heavy-934552_640Už asi týždeň skúšam jedno cvičenie, ktoré sa mi tak veľmi páči, že som hneď na začiatku chcel o ňom aj napísať. Povedal som si ale, že počkám pár dní, nech mám nejaké výsledky pozorovania, aby som aspoň trochu vedel, o čom hovorím. 🙂 Vďaka Sun, som sa v Pathworkingovej skupine na FB dostal práve k tomuto skvostu, ktorý sa mi zdá byť práve tým potrebným ďalším stupienkom, kam sa chcem dostať. Je to v podstate len malý krôčik, ktorý zdanlivo nemá väčší význam, ale keď som čítal zadanie, vedel som, že toto bude veľká zábava.

Už dlhšiu dobu vnímam Miguela Ruiza a jeho 5 dohôd a je mi jasné, že sú pre mňa veľkým kľúčom do sveta slobody, radosti a poznania. Na nete je toho o dohodách popísané kvantum, takže nebudem zachádzať do podrobností, ale 1 z nich sa volá „nehreš slovom“ a je v podstate niečo ako 1. krokom na ceste o ktorej Ruiz v jeho knihách píše. Je to niečo ako vedomé narábanie s tým, čo vravím (nahlas, alebo v duchu). Je to niečo ako majstrovstvo narábania s myšlienkami, ktoré mi víria… niekde (vraví sa v hlave, ale teraz si už nie som istý, či je to naozaj tam), a keď ich „skrotím“, prestanú chaoticky víriť a stanú sa z nich plnohodnotné nástroje a pomocníci.

S týmto spôsobom liečenia duše pracujem individuálne už niekoľko rokov a výsledky, ktoré mi to prinieslo, už nemá zmysel merať, sú pre mňa jednoducho faktom. Nepovažujem sa ale stále za majstra „nehrešenia slovom“ a preto mi práve toto cvičenie úplne zhypnotizovalo pozornosť.

Cvičenie: Nesťažuj si 24h (ani na hlas a ani v duchu)

Sledoval som sa a všimol som si, že som schopný si denne 3-5 x stažovať úplne spontánne, ani neviem prečo. Je to automat. Niečo sa stane a ja zareagujem takýmto sdpôsobom. Niekedy je to niečo ako súcit, aby som len prisvedčil niekomu, kto si sťažuje, že v tom nieje sám (v skutočnosti je to spoločná téma a ja reagujem na niečo svoje) a niekedy je to vlastná potreba to spraviť, ako reakcia na situáciu, ktorú vnímam ako obmedzujúcu – potrebujem ohodnotiť situáciu, ktorá sa mi nepáči. Veľmi zaujímavé pozorovanie. Nesnažil som sa brániť si v sťažovaní, alebo frflaní. Išiel som na to v štýle Osha a Moojiho, nechať tomu voľný priebeh a iba to pozorovať. Nesnažiť sa na tieto myšlienky zakvačiť, keď sa objavia, ale nechať ich prejsť …. od nikiaľ – nikam, len tak a pozorovať ich, bez poznámok, či komentovania.

man-1282232_640Sťažovať si, už ako slovo znamená, že niečo robím ťažšie – náročnejšie, ako to je. Vytváram si sám záťaž, ktorá tam nieje. Prečo to potrebujem robiť? Je môj život príliš jednoduchý? Potrebujem si trénovať výdrž? Závažie môže mať rôzne využitie. Môže ma zotročovať, alebo mi môže slúžiť ako činka, na zvýšenie výkonu, skrášlenie postavy, atď. Ako som sa nad tým zamýšľal, začali sa otvárať rôzne možnosti, ale v každom prípade som si všimol, že keď posilňujem týmto spôsobom, tesne potom sa cítim akoby trochu unavený, nahnevaný, uhundraný, niekedy mám dojem, že sa mi uľavilo, ale v každom prípade sú to stavy, ktoré už až tak k životu nepotrebujem a preto som sa aj rozhodol, že si toto cvičenie požičiam a teraz viem, že si ho na istú dobu nechám, lebo ma posúva do stavu majstrovstva so svojím slovom a to mi robí veľmi dobre – dáva mi to silu.

Je to zvláštne, že akými rôznymi spôsobmi sme navyknutí reagovať na svoje vnímanie okolia, resp. seba samého. Ohováranie, frflanie, nadávanie a hodnotenie, sa stali tak pevnou súčasťou našich životov, že si ani neuvedomujeme, keď to robíme a ako to pôsobí na kvalitu nášho života a vnímania. Na 2. strane bez tohto typu programu sa otvára pre vnímanie akoby nový priestor, ktorý mi umožňuje vnímať veci bez potreby ich hneď niekde zaškatuľkovať a tým si umožňujem zhliadnuť omnoho viac z ich skutočného obrazu a tým pádom omnoho viac spoznať ich podstatu a kvalitu. Poznanie je veľmi užitočný nástroj, pretože umožňuje robiť ľahšie, jasnejšie a jednoduchšie rozhodnutia a vytráca sa potreba dramatizovať, aspoň teda mne.

Ak sa rozhodnete týmto spôsobom posilňovať aj vy, dajte vedieť, ako vám to ide a do vtedy, majte krásne dni! 😉


Najbližšie udalosti:

18. marca 2019 - 24. marca 2019

Hatha joga – 21.03.2019 18:00 - 19:15

25. marca 2019 - 31. marca 2019

Liečivá vedená meditácia a imaginácia – 26.03.2019 19:00 - 20:30
Hatha joga – 28.03.2019 18:00 - 19:15

1. apríla 2019 - 7. apríla 2019

Liečivá vedená meditácia a imaginácia – 02.04.2019 19:00 - 20:30

8. apríla 2019 - 14. apríla 2019

Liečivá vedená meditácia a imaginácia – 09.04.2019 19:00 - 20:30

Prihlás sa na odber nášho informačného letáku:

Select list(s):

Tagged on:         

8 thoughts on “Sťažuješ si?

  • 16. septembra 2016 at 7:30
    Permalink

    Jaaj, paradne to cvicenie. Odkedy sme sa o nom rozpravali, sledujem aj ja.

    Tiez som vypozorovala „sucitne“ pritakavanie pri stazovani sa a prestala som s tym. Odpoved ano som nahradila odopovedou „aha“, popripade: „ja to vnimam inak“, alebo „je to tak, ako to je“ 😀
    Vtedy vznikne take nieco neutralne, ludia sa nemaju za co chytit. Pripomina mi to situaciu v nasej konteplacnej skole, ked som precitala zaciatok mojho pribehu a u niektorych nastal pocit neutralny, nebolo zrkadla.

    U mna som si vsimla, ze ak sa stazujem, tak si to vsimnem v myslienkovej podobe – nenecham to vyjadrit slovom – a ked si to vsimnem, tak pozoroujem, preco tak nieco vnimam a pracujem na zmene:
    1. davam do neutrality: je to tak, ako to je.
    2. zacnem konstrukcne mysliet: ako to mozem zmenit?

    Idem pozorvat dalej, Iscra vdaka! 🙂

    Reply
    • 18. septembra 2016 at 22:31
      Permalink

      …podľa mňa pre akékoľvek stvorenia vytvárajúce si sociálne štruktúry a väzby je veľmi dôležitým prvkom zdielanie jak poznatkov , tak i zážitkov a pocitov. A tie môžu byť pozitívneho a rovnako tak aj negatívneho charakteru. A tak ako nám dobre padne podeliť sa s niekym o radosť , prináša nám aj úľavu ,keď sa môžme posťažovať. Spoluúčasť „publika“ môže v určitom slova zmysle znásobovať našu radosť, ale aj uľavovať od problémov. Samozrejme jedno aj druhé môže vyznieť patologicky, to keď miera jedného, či druhého prekračuje obvyklý rámec, alebo sa s tým ideme deliť s neznámimi ľuďmi na ulici. Určenie hranice medzi tým, kedy to je a kedy to nie je únosné však môže byť pomerne ťažké. Taktiež môže byť ťažké určiť, kedy je jedno aj druhé úprimným vyjadrením , alebo je to len prostriedok, ako na seba napríklad upozorniť, poprípade si niečo vynútiť. No určitý stupeň zdielania ( poziívneho aj negatívneho )je myslím nie len prípustný , ale v sociálnej sfére aj potrebný, takže podľa mňa za „normálnych“ okolností sa toho nie je potrebné vzdávať.
      tož poďme na to :
      … ten prst, ktorý som si včera natrhol na tej hnusnej gurtni a ktorý síce nie je až taký dôležitý ( malíček ) v porovnaní s inými prstami ( nebudem menovať ), ma dnes bolí ako sviňa a tichá spoluúčasť s občasným pofúkaním by mi myslím urobila dobre, ale nie je nikoho kto by to urobil. Navyše , keď som si ho chcel dnes na rybách prelepiť tak mi hluchý Rudolf miesto izolačky priniesol žuvačku :))))…..a nechytili sme ani prd……..a ešte aj víno sme ráno zabudli vziať k vode :))))))

      Reply
      • 19. septembra 2016 at 8:38
        Permalink

        Jozko krasne si to vyjadril..
        zareagujem na vetu, ze nie je potrebne sa toho vzdavat a napadaju mi dve varianty;
        1. „potreba vzdavat“ – vynutene vzdavanie sa, ktore je bojom a nesie sa v energie odopretia
        2. prirodzene vypustenie, alebo minimalizovanie – bdelym pozorovanim a presmerovanim pozornosti inam ako na „ztazovanie“ si cohokolvek

        Spomenute zdielanie tiez vidim podobne ako ty, viacurovnovo. Bdelym pozorovanim potom mozem vnimat, ci si naozaj „ztazujem“, alebo konstatujem a zostavam v rovine neutralnej, stagnujucej, alebo sa posuvam konstatovanim stavu do urovne akcie. Tym pozorovanim pridem na to kde som a ako sa citim a je potom na mne, co chcem s danou situaciou urobit, alebo kam presuniem moju pozornost.
        Toto vnimam aj voci sebe, aj voci zdielanej „staznosti“ z inej strany.

        Napriklad pri tvojom prste – konstatoval si danu situaciu, necitila som to ako staznost – a potom sme sa dostali do urovne konstrukcnej – zorganizovat leukoplast a prenechat gurtnu niekomu inemu 🙂 A fukam aspon na dialku 🙂

        Aj sme na vas mysleli, ako sa vam dari na rybach! Ani majster srb nepomohol pri chytacke?
        hihihihihi mentol v zuvacke by ti mozno trochu vydezinfikoval 😀 😀 😀

        My sme boli v Barrocku a nad ranom sa uz aj mne vypol zvuk a tak na prosbu Lulu, aby sme tam este zostali a dali DJovi sancu, som si myslela ze chce rychlejsie vypit drink a ze ma prosi o slamku! 😀

        Reply
  • 19. septembra 2016 at 19:20
    Permalink

    Chcel som si sťažovať, ako som sa dnes cítil zle a vnútorne som celý pracovný deň frflal – mega veľa a bolo to vtipné, no veľa som sa nesmial. Mala to byť óda na slabosť, ktorú som fyzicky zavnímal. Možno preto, lebo som sa posledné 3 dni šponoval, až kam som si nevedel predstaviť a bol to tak nádherný zážitok. 😀

    Vypočul som si teraz ale zhodou okolností Moojiho veľmi pekné slová a viem, že to, ako som sa dnes cítil, bolo naozaj nič…
    Čo cítim teraz v útrobách svojho ja, je také skutočné a cítim nádheru a silné pohnutie sa jej smerom…také obrovské. Aj tak je to len úlomok skutočnosti, keď sa to snažím napísať, ale to frflanie nebolo z toho ani zlomok, pomohlo však pochopeniu toho kontrastu – rozdielu v kvalite vnímaných pocitov.
    Neviem to vyjadriť slovami, ale viem to vyjadriť úsmevom a objatím. Viem to vyjadriť spevom, tancom a smiechom. Dnes idem spať veľmi šťastný. 🙂
    Toto som JA. Aké úžasné poznanie. Veľké ďakujem za posledné 4 dni…všetkým z vás.
    Milujem vás … neexistujú žiadne hranice … sen o JA, je iba sen <3

    Reply
    • 20. septembra 2016 at 7:07
      Permalink

      taaaaaa vlnaaaa ~~~~~~~~~~~~~~~~~~ bola akaaaaa ~~~~~~~~~~~~~~~ vlnoidnaaa ~~~~~ tancujuca … hlavne tancujuca, milujuca, objimajuca .. moje chodidla sa este stale regeneruju 😀
      posledne mesiace… ci uz roky??? sa citim jak hipisacka… len bez drog…
      a vsetko je to sice NIC, ale je to paradne NIC! ha 😀 taketo NIC mam rada ako sa mi rozlieva hrudou 🙂
      Iscra co povies na cvicenie sobotnajsej noci, ktore sme absolvovali: „nase reakcie na staznosti druheho“? Mam na mysli hudbu & Lulu 😀
      ~~~~~~~~~
      <3

      Reply
      • 20. septembra 2016 at 9:33
        Permalink

        Nuz, vnimal som to podobne zvlastne, ako vcerajsok v praci a po praci – velmi rychlo prichadzal pocit pre kontrast a pozorovatel videl/zazil v reálnom case, ako prichadza a odchadza pocit nepohody a ako je pre neho pocit dramy bezvyznamny, ale na druhej strane uzitocny.
        Postrehy:
        – na 1 strane ten DJ nozaj hral velmi zvlastne (inac, ako mam rad)
        – na 2 strane som ale nebol fyzicky 100% fit a tak mi nevadilo, ze nedaval tie najvacsie vypalovaky, lebo by som sa tam ustval ako kon – poznam sa, zakusol by som sa ako pitbul a neprestal, kym by ma nevniesli patami napred 😛
        – na 3 strane som 1 ockom sledoval tu nespokojnost, co mala Lulu a v istej miere ju uprimne zdielal
        – na 4 strane som sa stale na tom smial, lebo napriek vsetkemu frflaniu sme tancovali tak, ze si si tu suknu najprv spat obliekla, ze uz ideme a potom sa opat vyzliekla do kratasov, aby sa ti lepsie tancovalo, takze to asi az take zle nebolo 😉
        – vseho vsudy mam pocit, ze to bolo take male predstavenie pre pozorovatelov „stazovania si“ a pochopenie hodnoty tohto cvicenia 😀 😀 😀

        Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

%d blogerom sa páči toto: