Snívanie

dreamAko som už v predošlom článku spomínal, začali sme sa hrať s novým projektom, ktorý sa točí okolo snívania a možností, ktoré nám prináša. V tomto článku by som chcel zhrnúť, čo to pre mňa znamená a ako ho vnímam v porovnaní s ostatnými možnosťami sebaspoznávania, resp. získavania informácií ako je meditácia, šamanské putovanie / tranz. Projekt je to síce ešte veľmi mladý a teda poznanie z neho plynúce je skromnejšie, ale napriek tomu je pre mňa tak pozoruhodné, že mám potrebu o tom čo zažívam, trošku napísať / zdielať to.

Snívanie ako pojem poznám už od malička, keď sa mi snívalo všetko možné. Ako dieťa som sníval veľmi aktívne a postupne, čím som bol starší, to pomaličky ustávalo, až bol jeden čas, keď som sníval veľmi poskromne. Teraz sa všetko zase vrátilo do starých/mladých koľají a sny ma sprevádzajú každú noc aspoň tri, ale nie len v noci snívam.

Aké rôzne činnosti nazývam snívaním:

  • čas, keď v spánku zažívam rôzne situácie, vidím obrazy, vnímam pocity, jednoducho zažívam rôzne druhy vnímania
  • keď si v bdelom stave predstavujem to, čo by sa mi (ne)páčilo, alebo čo mi chýba
  • keď v bdelom stave spomínam na niečo, čo ma veľmi zaujalo

Už viac krát za posledné týždne, keď som sa snažil zhrnúť formy snívania, zamýšľal som sa nad tým, kam zaradiť meditáciu a šamanské putovanie. Dnes ich vnímam ako súčasti snívania. Keďže viem snívať v spánku a aj keď bdiem, tak meditácia a šamanské putovanie, resp. aj vnútorný zrak, môžu byť prejavom istej formy snívania. Vo viacerých textoch sa spomína, že sen je vlastne všetko, čo je. V podstate by sa dalo povedať, že predstavivosť je snívanie. Ako to funguje? Keď si niečo v bdelom stave predstavujem, upriamujem svoju pozornosť na danú myšlienku a tým stišujem všetko ostatné. Tvorenie v akejkoľvek podobe sa prejavuje veľmi podobne, akurát v tom stave okrem vnímania aj konám (naraz).

Mohol by som teda pre zjednodušenie nazvať snívanie pozorovaním / zahĺbením sa do toho, čo sa okolo mňa (vo mne) deje, čo by sa mohlo (malo) diať a čo sa nedeje. Snívanie v spánku má ale pre mňa jednu pridanú hodnotu, ktorú v bdelom stave neviem vždy navodiť. Dokážem skutočne precítiť danú situáciu. Bojím sa, teším sa, som zvedavý, atď. V bdelom stave sa mi darí navodiť tento stav, až keď vypnem nekontrolovaný šum myšlienok. Čiže ak sa dostanem do meditačného stavu, viem zažiť tiež skúsenosť na úrovni pocitu/zážitku, ktorý bude mať rovnakú pridanú hodnotu, ako skutočný (bdelý) zážitok. Podobné sa deje aj pri šamanskom putovaní a vnímaní vnútorného hlasu/zraku.

Tu sme stále ešte na úrovni, kde sen (pod/nad-vedomie) riadi mňa. Určuje mi, čo mám vidieť, robiť a ako to mám zažiť/precítiť. Som akoby pozorovateľom bez vlastnej vôle. Som “nútený” sa na to pozerať. Toto má svoj veľký zmysel, pretože takto môžem dostávať informácie, ktoré potrebujem, ale odmietam/nechcem sa s nimi zaoberať. Môžeme to volať, že sa k nám prihovára (pod/nad)vedomie s informáciami, rôzneho druhu.

Napr.:

  • zhrnutie nedávnych zážitkov
  • upozornenie na niečo, čo ešte nemám spracované, nerobím správne, alebo vyžaduje jednoducho istú optimalizáciu
  • ako dosiahnuť to, po čom túžim, resp. čo potrebujem (návody)
  • upozornenie, že sa niečo konkrétne udeje (varovania)

Takto isto to u mňa funguje aj v niektorých meditáciach a šamanských cestách. Je mi ukázané, čo potrebujem vidieť a ja do deju nezasahujem, ale sú “cesty”, keď je mi “dovolené” do deja zasiahnuť a to isté sa deje aj v mojich snoch. Sú to momenty, keď moje vedomie/vôľa preberá aktivitu a rozhoduje a jednotlivých krokoch/postupe. Bláznivé na tom je, že v snovom svete sú hranice/obmedzenie znázorňované/vnímané výrazne ináč, ako v tom bdelom. Jediné hranice, ktoré vo sne zažívam, sú mnou určené. Napr. že som iba pozorovateľ, bez možnosti zásahu, alebo, že cez stenu nemôžem prejsť. Je pravda, že sú sny, keď jednoducho o tom neviem, že nejaké prevzatie kontroly je možné a mohol by som si položiť otázku, či je to preto, že je to moje obmedzenie (nevedomie), alebo v tomto sne jednoducho nemôžem meniť dej, čo ale stále môže znamenať to isté, že si nie som vedomý možnosti, ísť za túto hranicu, resp. ako to spraviť.

Tu sa niekde dostávame k vedomému, alebo lucídnemu snívaniu. Nie žeby som bol odborník na túto tému, ale pár krát som už mal to “šťastie” zažiť takýto sen a je to rozhodne zážitok, ktorý chcem zopakovať a teda ma to ešte viac motivuje zameriavať týmto smerom pozornosť. Ináč povedané – cvičiť/trénovať. Pocit uvedmonenia v zmysle “ja snívam” je neopísateľný, aspoň pre mňa teraz na začiatku. Keď v jednom momente ešte nasledujem dej ako bábka a zrazu sa rozhodnem, že si idem zalietať, alebo prejsť cez stenu, či vedome formulovať slová. Keď čítam o lucídnom snívaní, je tam toho podstatne viac, čo sa dá zažiť a tak som si povedal, že by stálo zato spraviť aj túto skúsenosť – do sýtosti.

dream2Minule sme sa namiesto piatkovej meditácie, rozhodli ísť do témy, ktorá jedného z nás zaujímala a tak sme všetci zamerali svoju pozornosť na túto tému a každý svojim spôsobom cestoval za informáciami, ktoré boli pre neho v súvislosti s touto témou dostupné (obrazy, pocity, poznanie). Bolo to v podstate prvý krát, čo sme nemali niekoho, kto vedie a určuje kadiaľ pôjdeme a všetci sme išli pozorovať (rozjímať) ten istý podnet svojim spôsobom. O týždeň na to sme pridali ešte čerešničku na torte vo forme konkrétneho snu, ktorý sa jednému z nás sníval a všetci sme sa do tohto snu vrátili, za účelom nájsť čo najviac odpovedí, čo tento sen znamená, resp. čo sa majiteľovi snaží povedať.

Celá táto téma okolo snívania akoby nemala hranice a dá sa k nej pristupovať z nekonečna smerov/pohľadov. Do úžasu ma prináša aj to, že v rámci môjho štúdia rôznych foriem zhmotňovania / tvorenia, som sa k snívaniu dostal bližšie/serióznejšie až teraz. Zistil som, že pri snívaní počas spánku sa zatiaľ správam veľmi nešikovne, že upriamiť pozornosť, uvedomiť si sám seba vo sne mám veľmi veľký problém, resp. mi to trvá veľmi dlho (ak je jeden krát za mesiac, tak som dobrý). Pritom je to možno podobná zručnosť ako chôdza. Tiež sa to malé dieťa učí, ale potom už nad tým nikto z nás zásadnejšie nerozmýšľa. Jednoducho kráčame, bežíme, stojíme, sedíme, lebo môžeme.

Približne tretinu života prespíme a väčšinou vôbec netušíme, čo sa vtedy s našim vedomím deje a pritom vo sne čas plynie úplne ináč, ako keď bdieme. Akoby tam platili iné pravidlá. Za minútu sa dá zažiť to, čo za celý deň, alebo možno za celý život… hmm a to som ešte možno neuchopil ani zlomok z toho, čo sa dá. Ak sa dožijem 90 rokov, z toho cca. 30 vôbec netuším, čo sa so mnou deje. To je celkom slušný priestor na vzdelávanie, pozorovanie, spoznávanie… navyše, ak rozsah jeho hraníc určujem ja.

Vysnívajme si svoj svet 😉

Pridajte sa k FB stránke: Výklad snov


Najbližšie udalosti:

9. decembra 2019 - 15. decembra 2019

Splnová krištáľová meditácia – 12.12.2019 19:00 - 20:30
Cesta zvukom s gravidjogou – 13.12.2019 17:30 - 19:00
Můj zvířecí spojenec- arteterapií k sebepoznání – 14.12.2019 9:00 - 16:00

16. decembra 2019 - 22. decembra 2019

Liečenie hudbou krištáľových misiek - HLOHOVEC – 19.12.2019 16:00 - 20:30
Plné vedomie - Lucidné snívanie – 21.12.2019 9:00 - 17:00

Leave a comment