážem vytvoriť všetko a vesmír mi vždy vyhovie. Možno je načase uvedomiť si, prečo som práve teraz potreboval vytvoriť práve túto scénu (ja som tvorca) a že ňou nič nekončí, ale všetko začína, že sa jej nepotrebujem báť, ale potrebujem sa možno natoľko stíšiť a zbystriť svoju pozornosť, aby som z nej mohol vidieť čo najširšie súvislosti (jej plnú krásu, múdrosť a dokonalosť).

XY: áno Peter. Jasne chápem. život nás mnohých, tak ako aj mňa, sa zmenil na má dať-dal, na realitu zodpovedností, kde niet času a veľakrát ani energie počúvať, nieto ešte dešifrovať, čo si ženská duša žiada, nech by som sa akokoľvek snažil. Každý deň riešime problémy (ktoré nás samozrejme posúvajú k dokonalosti ale to v danom momente nevidíme), večer prichádzame domov a nedostaneme ani polhodinu na prepnutie gombíka. Vy ste možno na úplne inej vlne, možno robíte v živote to čo chcete a prináša Vám to úžitok duchovný aj finančný, ale 2/3 tohto národa a možno aj sveta ma zúžený priestor denného videnia. Jednoducho veľakrát niet času, energie, počúvať a potom následne reagovať. a potom sú už len výkriky ako pud sebazáchovy a muž sa budí zo svojho sna, že čo zas posral. Chyba je v nás, alebo chyba je v systéme? Nájdeme si vždy nejakého vinníka, prečo sa nedá lepšie počúvať alebo reagovať alebo domyslieť si? A čo keď tomu nerozumieme, my muži? Uvažujeme úplne inak. Priamočiaro.

Iscra: Teraz už si možno len položiť otázku, prečo tie 2/3, alebo aj viac/menej, to vidia tak, ako to vidia, resp. prečo je pre mňa dôležité, čo robia 2/3? Nie je to zlé a ani dobré, len to je. Ako sa ale cítim ja v tejto pozícii (predstave)? Ak dobre, fajn. Ak nie, tak čo s tým môžem spraviť? Môžem s tým niečo spraviť? Mám potrebu niekoho meniť? Prečo ho chcem meniť? Pomáha mi to? Prečo mám pocit, že niet času? Prečo mám pocit viny? Prečo mi chýba energia? Prečo potrebujem vinníka? Sú to všetko možno veľmi podstatné a pozornosti hodné časti skladačky a všetky naraz sa riešia dosť náročne a tak veľa z nás možno zlyháva pri pokuse niečo opraviť a prestane so snahou o zmenu/opravu. Možno ak tie témy rozdelím na menšie časti a zameriam svoju pozornosť postupne, ľahšie sa mi bude dariť rozširovať môj uhol vnímania a získam tak pocit väčšej perspektívy. Ergo, budem o niečo lepšie rozumieť, prečo sa mi deje to, čo sa mi deje, na čo to potrebujem a tým pádom budem možno lepšie rozumieť aj tým naokolo. Ono to nie je úplne téma v zmysle, “ako opravím svoj život za minútu”. Nie je to tá obľúbená ružová tabletka, ktorá okamžite vyrieši to, čo nechcem vnímať. Je to jednoducho práca, samého na sebe…veľmi pekná a napĺňajúca práca (možno vie byť aj náročná), ak si dovolím ju spoznať. Nehovorím o nekonečnej jazde na ružovom obláčiku, ale postupom času, sa mi možno podarí zmeniť perspektívnu vnímania svojej skutočnosti na toľko, že ju  začnem vnímať viac radostnú, priateľskú, tvorivú a slobodnú, lebo budem lepšie rozumieť samému sebe a tak si dovolím robiť častejšie veci, čo mi robia radosť. Toto nie je len téma o žene a mužovi a možno nie je nevyhnutné ju deliť. Možno je to tiež o vnímaní kvality svojho života ako takého (bez ohľadu na pohlavie). Čo všetko si viem predstaviť? Kam dokážem posunúť hranice môjho vnímania? Chcem ich posunúť? Priamočiarosť je fajn a veľmi potrebná, ale niekedy mi možno bráni vidieť priestor mimo moju upriamenú pozornosť, takže na overenie správnosti nastaveného kurzu, mi môže byť priestorový pohľad celkom nápomocný a naopak. Napadá ma 1 príslovie “Muž je hlava rodiny, ale youth_640žena je krkom.” 🙂 No a teraz tá časť mojej pozornosti (v tomto príbehu zvanom život), ktorá má zmysel pre humor: Je naozaj nevyhnutné, aby bolo toto delenie na hlavu a krk dodržané? Čo ak sú obe pohlavia rovnako duševne schopné a vedia rovnako priamočiaro-priestorovo prepínať svoju pozornosť a vzhľadom na to skutočne ovplyvňovať kvalitu svojho života? …stačí to možno len vyskúšať/cvičiť…ale na to treba niekedy odvahu prevziať zodpovednosť, za následky môjho konania a otvoriť sa im (to platí pre oba strany rovnako).

Začať môžem (ak chcem) od seba a zbytok vesmíru sa o seba už postará. Možno nebudem hneď všetkému rozumieť, ale postupným cvičením – skúmaním, získam zručnosti, ktoré mi umožnia lepšie chápať to, čo sa vo mne deje (a prečo/načo) a čo sa deje naokolo. Veľa krát sa držíme predstáv, viery, o ktorých ani nevieme prečo to tak robíme, lebo keď sme sa to učili, bola na otázku “prečo?” odpoveď “lebo”, alebo v lepšom prípade “lebo sa to tak patrí”. 😉

Krásny deň všetkým. <3

Leave a comment

Adresa

Donaulände 17
2410 Hainburg a.d. Donau

Nájdete nás aj na

Nové články priamo na váš email

Copyright © Martina Burgwieser 2019. All Rights Reserved.

%d blogerom sa páči toto: