Zápisok sna z 22.3.2017

Sme v miestnosti pripravení na meditáciu. Naľavo je veľká miestnosť, napravo je vstupná miestnosť, celé je to v nejakej historickej budove. Ja som ešte vo vstupnej hale a nachádzam drevený akoby šamlík štvorcového tvaru s miestom pre obe nohy, ktorý je určený na meditačné držanie rovnováhy. Je starý, hodnotný. Vzadu je logo centra, ktoré ho ku nám poslalo. Darovali nám ho. Ja som im napísala, že by som oň mala záujem, ale asi mi bol drahý, tak som ho nekúpila. Teraz nám ho takto anonymne jednoducho doručili. Som z toho dojatá. Rozmýšľam, ako ho teraz ale rozdelím medzi meditujúcich. Skúšam si naň stať, je perfektný. Vedľa mňa naľavo aj napravo sedia dve ženy, ktoré sú tiež učiteľky meditácie a dnes sú u nás na návšteve. Toľko som sa zdržala s tým zariadením, že ako vchádzam do meditačnej miestnosti mi Iskra so Soničkou vravia, že dnes už nemeditujeme, len si pokecáme. Tak ja že ok, môžem teda ešte vyskúšať ten šamlík. Postavím sa naň a levitujem. Môžem levitovať až po strop, alebo len tesne nad ním. Trochu sa ukazujem tým dvom učiteľkám, ako mi to super ide. Zároveň viem, že to vie každý, tak si to užívam.

Zobúdzam sa a vravím si, aké som to ja veľké tela, že neprídem pri levitovaní na to, že snívam. Vravím si, že nabudúce, ako budem levitovať budem vedieť, že snívam. A aj keď mi bude niečo divné! Vnímam, ako mi cukajú oči. Je to nepríjemné. Cukajú mi aj ruky, ľavé prsty sa zabárajú do dlane, až to bolí, a pravá ruka sa mi mihá pred očami, tým cukaním sa mi pootvorili. Celé divné. Som v dome s vysokými stropmi, uprostred izby je naša posteľ, D. spí vedľa mňa. Vstávam a idem k počítaču. Vstávam od neho a pomyslím si, či náhodou nesnívam. Robím RC s rukami, dva krát – negatívny. Moje ruky sú normálne. Pozerám na D., že spí. Všetko je normálne. Stále mám divný pocit, že snívam, ale netrúfam si hodiť sa o zem, alebo vyskočiť z okna. Idem opäť k pc, niečo robím a vypínam ho. V tom zbadám na okamih, že som vypla VM môjho kolegu. TOTO je ozaj divné, nikdy nemám len tak prístup na jeho VM. Pozriem tam ešte raz a zbadám VM môjho šéfa. TOTO musí byť sen!!! Idem zobudiť D., začínam sa túliť a v tom si uvedomím, že toto by síce bolo super, ale teraz ak som si už istá, že snívam, mám iný zámer. Do miestnosti vchádza kolega, čo mi utvrdzuje, že určite snívam. Hádžem sa o zem a zostávam lícom na podlahe! 😀 😀 😀 Hádžem sa po druhý krát, zase nič! KKs, ako sa dostať do voidu? Skúšam prejsť rukou cez nejaký predmet, nič. NO, idem na to okno. Rozbieham sa a skáčem cez zatvorené okno. Prejdem ním (bez rozbitia), dopadám pred dom na podlahu. Je noc, som na mokrom dláždenom chodníku. Rozhodnem sa točiť sa okolo vlastnej osi v podrepe. Po asi piatich otočkách, počas toho, ako si uvedomujem, aké to je smiešne, sa dostávam konečne do voidu.

Vyslovujem zámer: Prijímam lúč liečenia pre môj sluch. Chvíľu čakám, potom sa začne skladať obraz. Ocitám sa v areáli zlato-béžového paláca. Vyzerá ako ruina, ešte predtým, ako sa stane ruinou :). Je to tam nádherné, užívam si ten pohľad, vedome sa pozerám okolo seba a hore. Slovo majestátne to asi vystihuje. Napravo odo mňa sa ťahá tá stavba popri skalách, naľavo sú dvory s ďalšími budovami. Opakujem si zámer a to, že snívam. Viem, že tu mám niečo nájsť. Cítim sa ako Lara Croft, ktorá hľadá artefakt. Vidím, ako ide pár návštevníkov v pravej časti do vnútra. Tam nemám ísť, púšťam sa smer nádvorie a jeho sochy a múry vľavo. V tom si spomínam, že chcem Iskrovi odovzdať ďalší predmet. Zostávam v jednom výklenku stáť, volám si Iskru. Opäť sa to celé deje len pocitovo, žiaden vizuálny vnem. Vravím mu: Iskra, odovzdávam ti …tento predmet… a podávam mu ho gestom rúk. Rozlúčim sa a idem ďalej po svojom. Vchádzam do chrámu s veľa sochami, je to akoby kostol. Viac krát mám od toho úžasu a od tej nádhery pocit, že strácam luciditu, včas na to prichádzam a opakujem si, že viem, že snívam. V chráme sa pozerám všelikde, nič mi nepripadá správne. V tom počujem z rádia pesničku od Udo Jürgens: máš to v hlave, alebo niečo v tom zmysle. Viem, že mám zdvihnúť nejaké hlavy sochy. Vyletela som nad skriňu a na nej otváram jednu hlavu a pod ňou nachádzam krabičku. Tu asi niečo bude. Vyťahujem rôzne sáčky, všetko vyzerá ako lekárske pomôcky. Zabalené striekačky, nejaké baterky, všeličo. Mám pocit, že tam mám nájsť tabletku. Ale nenachádzam ju. Do chrámu vchádzajú dve egyptské deti, chlapci asi 10 roční. Sú zvyknutí sa tam hrať a robiť nevinné vylomeniny. Rozhodujem sa ísť na povalu a tam to preskúmať. Nedá sa mi preraziť strop, chytám sa ho, naťahuje sa aj s mojim hmatom. Rozhodujem sa prejsť k lampe a pomocou nej sa vyšplhať. Vnímam, ako sa začína rozpadať obraz a vravím si, že ho už nebudem stabilizovať, idem sa teda zobudiť.


Najbližšie udalosti:

8. novembra 2018

Mesiac s Archanjelmi II. - sebadôvera, stabilita, pradôvera, ľahkosť – 08.11.2018 - 06.12.2018 Celodenná

19. novembra 2018

Vedená meditácia – 19.11.2018 19:00 - 20:30

22. novembra 2018

Hatha joga – 22.11.2018 18:00 - 19:15

23. novembra 2018

Ranná yoga – 23.11.2018 7:00 - 8:00

26. novembra 2018

Vedená meditácia – 26.11.2018 19:00 - 20:30

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Som. Žijem. Žijem v prúde života, vnímam ho a pozorujem, pomocou neho sa rozvíjam. Inšpirujem a som inšpirovaná. Pomáham a je mi pomáhané.

Vediem Centrum Effata Vita v Hainburgu, miesto stretnutí, seba-poznania a seba-rozvoja.

Termíny pre osobné stretnutie – liečenie energiou, anjelskú terapiu, výklad kariet – cez e-mail info zavinac cestaksebe.com.

Tagged on:                         

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: